Regresívna terapia a názor cirkvi: Hľadanie pravdy a uzdravenia

Regresívna terapia je metóda, ktorá sa zameriava na emočné uvoľnenie cez znovuprežitie traumy z minulosti. Táto minulosť môže zahŕňať prenatálne obdobie alebo dokonca minulé životy. Mnohí kresťania sa však pýtajú, či je táto terapia v súlade s ich vierou a učením cirkvi.

Interiér kostola

Biblický pohľad na reinkarnáciu

Ako si môžeš byť istá, že tie Tvoje minulé životy sú pravdou? Celá Biblia je o tom, že človek žije na zemi len raz, nevracia sa späť: spomeň si len, ako sa píše o smrti patriarchov či kráľov v Biblii: "keď sa naplnil jeho počet dní, uložil sa k svojim otcom." O žiadnej reinkarnácii nie je v celej Biblii ani zmienky.

Ak veríš v Boha, musíš veriť aj v existenciu diabla. A ten je veľmi prefíkaný - v Biblii sa o ňom hovorí ako o otcovi lži. Čo keď sú všetky tie informácie, čo si sa pri regrese dozvedela, len obyčajným klamstvom? Odkiaľ potom prišli tie informácie? Od Boha určite nie, v Biblii Boh na mnohých miestach opakovane varuje svoj ľud, aby sa stránil mágie, špiritizmu, vešteniu, pretože toto je územie zlého ducha.

Aj keď to nepociťuješ, ezoterika, okultizmus Ti škodia, lebo sa nimi otváraš na pôsobenie zlého. Ak sa Ti zdá, že Ti ezoterika v niečom pomohla, nenechaj sa oklamať. Diabol nepraje nikomu dobro, ak aj navonok dobro ponúkne prípadne poskytne, je to len dočasné a za cenu, že si človeka k sebe ešte viac pripúta.

Osobná skúsenosť a viera

Som kresťan, ktorý verí v Boha, ale nie v cirkev. Keď som išla na kurz Silvovej metódy, alebo Rodinných konštelácií, či reiki, vždy som prosila Boha, aby mi pomohol, či sú tieto metódy pre mňa vhodné, či mi pomôžu. Asi pred 3 týždňami som išla prvý raz na regres a dopadol veľmi dobre. Dostala som sa do niekoľkých životov a paradoxne v jednom z nich som bola páter, aj keď predstaviteľov cirkvi nemusím. Stretla som aj ľudí, s ktorými mám v súčasnom živote problém, vyriešila som si s nimi situáciu.

Nemyslím si, že ak si človek uvedomí, že je to minulosť a má žiť v prítomnosti, nemali by nastať ani žiadne psychické problémy. Je možné, že niekto zistí, že v minulosti bol vrah a neunesie to, ale na druhej strane regres podstúpi asi človek, ktorý...

Nové náboženské hnutia a postmoderná spoločnosť

V postmodernej spoločnosti vznikajú nové náboženské hnutia, ktoré predstavujú výzvu alebo ohrozenie. Tieto hnutia sa často zameriavajú na rôzne skupiny ľudí, ponúkajú kurzy, semináre a iné jednorazové akcie. Medzi charakteristiky týchto hnutí patrí:

• Konzumný prístup
• Ponuka zážitkov (zmenené stavy vedomia, uzdravenie, kozmická energia)
• Postupná izolácia od rodiny a spoločnosti
• Prísny režim a rituály
• Kontrola informácií

Tieto hnutia môžu viesť k rozpadu rodiny a diskriminácii členov. Je dôležité, aby cirkev spolupracovala s inými cirkvami a viedla dialóg, aby sa predišlo negatívnym dopadom týchto hnutí.

Psychologické aspekty viery a duchovného života

Starostlivosť o duševné zdravie je dlhodobo poddimenzovaná. Počet ľudí trpiacich úzkosťou, depresiami a rôznymi inými psychickými poruchami narastá. Aj kňazi v spovedniciach sa čoraz častejšie stretávajú s tým, že okrem rozhrešenia by penitent potreboval aj odbornú pomoc psychológa či psychiatra.

Kňaz by nemal suplovať psychológa a v rámci spovede riešiť ťažkosti psychického charakteru. Mal by však poznať psychológiu ľudí. To mu môže pomôcť rozlíšiť, či napríklad škrupulozita penitenta súvisí s jeho citlivejším svedomím alebo ide o obsedantno-kompulzívnu poruchu, prípadne či morálne problémy nie sú dôsledkom traumatizácie. Vtedy ho treba odporučiť do rúk odborníka.

S takýmito radami od kňazov odchádzajú veriaci zo spovednice:

• „Musíte sa len viac modliť a s Božou pomocou to zvládnete.“
• „Neužívajte lieky, viac dôverujte Bohu.“
• „Nabudúce príďte, keď nebudete pod liekmi, a môžete sa vyspovedať.“
• „Obetujte svoje trápenie a problémy na nejaký úmysel.“

Naozaj sa dá každá ťažkosť v duchovnom živote riešiť duchovnými prostriedkami? Neoblomné presvedčenie kňaza o tom, že na všetko existuje nadprirodzené riešenie, môže mať nebezpečné následky. Pokiaľ sa depresie „liečia“ častejším pristupovaním k sviatostiam, úzkostné stavy duchovnými cvičeniami alebo schizofrénie miesto liekov premodlievaním, môže to mať devastačné účinky na psychiku človeka.

Ak cez modlitbu k uzdraveniu nedochádza, dostaví sa pocit viny, hnev na Boha, prípadne úplné zúfalstvo. Pri religióznej obsedantno-kompulzívnej poruche sa dokonca odporúča modliť sa radšej menej a vlastnými slovami namiesto modlitieb, pri ktorých sa počíta, napríklad ruženec. Namiesto toho, aby pripustili, že trpia psychickým ochorením a mali by vyhľadať odborníka, radšej akceptujú verziu, že ide o dôsledok neuzdravených rodových koreňov, démonický útok či posadnutie. Tomu následne podriadia ostatné kroky.

Veriaci človek, trpiaci duševnou bolesťou, ktorá neraz prevyšuje bolesť fyzických ochorení, ju často môže pociťovať ako akési „koncentrované zlo“, preto ho môže mylne stotožňovať s útokom Zlého. Dôležité je, aby mu tento stav pomohol rozlíšiť kompetentný odborník. A práve kňaz môže byť tým prostredníkom, ktorý ho k odborníkovi nasmeruje.

Vzťah medzi psychológiou a teológiou

Pre niektorých je pomoc psychológa či psychiatra spojená s predstavami, že ide o akýsi ateistický variant riešenia problémov. Vieru a psychológiu vnímajú ako kontroverznú kombináciu. Toto mylné presvedčenie môže súvisieť s postavami psychológov z minulosti, ktorí mali k cirkvi a náboženstvu do veľkej miery negatívny postoj.

Za jedného z prvých kresťanských psychológov je považovaný svätý Augustín. Vo Vyznaniach analyzuje vlastné myšlienky a prežívania a súčasne ukazuje, že takáto sebareflexia môže mať liečivý potenciál. Ďalšími významnými postavami, u ktorých v ich teologickom učení môžeme vidieť prienik so psychológiou, sú svätí Tomáš Akvinský, Ignác z Loyoly, Terézia z Avily či Alfonz Mária de’ Liguori. Kedy sa vlastne teológia a psychológia „znepriatelili“?

Významné svedectvo pozitívneho postoja k vedám o duševnom zdraví priniesol pápež František. V rozhovore s argentínskym novinárom Nelsonom Castrom priznal, že v istom období navštevoval psychoanalytičku.

Pápež Pavol VI. zrušil predošlé zákazy a v encyklike Sacerdotalis coelibatus pripúšťa možnosť vyhľadať odbornú pomoc lekára alebo psychológa. Aj koncilový dokument Gaudium et Spes predkladá jasné stanovisko: „V pastoračnej činnosti treba dostatočne poznať a uplatňovať nielen teologické zásady, ale aj objavy profánnych vied, najmä psychológie a sociológie, aby aj veriaci boli vedení k čistejšiemu a zreteľnejšiemu životu podľa viery“ (GS 62).

Pápež Ján Pavol II. bol prvým pápežom, ktorý otvorene písal o ľudskej sexualite. Jeho pohľad zdôrazňujúci slobodu a zodpovednosť človeka je v ostrom kontraste s pôvodnými psychoanalytickými teóriami. Vo svojej personalistickej koncepcii človeka ako osoby sa nápadne približuje k existencialistickým teóriám v psychológii. Opakovane sa prihovára odborníkom na duševné zdravie.

Pápež Ján Pavol II.

Ak sa v histórii psychológie objavili presvedčenia, ktoré sú v rozpore s vierou a katolíckou morálkou, neznamená to, žeby sme psychológiu mali považovať za zlú a hriešnu. Aj ju samu oslovilo osobné svedectvo pápeža Františka, ktorý otvorene hovorí o tom, že požiadal o pomoc židovskú psychologičku.

Katolícky psychológ?

V porovnaní so západnými štátmi u nás ešte stále prevládajú predsudky voči návšteve psychológa či psychiatra a výrazná stigma spojená s duševným ochorením. Aj kňazi potvrdzujú, že keď sa snažili ľudí usmerniť k tomu, aby vyhľadali odbornú pomoc, stretli sa často s nepochopením.

Radovan Hasík absolvoval v centre Lukov Dvor, kde je teraz duchovným správcom, mesačný program pre kňazov Holy-days, ktorého súčasťou boli aj psychologické prednášky a cvičenia. Bol to pre neho prelomový čas. Poukazuje na to, že obrovskú úľavu prináša, keď penitent práve z úst kňaza počuje, že to, čo prežíva, nie je jeho morálnym zlyhaním či prejavom slabej vôle a že aj napriek psychickým ťažkostiam má v cirkvi svoje miesto.

Viera a duchovný život nerobia človeka imúnnym voči duševným ochoreniam. Služba ľuďom, ktorí trpia psychickými chorobami, by sa mala stať dôležitou súčasťou pastoračnej starostlivosti cirkvi, zdôrazňujú kalifornskí biskupi v pastierskom liste Nádej a Uzdravenie.

Keď sa už - možno aj na základe odporučenia kňaza - veriaci rozhodne navštíviť psychológa, často jeho základnou požiadavkou je, aby bol katolík. I keď sa veriaci väčšinou usilujú nájsť rovnako zmýšľajúceho odborníka, rozhodujúcejším kritériom v tomto smere by mali byť kompetencie a osobnostné kvality terapeuta. Aj neveriaci odborník môže mať úctu a rešpekt k presvedčeniu svojho klienta a, naopak, veriaci odborník sa niekedy môže zamotať v riešení otázok duchovného života, ktoré nie sú v jeho kompetencii.

Spoveď ako alternatíva k psychoterapii

Sviatosť zmierenia si niektorí zamieňajú so psychoterapiou, niektorí zas návštevu psychológa so spoveďou. Je dôležité rozlišovať medzi psychológom, psychiatrom a kňazom.

Ako sa na to pozerá kňaz a psychiater v jednej osobe Max Kašparů? „V spovednici sedím predovšetkým ako kňaz, ktorý dáva rozhrešenie. Ale psychiatra nenechám pred dverami. Už sa mi niekoľkokrát stalo, že som si penitenta pozval na rozhovor do ambulancie.“

Svätou spoveďou sa uzdravuje smútok zo spáchaných skutkov, neuzdravuje sa človek psychiatricky. Pocit odpustenia nelieči chorobu, zároveň psychiater, ktorý chorobu lieči, nedokáže pacientovi povedať to oslobodzujúce, že mu je odpustené. „Je dôležité, aby kňazi jasne rozlišovali, čo je na rozhrešenie a čo na antidepresíva,“ zdôrazňuje Kašparů.

Pápež Ján Pavol II. v už spomínanom liste členom Svetovej psychiatrickej asociácie píše: „Spoveď nie je a nemala by byť alternatívou k psychoterapii a od sviatosti zmierenia nemôžeme očakávať liečenie akýchkoľvek ochorení. Spovedník nie je lekár ani liečiteľ a v prípade, že penitent potrebuje zdravotnú starostlivosť, nemal by kňaz daný problém riešiť sám, ale nasmerovať ho ku kompetentným odborníkom.“

Kňaz Radovan Hasík si uvedomuje zodpovednosť, ktorú majú kňazi v spovedniciach. Hoci spovedník nie je psychológ, mal by človeka, ktorého má pred sebou, vnímať komplexne vo všetkých jeho dimenziách - telesnej, duchovnej i duševnej. Na to je potrebné permanentné vzdelávanie v tejto oblasti. „Je dôležité, aby kňazi jasne rozlišovali, čo je na rozhrešenie a čo na antidepresíva,“ zdôrazňuje Max Kašparů.

Okultizmus a jeho vplyv

Nepriateľ ľudského rodu, diabol, v každom tom našom cirkevnom spoločenstve nás pokúša „svojim spôsobom“, ale skúsenosť svedčí, že na pôde okultizmu vo všetkých jeho formách rozdiely nerobí - či ide o pravoslávneho, rímskeho, či gréckeho katolíka atď. V tej chvíli, pre neho je podstatné, že ten-či onen kresťan, ktorý hovorí, že patrí Christovi a verí v jedného Boha..., vybral sa úplne inou cestou, ktorá nemá vôbec nič spoločne s Božím prikázaním - JA SOM PÁN, BOH TVOJ ! NEBUDEŠ MAŤ INÝCH BOHOV...

Ako pravoslávny kňaz svedčím o tom, čo mám - o ceste Pravoslávia; ale takisto vnímam aj fakt ľudovej múdrosti, že - „Topiaci sa i slamky chytá!“, - a neraz mi skutočne prichádza brzdiť „rozhodnutia“, ktoré nesvedčia o viere, ale sú iba zúfalým výkrikom v bludisku problémov, … čo tak ochotne zneužívajú práve rôzni okultisti a podvodníci.

Dôsledky hriechu a modlárstva

Poznáte rozprávanie o tom, ako Izraeliti cestou do Zasľúbenej zeme dobíjali Jericho? (Pozri Joz 7 kapitola). Boh im prikázal, aby nad všetkým, čo je v Jerichu, vykonali kliatbu - mali to zničiť a nesmeli si so sebou nič zobrať. Lenže jeden z nich, Achan, tento Boží príkaz porušil. Z Jericha si zobral striebro, šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré sa podľa mienky odborníkov používali pri vešteckých praktikách. V DÔSLEDKU TOHTO ČINU ALE IZRAELSKÝ NÁROD STRATIL BOŽIU OCHRANU. Pri dobíjaní pomerne malého mesta Haj utrpel zdrvujúcu porážku, pri ktorej zahynulo tridsaťšesť izraelských bojovníkov. Ich postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Keď sa Jozue pýtal Boha na príčinu neúspechu, ten mu ukázal, že niekto v jeho mužstve porušil Boží zákaz. Losovaním sa zistilo, že to bol Achan. Vtedy Izraeliti vyviedli z tábora Achana, jeho deti, jeho stáda i všetko čo mal a ukameňovali ich. Achan neposlúchol Boha. VŠIMNITE SI, AKÉ HROZNÉ DÔSLEDKY MAL JEHO HRIECH! A NIELEN NA NEHO, ALE AJ NA JEHO RODINU, JEHO VECI I NA CELÝ IZRAEL. Prečo boli tie veci, ktoré si zobral Achan prekliate? Lebo obyvatelia Jericha sa klaňali pohanským diabolským božstvám, prinášali im obety, veštili, vyvolávali duchov, mali čarodejníkov a podobne.

Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: Je to „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“ (KKC 2113). Čo to znamená? Modlárstvo je keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Modlou nemusí byť len socha. Môže to byť červená šnúrka, amulet pre šťastie alebo na lásku. Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť, alebo sila. Mágia je zariekanie alebo činnosť, ktorou chceme privolať okultnú silu v náš prospech.

Ako pôsobí diabol cez hudbu?

Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Prejavilo sa to aj tým, že začal hrať, skladať a spievať piesne, ktoré boli z vnuknuté Duchom Svätým. Väčšina žalmov pochádza od neho. Táto hudba a piesne upokojovali chorého kráľa Šaula. Trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu. Dávidove piesne a hudba mu prinášali kráľovi pokoj.

Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva. Je to preto, lebo diabol ju inšpiroval, on má na ňu autorské práva. Všimnite si prejavy násilia, agresie a hystérie na rockových koncertoch!

Tieto kroky tvoria aj súčasť tzv. modlitieb za oslobodenie alebo malých exorcizmov, ktoré môže vykonávať každý kresťan. V ťažších prípadoch, kde sa preukáže prítomnosť zlého ducha, je potrebné absolvovať modlitby slávnostného exorcizmu.

Zoznam praktík a médií, ktoré môžu byť spojené s okultizmom:

• astrológia
• automatické písanie
• EAV - „merací“ prístroj energie v akupunkt.
• horory a filmy s okultnou tematikou
• komunikovanie s UFO
• moxovanie - prehrievanie akupunktúrnych bodov teplom
• počítačové hry s okultnou a satanistickou tematikou
• Raymond Moody
• veštenie z kariet

Reinkarnácia a kresťanstvo

V súčasnej spoločnosti rezonuje myšlienka reinkarnácie. Táto myšlienka má svoju oporu v ázijskej múdrosti, predovšetkým však v budhizme a v hinduizme. A samotné reinkarnácie sú pri tom dôsledkom myšlienok a skutkov každého človeka (jeho karmy).

Ale málokto z veriacich kresťanov vie, že cirkev na jednom zo svojich koncilov, v roku 553, vyškrtla z biblie všetky zmienky o reinkarnácii. Že by to urobila v našom záujme a pre naše dobro, aby sme si práve prebiehajúceho života viac vážili? Opak bol pravdou: vnútením jedného názoru si upevnila moc nad pravdou so všetkými dôsledkami.

Ak sa niekto narodí do chudobných podmienok, ak je životom poslaný do kolien, alebo zahynie tragickou smrťou, tak je to dôsledok zla, ktoré spáchal v predchádzajúcom živote a samotná reinkarnácia je cestou k jeho očisteniu. A jeho nasledujúce prevtelenie, môže byť pokrokom na ceste ku konečnému vyslobodeniu.

Kresťanstvo je náboženstvom vtelenia a cez osobu vzkrieseného Krista, je náboženstvom vzkrieseného tela, ktoré je pozvané k premene. A preto karma (vrátane neľútostného podriadenia sa všeobecným zákonom existencie), o ktorej hovorí reinkarnácia, je v kresťanstve prelomená milosťou.

Východná kresťanská spiritualita, tak typická modlitba za spasenie všetkých. Telo Kristovo zahŕňa cele ľudstvo a vytrháva ho z ničoty.

Niektoré prúdy reinkarnácie hovoria, že aj kresťanstvo kedysi hovorilo o prevteľovaní. Ide pri tom o niektoré prvky spojené s Origenesom. Pre Origenesa a jeho stúpencov je každá duša poznačená pečaťou nekonečnosti, po ktorej nesmierne túži (tou nekonečnosťou je Boh). Táto myšlienka je ešte v poriadku. Problematické je tvrdenie o tom, že táto túžba ju sprevádza pri prechode rôznymi stavmi, aby sa nakoniec vrátila k prvotnému bytiu. Toto tvrdenie zavrhol piaty ekumenický koncil, ktorý sa uskutočnil v roku 553 po Kr v Konštantínopole.

Reinkarnácia a východné náboženstvá

Reinkarnácia je neoddeliteľnou súčasťou niekoľkých prevažne východných filozofických tradícií ako sú buddhizmus, taoizmus a takzvaný hinduizmus (správne označenie je védska dharma či Sanátana-Dharma). Tu našla svoje najrozsiahlejšie a najhlbšie prepracovanie, keďže je najpôvodnejšou vedou a najstaršou filozofiou na svete, a preto je tento výklad založený výhradne na védskych zdrojoch, hlavne Bhagavad-gíte (BG) a Bhágavata Puráne, tiež známej ako Šrímad Bhágavatam (SB). Ako vedľajší zdroj je použitá Biblia, KJV na porovnanie aj iných tradícií.

Toto poznanie bolo zapísané v písmach zvaných šruti (štyri Védy - Rg, Sáma, Jadžur, Atharva a písma s nimi spojené ako sú Upanišady), smriti, (Purány, Itihásy - Mahábhárata, Rámájana) a ďalšie.

Ďalšie zdroje poznania, zmyslové vnímanie (pratjakša) a logická analýza (anumána), sú nedokonalé a nemôžu vyjaviť vyššiu realitu. Teda aj bez akéhokoľvek vyššieho poznania sa dá dospieť k záveru, že tento ľudský život nie je všetkým.

Reinkarnácia, neoddeliteľná súčasť védskej paradigmy, bola teda prijatá po celom starovekom svete; jej stopy sa dajú nájsť v ústnych tradíciách pôvodných obyvateľov Ameriky, Keltov atď. To naznačuje široký védsky vplyv vo vzdialenej minulosti. Ešte v Grécku existovali filozofie podobné védskym, ktoré zahŕňajú reinkarnáciu (Platón, Pythagoras).

Preto nie je braná ako súčasť duchovného, ale hmotného sveta. Jej pohľad na ľudský život a vesmír je lineárny - existuje jeden život či stvorenie, jedna smrť či zničenie. Pred nimi a po nich je iba večnosť.

Otcovia rannej cirkvi zamerali svoju kritiku hlavne na Platóna a Pythagora. Obvykle neboli schopní pochopiť, ako by sa ľudská bytosť mohla stať zvieraťom a stratiť svoj vyvinutý intelekt a nedostatok protiargumentov nahrádzajú vulgárnosťou (napr. Rehor z Nyssy, “Stvorenie človeka“28:3, Basil Veľký, „Šestdenná práca“8:2; či Laktancius, “Výťah z Božských Inštitúcii“36). Odtiaľ teda prichádza najviac útokov. Ale dnes, tak ako predtým, sa tieto útoky vyznačujú neúplným či nesprávnym porozumením reinkarnácie.

Argumenty proti reinkarnácii a odpovede

Aký má zmysel byť potrestaný za činy, na ktoré sa nepamätáme? Justín Martyr (2. storočie n. l.) vo svojom dialógu so židom Tryfonom, kap. 4, zmieňuje reinkarnáciu ľudí na zvieratá. Tryfo nesúhlasí, ale jeho protiargument - že tí, ktorí sú takto potrestaní, si nepamätajú svoju vinu, a preto takýto trest nemá zmysel - je čisto subjektívny, pretože niekedy je vedomá pamäť na minulé životy (džanma-anusmrti) zachovaná (viď nižšie).

Zabúdame na veci aj zo súčasného života a pokiaľ by sme si pamätali všetko z minulosti, viedlo by to k mentálnemu zrúteniu. Naša skúsenosť je uložená v jemnohmotnom tele v podobe záznamov či odtlačkov (samskára). Nesprávne jednanie z našej minulosti vďaka Paramátme (lokalizovanému aspektu Boha v srdci dávajúcemu pamäť a zabudnutie) podvedome rozoznávame a cítime v podobe viny. To vedie k zabráneniu ďalšieho nesprávneho jednania rovnakej povahy. Paramátma ukazuje, čo je správne a čo nesprávne aj tým, ktorí nepoznajú písma. Charakter je vtedy aj istý druh podvedomej pamäti. (Šríla Prabhupáda definoval charakter ako výsledok pôsobenia gun (kvalít hmotnej prírody) - sattva, radžas, tamas.

tags: #regresivna #terapia #a #cirkev