Gréckokatolícka Cirkev v Bystrom: História a Súčasnosť

„Od južných svahov Tatier, až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu. Aj ony sú ako malé jazierka- plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií.“ Tieto slová vyriekol Svätý Otec Ján Pavol II.

5. jún 2005 je dôkazom toho, že v Bystrom gréckokatolícke pleso nevymizlo a že chce aj naďalej šíriť Božiu dobrotu. Gréckokatolícki veriaci patria jurisdikčne do gréckokatolíckej farnosti blaženého biskupa a mučeníka P.P. Gojdiča v Hanušovciach nad Topľou v Prešovskej eparchii. Samotná gréckokatolícka farnosť v Hanušovciach nad Topľou vznikla odlúčením z farnosti Remeniny 1.2.2000. Zakladajúcu listinu podpísal o. biskup Ján Hirka, vtedajší prešovský eparcha. Farárom farnosti Hanušovce nad Topľou je od r. 2003 ThDr.

V júli 2001, na základe stavebného povolenia, boli započaté práce na stavbe nového chrámu, ktorého základný kameň bol posvätený 9.12. 2001. Vďaka nadáciám PRO DOMO DEI, KIRCHE IN NOT a obetám veriacich gréckokatolíckej farnosti Hanušovce nad Topľou sa gréckokatolíci v Hanušovciach dočkali nového chrámu a 3. august 2003 bol dňom, kedy prešovský eparcha Mons. ThDr.

21. november 2010 bol ďalším významným dňom našej farnosti, kedy Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, už ako prešovský arcibiskup, posvätil nové pastoračné centrum. Toto nové farské centrum, zasvätené tiež biskupovi P.P. Gojdičovi, bolo postavené vrámci Programu Iniciatívy spoločenstva INTERREG III/A Poľsko - Slovenská republika, keď sa našim družobným partnerom stala Gmina Nozdrzec.

Gréckokatolíci sú katolícki veriaci byzantského (východného) obradu. Pre celé obdobie predchádzajúce roku 1646 (Užhorodskej únii) sa vo všeobecnosti používali termíny východný, východná cirkev, veriaci východného obradu, východný obrad, rozumejúc konvenčným slovom východný výlučne byzantskú cirkevnú tradíciu a obrad (v tejto zemepisnej oblasti je totiž zo všetkých východných obradov a cirkví relevantne prítomný iba byzantský obrad a cirkev); pre neskoršie obdobie sa však už používal termín gréckokatolícka cirkev, gréckokatolíci. Termín gréckokatolík a jeho odvodeniny sa viaže až k 18.

Svätý Otec Ján Pavol II. dokonca v jednej zo svojich homílii žiada od východných cirkví odvahu znova objaviť autentické tradície ich vlastnej identity a obnoviť pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné. Roky totalitného režimu, roky likvidácie, prenasledovania gréckokatolíckej Cirkvi mali za následok strácanie autentickosti a odklon od starootcovských tradícií. Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou v tomto období mala za následok odsúvanie, ba dokonca odbúravanie východných zvláštností bohoslužobného života.

V nadväznosti na to, sv. otec Ján Pavol II. v dekréte o východných cirkvách Orientalium Ecclesiarum vyslovil zaujímavú myšlienku: „Nech všetci východní kresťania vedia a sú presvedčení, že si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a spôsob života a že sa nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. Toto všetko majú teda s najväčšou vernosťou zachovávať východní kresťania sami, a majú si nadobudnúť čoraz väčšie vedomosti a čím dokonalejšiu prax v týchto veciach.

Pochopiteľne, že nemusí byť pre človeka ľahké zistiť po mnohých rokoch, že patrí do inej cirkvi, ako si doteraz vo viere myslel. Ešte náročnejšie môže byť preňho pochopiť svoj vlastný obrad a začať ho praktizovať v každodennom živote. Je preto naozaj veľmi potešujúce, že sa mnoho ľudí, či už v Hanušovciach nad Topľou, v Bystrom alebo v iných obciach vôbec, vrátilo k svojim tradíciám a koreňom aj vďaka byzantskému obradu, ktorý je už trvalou súčasťou tohto regiónu.

5. júna 2005 sa začali pravidelné bohoslužby pre gréckokatolíkov aj v obci Bystré, ktorá je filiálnou obcou farnosti. Bohoslužby sa praktizujú v rímskokatolíckom Pastoračnom dome - Kolónii.

Ak si zoberieme historické štatistiky, tak už z roku 1749 existujú archívne dokumenty, v ktorých sa píše, že v tomto roku bolo v obci evidovaných 163 gréckokatolíkov, čo bolo najviac v Bystrom (evanjelikov a.v. 162, rímskokatolíkov 119...). V roku 2001 sa ku gréckokatolíckemu obradu prihlásilo 148 veriacich. Život gréckokatolíckych veriacich však nie je obmedzený iba na bohoslužby. Veriaci sa zúčastňujú mnohých iných aktivít vrámci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, organizujú výlety, tábory pre deti, či púte.

Bohoslužby pre gréckokatolíckych veriacich sa slúžia v Chráme sv:

• 1.1.
• 6.1.
• 2.2.
• 25.3.
• 29. 6. sv.
• 5.7. sv.
• 6.8.
• 15. 8.
• 8.9.
• 14. 9. Povýšenie sv.
• 1.10.
• 21.11.
• 8.12.
• 25.12.
• 26.12.
• 27.12. sv.

Pavol Peter Gojdič sa narodil v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobilv Cigeľke a v Prešove. 20. júla 1922 vstúpil do monastiera baziliánov na Černečej Hore pri Mukačeve, kde prijal rehoľné meno Pavol. V roku 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15.

Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý a internovaný a súčasne bola administratívne zrušená aj gréckokatolícka cirkev. Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín.

29. októbra 1968 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do Prešova a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. Na príkaz štátnych a straníckych orgánov ich v novembri premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného. Pri príležitosti 7. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam. 27. januára 2008 mu Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých pri pamätníku Jad va-Šem udelila čestný titul Spravodlivý medzi národmi. Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok blaženého hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča 17.

Blahoslavený Pavol Peter Gojdič

Prehľad Dôležitých Dátumov

tags: #greckokatolicka #cirkev #omse #bystre