Protestantizmus a jeho vplyv na spoločnosť a sociálnu prácu

Tridentský koncil bol z teologického a disciplinárneho hľadiska najdôležitejším všeobecným snemom Katolíckej cirkvi na začiatku novoveku.

Jeho závery, a najmä ich prevedenie do života, boli potrebné a žiaduce aj u nás, nakoľko protestantská reformácia zmenila spoločenskú a teologickú situáciu spoločnosti. Protestantizmus stratil dominanciu až na konci 17. storočia a postupne prevzala pastoračnú starostlivosť o tých istých ľudí Katolícka cirkev. Poznanie tohto zdĺhavého a náročného procesu je možné zo štúdia dobových prameňov, najmä kánonických vizitácií, ale aj autentických záverov Tridentského snemu, biskupských predpisov a záverov uhorských synod.

Cieľom projektu je prebádanie obrazu Katolíckej cirkvi v tomto teologicky a spoločensky kľúčovom období, charakteristika teologického modelu riadenia Cirkvi hierarchiou i sebachápania veriacich ako Božieho ľudu, a to v regióne dnešného východného Slovenska, kde sa navyše Katolícka cirkev členila na latinský a byzantsko-slovanský obrad.

Rozšírenie protestantizmu v Európe.

Náboženský obraz protestantizmu

V obmedzenom rámci chce podať náboženský obraz protestantizmu, pod určitým zreteľom. H. Grisar SJ, pýta sa v úvode ku svojmu trojzväzkovému dielu o Lutherovi, či katolícky spis o protestantizme môže byť objektívny.

A tvrdí rozhodne, áno, medzi kresťanmi katolíkmi a kresťanmi protestantmi sa musí nájsť spoločný bod, ktorý zaväzuje obe strany, pri predpoklade obojstrannej nepredpojatosti a úprimnej vôli. Tento bod nachádza v histórii ako objektívnej vede. O takúto objektívnosť sa snaží aj táto štúdia.

Nejde jej o vyloženie protestantskej vierouky ako takej, ale o vystihnutie hlavných ťahov protestantizmu ako náboženského typu, podľa teologických a nábožensko-filozofických kritérií. Zreteľ je teda náboženská typológia; v akom znamení nastúpil protestantizmus do európskych dejín, ako sa umiestnil v rámci duchovných západných dejín ako typické náboženstvo novoveku, ako interpretácia kresťanstva novovekého človeka. Ide o načrtnutie jeho hlavných náboženských a svetonáhľadových ťahov.

Podľa náboženskej typológie Katolícka cirkev sa javí ako náboženstvo vteleného Slova. Teologicky možno povedať: inkarnácia je princípom jej štruktúry, princípom jej účinkovania, postoja i metódy. Cirkev sama seba poníma ako ďalej žijúceho Krista, ako mystické Telo Kristovo, na ktorého živote sa zúčastňujú pokrstení a sviatostne žijúci veriaci, Kristove údy.

Na spôsob organizmu toto Telo má neviditeľné mystické vnútro i viditeľné telo, ústavou zriadenú spoločnosť vo svete, s viditeľnou hlavou. Katolícka cirkev je viditeľná. Je to Cirkev s obetou, teda obetná, so sviatosťami, teda sviatostná, s kňazstvom, teda hierarchická, Cirkev dogmatická, s neomylným učiteľským a pastierskym úradom.

Zo štyroch známok ako najvlastnejšia jej zostala katolicita, to je vonkajšia svetová extenzia (všetky národy, barokový symbol, glóbus!), najmä vnútorná. Cirkev Logosu robí si nárok na všetku pravdu, aj roztrúsenú po dejinách, po iných košiaroch, po svete (Logos Spermatikos), na celú hierarchiu hodnôt. Celistvá organickosť je jej štruktúra (je predobrazom a vzorom aj pre utváranie svetských organizmov!), jej tendencia, jej princíp.

Antinómie skutočnosti nachádzajú sa v Cirkvi v plodnom polaritnom napätí. Je „complexio oppositorum“. Svetonáhľad náboženstva vteleného slova je kresťanský, čiže integrálny humanizmus. Mierou je vykúpený obraz Boží.

Martin Luther, jeden z hlavných predstaviteľov reformácie.

Protestantizmus ako spiritualistické náboženstvo

Protestantizmus oproti tomu sa javí ako náboženstvo spiritualistické. Protestantizmus má ku vteleniu problematický vzťah. Ono sa v ňom nesplní. Blíži sa starokresťanským herézam doketizmu (duchovný Boh v zdanlivo ľudskom tele) a monofyzitizmu (ľudská prirodzenosť, absorbovaná božskou).

Cirkev je neviditeľná. „Každá z protestantských cirkví je živou jednotou samostatných duší.“ Jej viditeľný zjav, zbor veriacich, nepatrí k podstate Cirkvi. „Nie je to cirkev, ale z toho zboru vyrastá cirkev vyvolených.“ „Cirkev je pospolitosť tých, čo boli premožení slovom.“

Vonkajší zjav cirkvi vznikol a je potrebný z prakticko-organizačných dôvodov, a týmto zjavom sa ponáša na zjav Katolíckej cirkvi: kostol, kazateľ, farnosť. Keďže cirkev je neviditeľná, vylučuje viditeľných prostredníkov, obetu, ďalej sviatosti ako znaky milosti, ustanovizeň kňazstva.

Protestantizmus je náboženstvo laické, náboženstvo bez obety, nesviatostné; náboženstvo individualistické a subjektivistické; a pretože je spiritualistické, je aj antisymbolické a bezobrazné. Symbol nahrádza slovo. Inými slovami: protestantizmus je individualistická, subjektivistická, spiritualistická, bezobrazná, antisymbolická a vzmysle kresťanského humanizmu aj antihumanistická forma a interpretácia kresťanstva.

Lutherstvo je aj náboženstvo voluntaristické, s negatívnym znamením. Ním patrí do novoveku a s nominalizmom spolu zakladá novovek. Kloní sa k jednostranným, ku krajným riešeniam, k monizmu. Samotný protest mu dáva negatívny ráz. Lutherovo náboženstvo sa protiví systému (Erlebnisreligion), kým kalvinizmus nastupuje ako ucelený náboženský systém.

Kalvínov Boh je starozákonný Jahve, vyhlasujúci svoj Dekalóg na hore Sinai; jeho kmeňovou knihou je Starý zákon, ktorý má funkciu zákonníka, „ako paragrafy právneho kódexu“. Lutherov Boh jemilosrdný a láskavý Boh Nového zákona; kmeňovou knihou sú preň zo Starého zákona Žalmy, z Nového predovšetkým listy sv. Pavla.

Postoj lutherský je životno-realistický, reformovaný viacej intelektuálno-spiritualistický. Možno povedať, postoj ku svetu a k jeho životným otázkam vybudovalo viac kalvínstvo. U Lutherovho „milostivého Boha“ je dôraz na človeku a spasení, je orientovaný antropologický. U Kalvína najvyššou náboženskou normou je „gloria Dei“, a to je dôvod absolútnej odvislosti stvorenia, aj vtedy, keby malo byť predurčené na zatratenie.

Ohľadne protestu proti Katolíckej cirkvi A. Schweizer, žiak Schleiermachera, uznávaného za najväčšieho protestantského systematického teológa, vidí v lutherstve protest proti židovskej záslužnosti skutkami, u reformovaných protest proti pohanskému zbožňovaniu stvorenia, takže Kalvín ku protestu antijudaistickému pridáva antipaganistický.

V protestantskom princípe, stanovisku voči Cirkvi, sviatostiam, kultu obrazov, obradom kňazstvu, je kalvínstvo oveľa dôslednejšie. Až toto je náboženstvo dôsledne bezobrazné. Kult obrazov pokladá za vonkoncom pohanský.

Lutherstvo i pri zásade „ex opere operantis“, platnosti udelených sviatostí „z moci konajúceho“ (princíp subjektívny), ponecháva si isté zvyšky objektívneho ponímania sviatostí, „ex opere operato“, z moci založenia a samotného úkonu, a to pri krste, ktorý je podmienkou spasenia, prijímajúceho mocou úkonu začleňuje clo Cirkvi, a pri Eucharistii. Hoci popiera transsubstanciáciu (prepodstatnenie), pripúšťa consubstanciáciu (spolupodstatnenie). (Aj tu sa prejavuje Lutherov príkry paradox „vedľa seba“ dvoch postatí, ako sa to ďalej rozvinie.) Uznáva sviatostný charakter Eucharistie, popiera však jej obetný ráz. Nemá obetu.

Ba aj slovo má u Luthera akúsi objektívnu moc, pri hlásaní evanjelia. Kalvín od katolíckej dogmy zachodí oveľa ďalej. Krst nie je podmienkou spasenia, ono nastane aj bez neho. Sviatosti sú potrebné len z pozitívneho ustanovenia Kristovho, ako rozpomienka, alebo ako znamenia, že ospravedlnenie nastalo.

Krst, Eucharistia, slovo, ešte jednotný pochop Cirkvi (podľa Lortza) sú zväzky, ktoré Luthera spájajú ešte s Katolíckou cirkvou. Podstatným zväzkom by bolo aj uznávanie sv. omše ako obety. Lutherstvo predstavuje takto istý prechod, most alebo polcestu od katolicizmu k protestantizmu, a naopak, „od Ženevy cez Wittemberg do Ríma“.

Kalvínstvo však, hoci v protestantských dôsledkoch a aj v úprimnom protikatolíckom postoji zachádza ďalej, svojím zjavom, pevnou cirkevnou ústavou sa väčšmi ponáša na vonkajšiu štruktúru Katolíckej cirkvi. Kláštorské roky sú Lutherovou cestou z Katolíckej cirkvi. Je isté, že nepomýšľal na rozchod, ani na nové náboženské spoločenstvo. Od Cirkvi ho oddelili dôsledky jeho náuky o ospravedlnení zo samej viery.

Tabuľka porovnania katolicizmu a protestantizmu:

tags: #protestantizmus #a #socialna #praca