Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu, ktorá sa začala pred 378 rokmi v Užhorode. V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode prednieslo nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery a uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Jágerský biskup, Juraj Jakušič, im výmenou za to povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu.
Pamätná tabuľa Užhorodskej únie
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I.
Konsolidácia a Latinizácia Cirkvi
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby. Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.
Zamość
Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Gréckokatolícke Matriky
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.
Jazyk a Osudy Matričných Kníh
Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.
Schematizmus z roku 1948
Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829. Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícka Farnosť Nižný Tvarožec
V kontexte histórie Gréckokatolíckej cirkvi je dôležité spomenúť aj farnosť v Nižnom Tvarožci.
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|
| Nižný Tvarožec | Bardejov | 1782 | 1782 | žiadne | | NIE |
Z dostupných informácií vyplýva, že farnosť v Nižnom Tvarožci viedla matriky od roku 1782, pričom tie sa v plnom rozsahu zachovali aj v Štátnom archíve v Prešove.
Kňazi Pôsobiaci v Nižnom Tvarožci
| Rok | Meno Kňaza |
|---|
| 1620 - 1620 | Gregor |
| 1726 - 1726 | Matej Chodaba |
| 1734 - 1742 | Vasiľ Chodaba |
| 1743 - 1750 | Alexej Demjanovič - excur. z Vyšného Tvarožca |
| 1750 - 1782 | Ján Chodaba |
| 1782 - 1797 | Ján Hodobay |
| 1798 - 1805 | Andrej Hodobay (1) - excur. z Chmeľovej |
| 1805 - 1827 | Michal Demjanovič |
| 1827 - 1831 | Peter Rojkovič (*1782) |
| 1833 - 1857 | Ján Petrik (*1792) |
| 1858 - 1890 | Augustín Petrik |
| 1890 - 1891 | Augustín Janovič |
| 1891 - 1909 | Aurel Petrik (*1850) |
| 1909 - 1932 | Mikuláš Petrik |
| 1932 - 1943 | Alexander Čabiňak |
| 1943 - 1948 | Eliáš Baláž |
| 1948 - 1950 | Štefan Vojtovič (*1887) |
| 1969 - 1971 | Vojtech Schudich |
| 1972 - 1978 | Štefan Molčanyi (*1904) |
| 1979 - 2006 | Jozef Gduľa |
| 2006 - 2011 | Pavol Vaľko |
| 2011 - 2021 | Miroslav Gavala |
| 2021 - ? | |
## Vyšný TvarožecUž šesťsté výročie prvej písomnej zmienky slávili v uplynulých dňoch v obci Vyšný Tvarožec. Začala slávnostnou archijerejskou svätou liturgiou, ktorú slávil pomocný prešovský biskup Milan Lach SJ. „V tejto slávnostnej chvíli si uvedomujeme, že s Vyšným Tvarožcom sú spojené osudy našich biskupov Jozefa Gaganca, ktorý má na chráme pamätnú tabuľu, a blahoslaveného Vasiľa Hopka, ktorý podľa pamätníkov vždy, keď navštívil obec Hrabské, prišiel aj do Vyšného Tvarožca. Tu sú jeho rodinné korene. Často opakoval: «Ja tu idu. Bo mij koriň stadi. Bo jak strom bez koreňa rosnuti nebude, ta ja tu idu.» Nikdy na rozlúčku nepovedal Zbohom, ale Sláva Isusu Christu. Aj vladyka Milan vyzdvihol vo svojej homílii biskupov Jozefa Gaganca a Vasiľa Hopka. Prirovnal ich k apoštolom. Vyzval veriacich, aby si ich vážili a nasledovali ich príklad. Archijerejskú liturgiu spevom viedli kantorky Mária Balaščáková a Terézia Polčová, koncelebrovalo viacero kňazov z okolia. Asistoval aj bohoslovec Jozef Durkot z Bratislavskej eparchie. Počas myrovania zazneli piesne na česť blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka. Na konci liturgie si starosta uctil vladyku Milana Lacha a prítomných kňazov pamätnými listami. Potom nasledoval slávnostný obed. Medzi hosťami boli aj veriaci gréckeho obradu z Bikič-Dolu zo Srbska, ktorí nás pozvali na návštevu. Pri tejto príležitosti sme pripravili malú výstavu kníh. Bol to rukopisný cyrilský evanjeliár zo začiatku 17. storočia, ktorý sa nachádza v archíve farského úradu. Príspevok od prof. Poobede nasledoval kultúrny program. Najprv vystúpili Kandráčovci a potom nasledovala prezentácia knihy Vyšný Tvarožec - história obce od roku 1414, ktorú napísal Emil Balaščák. Vystúpili aj ľudové súbory z okolia. Ako to už býva zvykom radosť z osláv umocnila ľudová veselica.
Vyšný Tvarožec - 600. výročie
tags:
#greckokatolicka #cirkev #nizny #tvarozec