Kostol sv. Ladislava v Čachticiach: História a Architektúra

Čachtice, obec s bohatou históriou, sa pýši dominantnou polohou a polygonálnym presbytériom Kostola sv. Ladislava, ktorý pripomína stredoveký pôvod. Kostol stojí v opevnenom areáli vo vyvýšenej polohe a predstavuje zďaleka viditeľnú dominantu obce. Krajné má zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície. Po prečítaní dejín tejto obce sa človek stretne s menami významných osobností slovenského národa.

Obec je situovaná pod Malými Karpatami, 7 km juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Jej dávne osídlenie dokazujú početné archeologické nálezy z neolitu, z mladšej doby bronzovej, či z obdobia rímskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248 pod názvom Čekče. Vtedy patrili pod nitrianske vojvodcovstvo. V roku 1392 dostala obec výsady s trhovým a jarmočným právom a v roku 1494 ju kráľ Vladislav oslobodil od platenia mýta. Na konci 16. storočia bola obec spustošená počas tureckých vpádov. V 17. storočí tu už bola početnejšia obec habánov, ktorí vlastnili mlyn a rozvíjali hrnčiarske remeslo. Obyvatelia sa okrem toho venovali vinohradníctvu a poľnohospodárstvu. Najdôležitejšou udalosťou, ktorá sa odohrala v Čachticiach a nezmazateľne sa zapísala do histórie slovenského národa bola IV. sednica literárneho spolku TATRÍN, ktorá sa konala na tunajšej fare v dňoch 9. a 10. augusta 1847. Zástupcovia dvoch rozdielnych vierovyznaní prijali pozvanie katolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského. Tu sa dohodli a prejavili jednotnú vôľu povýšiť na spisovnú reč slovenčinu.

Čachtický hrad

Stredoveké Počiatky

Už len dominantná poloha a polygonálne presbytérium s opornými piliermi a prezentovaným gotickým oknom pripomínajú stredoveký pôvod Kostola sv. Ladislava z konca 14. storočia v Čachticiach.

Farnosť v Čachticiach existovala už v 30. rokoch 14. storočia, keďže v súpise pápežských desiatkov z rokoch 1332 - 1337 sa uvádza kňaz Pavol (Paulus de Checce). Kostol mali postaviť v rokoch 1373 - 1390. Už v roku 1392 získal Čachtické panstvo známy šľachtic na dvore kráľa Žigmunda Stibor.

Kostol z roku 1390 mal podobu pomernej veľkej, reprezentatívnej stavby s pozdĺžnou loďou a polygonálnym presbytériom. To bolo osvetlené veľkými gotickými oknami zdobenými kružbou.

14. storočie bolo pre Slovensko obdobím mieru a hospodárskym rastom. Rozširovali sa staré dediny a pokračovalo osídľovanie. Po nástupe kráľa Žigmunda Luxemburského začalo rozdávanie kráľovských majetkov, lebo kráľ neustále potreboval peniaze a chcel si získať priazeň svojich barónov. Najviac majetkov pripadlo Štiborovi zo Štiboríc, ktorý sa neskôr stal “pánom Považia”. Do jeho moci sa podľa donačnej listiny dostalo aj čachtické panstvo s mestečkom Čachtice, ďalej dostal Želovany, Komárno, Častkovce, Ležatice (Podolie), Korytné, Pobedim, Bašovce, Višňové, Požegu, Hrachovište, Krajné, Babíkovec, Lubinú, Hrušové, Bzince, Starú Turú, Kostolné, Rudno, Vrbové, Dolnú Chtelnicu, Zakostoľany (Veľké Kostoľany) a dedinu Nevan.

Po Ctiborovej smrti pripadlo Čachtické panstvo do rúk jeho synovi, neskôr vnučke Kataríne a napokon sa znova dostalo do rúk kráľa Žigmunda. Ten onedlho daroval toto panstvo Michalovi Orságovi. Vyzeralo to tak, že čachtické panstvo ostane Orságovcom, ale v roku 1526 sa stretlo pri mestečku Moháč uhorské vojsko s mnohopočetnejším tureckým vojskom. Kráľ (Ľudovít II. Jagelovský) pri úteku zomrel.

16. a 17. Storočie

V roku 1614 tu pochovali neslávne známu Bátoryčku - Alžbetu Báthoryovú. Jej ostatky sa však (dosiaľ) nenašli v žiadnej zo zámych krýpt kostola.

Po bitke pri Moháči bolo Uhorsko bezbranné. Túto situáciu využili turecké pohyblivé jazdecké oddiely, ktoré obsadili skoro celú časť štátu. Zvyšok územia sa bránil, ale šľachta sa rozdelila do dvoch táborov, čím krajina mala dvoch kráľov - Ferdinanda I. Habsburského a Ján Zápoľského. Turci naoko podporovali Jána Zápoľského, ale išlo im o bohatú korisť a zajatcov.

V tých dobách čachtické panstvo patrilo Nádašdyovcom, ktorí boli stúpencami reformácie a podporovali jej šírenie aj medzi svojimi poddanými. Od druhej polovice 16. storočia začína v priestoroch Myjavskej pahorkatiny intenzívny osídľovací proces, v priebehu ktorého vznikajú nové drobné sídla (kopanice) v chotároch starších dedín.

Druhá polovica 17. storočia bola vyplnená záverečným zápisom s Osmanskou ríšou. Kostol prešiel veľkou barokovou prestavbou v 80. rokoch 17. storočia, kedy bola súčasne k západnému priečeliu lode pristavaná veža. Ďalšie úpravy v barokovom duchu sa uskutočnili aj po roku 1750. Koncom 17. storočia sa novým majiteľom skonfiškovanej Nádašdyovskej časti panstva stávajú Erdodyovci. Kráľ Leopold I. dal roku 1695 najskôr túto časť panstva do zálohu Krištofovi Antonovi Erdodymu za 200 000 zlatých.

18. a 19. Storočie

V chotári Krajného pokračovalo aj v tomto období intenzívne kopaničiarske osídľovanie, ktoré sa presunulo už aj do najvzdialenejších častí chotára. Krajňanci nemali medzi svojimi zemepánmi po Nádašyovcoch žiadneho ďalšieho priaznivca reformácie. S prvým náporom na odovzdanie kostolov v Krajnom sa tunajší evanjelici stretli ešte v roku 1699. V roku 1720 museli zástupcovia krajňanského cirkevného zboru pred palatínskou komisiou prísažne potvrdiť, že si kostol sami vystavali a túto skutočnosť v nasledujúcom roku potvrdil aj palatín Pállfy.

V rokoch 1784 - 87, za vlády Jozefa II., sa uskutočnilo v Uhorsku prvé sčítanie ľudu. Vďaka tomuto sčítaniu sa podarilo po prvý raz presne zistiť počet obyvateľstva obce a jeho skladbu. V roku 1781 vydal cisár Jozef II. tzv. tolerančný patent, ktorým povoľoval v Uhorsku náboženskú slobodu aj pre nekatolícke obyvateľstvo.

V prvej polovici 19. stor. dožíval starý systém poddanstva, ktorý už bol čiastočne nahlodaný reformami Márie Terézie a jej syna. Roku 1828 sa uskutočnil už druhý súpis obyvateľstva pre dané účely. V tomto roku napočítali celkom 522 daňovníkov, z toho 46 sedliakov, 432 želiarov a 44 podželiarov. Celkom bolo v Krajnom 2260 obyvateľov, ktorí bývali v 368 domoch. Obživa sa získavala väčšinou len z poľnohospodárstva. Najviac sa pestovala raž, jačmeň a ovos.

V Krajnom v tomto období existovali 2 kostoly, 2 fary a 2 ľudové školy. V dedine neustále klesal počet katolíkov, katolícky kostol slúžil viac obyvateľom Hrachovišťa ako Krajňancom. V roku 1848 Marcovými zákonmi bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Slováci očakávali od nastupujúcej revolúcie zlepšenie svojho sociálneho a národnostného postavenia v Uhorsku. Avšak tieto ich očakávania nová uhorská vláda nemienila splniť.

Už 18. marca 1848 sa v Hlbokom konala porada slovenskej inteligencie o ďalšom postupe pri presadzovaní slovenských požiadaviek. Nepriatelia slovenského pohybu navádzali ľud do protižidovských rabovačiek, aby mali stoličné úrady zámienku zasiahnuť.

Vláda vyslala zvláštneho komisára, aby zatkol pôvodcu nepokoja Hurbana, no ten bol v Mikuláši, kde sa 10. mája podieľal na príprave a vyhlásení žiadostí slovenského národa. Už v priebehu augusta sa vo Viedni začala organizovať ozbrojená akcia proti maďarskej vláde. Preto uhorský snem pod vplyvom týchto správ nariadil stoliciam odvod regrútov do armády. 18. septembra 1848 sa v Myjave zhromaždilo 300 dobrovoľníkov, čo sa stalo signálom pre celý okolitý kraj. Krajňanci, ktorí doma neboli spojení s povstalcami, sa nazdávali, že maďarské vojská ustupujú a rozhodli sa im prehradiť cestu.

Kultúrne a Architektonické Pamiatky

Medzi významné pamiatky v Čachticiach patrí Draškovičov kaštieľ, ktorého história sa datuje od roku 1677. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Tí vlastnili kaštieľ najdlhšie - vyše 140 rokov. Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Fara stojí v blízkosti kostola. Pôvodne prízemná budova stojí na starobylých základoch. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou, dňa 10. Socha sv. Floriána dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou sv. Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojim manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína.

Kúria Drugetovcov je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Kaštieľ stál na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Jeden z majiteľov - Ladislav Ország bol veľký milovník vinohradníctva. O kaštieli sa hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných.

Najstaršia stavba je gotická kaplnka sv. Antona zo začiatku 14.storočia. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia. Má malú svätyňu (presbytérium) so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva oblôčiky. Loď je obdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Povalu tvorí valená klenba so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, prevezený sem z hradnej kaplnky. V hrobe pod kaplnkou je 34 rakví kňazov a ďalších osobností mestečka.

Pozornosť návštevníkov upúta na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom.

Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami. Iste dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované - Rax Mathes - 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594.

Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi.

V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má 4 podlažia. V roku 1756 v nej bolo 6 zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala 4 a v súčasnosti je vo veži 5 zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov.

Rímskokatolícka fara stojí v blízkosti kostola na starobylých základoch. Pôvodne bola prízemná. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočnilo sa tu dňa 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie Tatrína. Na podnet Miestnej organizácie Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi s obcou Čachtice odhalili 6. augusta 1933 na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150.

Zvonica - umieráčik. Z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou.

Je z roku 1742, stojí na námestí. V prvej polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly - voda a oheň. V súvislosti s mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu deviatich rokov bolo 30 ničivých požiarov. Tak 15.04.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub - putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť Mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text (chronostikon). V preklade: „Ku cti hviezdami zdobenej Panny a Matky venujú veriaci za deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí“.

Sv. Božia muka stála už v roku 1679, keď vypukol mor - pestis, na ktorý zomrelo 89 ľudí. Terajšie cintoríny označované v minulosti ako čachtický a želoviansky, boli zriadené okolo roku 1813. Svedčia o tom aj najstaršie texty na náhrobníkoch.

Baroková socha Sv. Floriána. Sochu dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Socha bola nedávno zreštaurovaná a vrátená na pôvodné miesto. Sv. Florián sa narodil v 3. stor. na území Panónie. V minulosti patril medzi obľúbených svätcov. Podľa legendy uhasil požiar domu modlitbou.

Kaplnka so sochou sv. Kaplnka bola postavená v roku 1801 a sv. Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotknúť sochy Panny Márie v Lurdách.

Kaštieľ Draškovičovcov dal postaviť 1668 chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Pristavili k nej dve krídla, jedno na juhozápade a druhé na severovýchode. V západnej časti pôvodnej budovy zriadil v roku 1708 biskup gróf Pavel Forgáč kaplnku, ktorú vysvätil 22. októbra 1708 Mikuláš Lipai (Lippay), novomestský prepošt „sub titulo Patronae Hungariae“. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová, ktorá kaštieľ kúpila v roku 1851 od Mikuláša Forgáča (Forgách). Budovu prenajímali nemajetným občanom a postupne sa dostala do dezolátneho stavu. V roku 1945-1958 bola budova z prostriedkov štátu opravená. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. Po roku 1989 sa budova dostala do vlastníctva Trenčianskeho múzea.

Kúria Drugetovcov je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a Jesenskovcov.

Kaštieľ Orságovcov stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštieľa zostal len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov - Ladislav Ország - bol veľký milovník vinohradníctva. O jeho vzťahu k vínu svedčil i pnúci vinič vytesaný do kamenných rámov okien a dvier kaštieľa. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli s tiež hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných.

V náučných slovníkoch a bibliografiách vydaných v uplynulých storočiach v rôznych jazykoch, Čachtice sú uvádzané ako mestečko, či veľká obec poľnohospodárskeho charakteru, s právom poriadať výkladné a dobytčie jarmoky. Zhodne sa zmieňujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko ďaleko nevidieť. Je zaujímavé, že za niektorými kamennými lisovňami a pivnicami nachádzali sa chodby - katakomby (zaužívaný výraz v Čachticiach), ktoré mali vlastnosť tajných priestorov a slúžili ako úkryty pre ľudí a iste aj ich majetky, či náboženské ciele. Najrozsiahlejšie boli priestory Na doline pod záhradou Nádašdyovcov. Vykopané do žltej hliny - spraše, s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Podobné sú známe na Zádvorí grófa Revaja (Revay) rodín Jesenskej a Slíšovej (neskôr Konopovej - Urbanovej). Tieto priestory neboli nikdy štátom chránené, boli aj sú v rukách súkromných vlastníkov, ktorí sa v niektorých prípadoch „postarali“ o ich znehodnotenie. Dnes o nich hovoríme ako o bývalých pamiatkach, pretože sú na mnohých miestach vrátane vchodov zasypané a nebezpečné pre návštevníka. Len vínne pivnice boli najmä na hlavnej ulici od Ulice osloboditeľov po kostol, v Kúrii, Revolučnej ulici, na Zádvorí, v Medzihorskej a na dnešnej Ulici Jozefa Urbanovského. Boli vynikajúce na uskladnenie vína, niekedy aj poľnohospodárskych produktov (zemiakov, repy) - kamenné s primeranou vlhkosťou a vynikajúcim vetraním.

Na Urbanovského ulici sú pri moste vedľa seba tri pamiatky. Kaplnka so sochou sv. Jana Nepomuckého, postavená v roku 1801. Pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Jeho autorom je akademický sochár Pavel Bán a vyhotovila ho firma Komenský z Bratislavy. Socha panny Márie lurdskej v jaskyni. Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotknúť sochy Panny Márie v Lurdách.

Významné Osobnosti

• Ctibor I. - Vojvoda sedmohradský, okolo roku 1390 dal postaviť čachtický kostol, rozšíril hrad o kaplnku.
• Michal Orság de Gut - Čachtické hradné panstvo dostal od kráľa Žigmunda v roku 1436.
• Alžbeta Bátoriová - Známa svojimi hroznými výčinmi páchanými na nevinných dievčatách a mladých ženách.
• Ján Abrahamides Ponicenus - Čachtický senior v rokoch 1604-1627 - účastník žilinskej synody roku 1610 - oznámil zločiny Alžbety Bátoriovej.
• Jozef Urbanovský - Farár v Čachticiach 1833-1851 - významná osobnosť slovenského národa - príslušník mladšej bernolákovskej generácie.
• JUDr. Ľudovít Jesenský - Hlavný konzul vo Švajčiarsku a USA.
• Jozef Jarábok - Assessor - farár v Čachticiach 1922-1955 - predseda letopiseckej komisie - zakladateľ cirkevnej knižnice.
• Augustína Khollová - Popredná slovenská včelárka.
• Rudolf Gábor - Učiteľ - správca školy v Čachticiach (1919-1954) - predseda Divadelného krúžku Hviezdoslav (1941).
• Eduard Markovič - Učiteľ - zemský inšpektor školstva - predseda prípravného výboru osláv Tatrína 1947.

Prehľad Farárov v Čachticiach

História farnosti v Čachticiach je bohatá a rozsiahla, siaha až do 14. storočia. V priebehu storočí sa tu vystriedalo mnoho významných farárov, ktorí zanechali hlbokú stopu v živote obce a jej obyvateľov.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad niektorých z najvýznamnejších farárov, ktorí pôsobili v Čachticiach:

tags: #cachtice #kostol #stibor