História kostola v Zastraní je úzko spojená s pôsobením Saleziánov Don Bosca na Slovensku a so vznikom a rozvojom miestnej farnosti. V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu Saleziánskeho domu, výstavbu a vysviacku farského kostola Sedembolestnej Panny Márie, ako aj na významné osobnosti a udalosti, ktoré formovali duchovný život v tejto žilinskej mestskej časti.
Saleziáni Don Bosca v Žiline
Spoločnosť sv. Františka Saleského je mužské rehoľné spoločenstvo, ktoré založil taliansky katolícky kňaz sv. Don Giovanni Bosco (1815-1888). Saleziáni Don Bosca mali pôvodný názov Spoločnosť sv. Františka Saleského - odtiaľ „saleziáni“. Venovali sa najmä výchove mládeže a na Slovensku pôsobili od roku 1924.
Do Žiliny ich pozval 19. decembra 1936 žilinský farár Tomáš Ružička. V júli 1937 už bola vysviacka základného kameňa Saleziánskeho ústavu, ktorého stavbu dokončili v nasledujúcom roku. Prvým direktorom ústavu sa stal don Ľudovít Žilka (1905-1957).
Dom saleziánov s kostolom projektoval v rokoch 1937-1938 Michal Maximilián SCHEER. Ulica popri areáli Saleziánskeho domu sa dnes volá Saleziánska.
Svätý Don Bosco, zakladateľ saleziánskeho rádu.
Prenasledovanie a obnova
S účinnosťou od 3. augusta 1948 prešli nehnuteľnosti zapísané ako cirkevný majetok do vlastníctva štátu. V jarných mesiacoch roku 1949 začal sústredený nápor štátnej bezpečnosti namierený proti rehoľníkom na Slovensku. Na konci školského roka 1948/1949 poštátnili 17 saleziánskych a jezuitských ústavov. Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov a duchovných. Kostol zatvorili a inventár prevzali ostatné ústavy na Slovensku. Administrátorom saleziánskej farnosti sa stal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline.
Saleziánsky dom v období od roku 1950 do roku 1990 využíval Zbor národnej bezpečnosti - polícia, neskôr tu bola aj Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra. Podľa pamätnej tabule tu väznili aj biskupa Vojtašáka.
Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi don Ing. Kamil M. Kutarňa a don Ing. Štefan Urban. Budovu ústavu prevzali v auguste 1990 a zriadili tu kaplnku, mládežnícke centrum aj učňovskú školu.
Pohľad na Kostol a ústav saleziánov v roku 2012.
Obnovenie farnosti a výstavba kostola
V septembri 1990 Biskupský úrad v Nitre obnovil farnosť, do ktorej zaradil Hliny VII, okolie Saleziánskeho ústavu aj mestskú časť Bánová. Správcom farnosti sa stal don Ing. Kamil M. Kutarňa a boli v nej ešte dvaja kapláni. V decembri 1993 začali saleziáni slúžiť sv. omše aj na sídlisku Hájik. Tomuto najmladšiemu sídlisku v Žiline sa pastoračne venoval deväť rokov don Štefan Turanský.
23. výročie vysviacky farského kostola vo farnosti Zástranie, ktorý je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii je tradične v tejto mestskej časti Žiliny hodovou slávnosťou. Hodová slávnosť pripadá v Zástraní na dátum 15. septembra, v tento sviatočný deň si veriaci pripomínajú vo farnosti výročia vysviacky chrámu.
V Budatíne vysvätili v sobotu 9. novembra nový kostol. S výstavbou nového rímskokatolíckeho kostola začali v Budatíne pred tromi rokmi. Kostol je zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi a patrí pod farnosť Žilina-Zástranie. Bol postavený podľa návrhu architekta Ľubomíra Zaymusa. Veriaci z Budatína sa tak po rokoch dočkali regulárneho kostola.
Skladanie doživotnej profesie saleziánov dona Bosca
Významné osobnosti
Don Ľudovít Žilka (1905- 1957): Teológiu študoval v Turíne, kde ho dňa 8. júla 1934 vysvätili za kňaza. Najskôr pôsobil v Bratislave a v roku 1938 sa stal prvým direktorom saleziánskeho ústavu v Žiline. Pôsobil tu do roku 1941. Od roku 1952 žil v ilegalite až ho dňa 28.septembra 1955 zatkli. Väznili ho v Šaštíne, v Podolínci a na nútených prácach v Oseku pri Duchcove. Potom ho previezli ho do Bratislavy, kde ho pri vypočúvaní tak trýznili, že tam aj zomrel.
Don Ján Šebela (1907- 1992): Už v roku 1921 sa prihlásil na štúdium k saleziánom do Talianska. V Genzane, neďaleko Ríma absolvoval gymnázium a v roku 1923 ako šestnásťročný vstúpil do noviciátu. Po absolvovaní štúdia filozofie vykonával v rokoch 1925-1930 pedagogickú prax v Rimini, Ancone v Gualda Tadino. Svoje kňazské účinkovanie začal v Bratislave, kde sa stal v roku 1939 direktorom a radcom Slovenskej saleziánskej inšpektórie. V roku 1941 sa stal už direktorom Saleziánskeho domu v Žiline. Od roku 1943 pôsobil v Nitre a neskôr v Topoľčanoch.
Don Štefan Fabera (1909-1985): Vstúpil k saleziánom v Šaštíne a noviciát absolvoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde ho 26. júla 1936 vysvätili za kňaza. Po návrate do vlasti pokračoval v štúdiách na Univerzite v Bratislave, kde študoval chémiu a prírodné vedy. V roku 1945 sa stal správcom novej saleziánskej farnosti a direktorom ústavu v Žiline a po troch rokoch tunajšieho pôsobenia odišiel do podobnej funkcie v Michalovciach.