Gréckokatolícka Cirkev v Prievidzi: História a Súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev, známa aj ako katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu, je neoddeliteľnou súčasťou katolíckej cirkvi.

Na Slovensku gréckokatolíci tvoria metropolitnú cirkev, ktorá sa delí na tri biskupstvá. Prešovská archieparchia združuje gréckokatolíkov z Prešovského kraja, Košická eparchia spravuje katolíkov byzantského obradu v Košickom kraji. Stredné a západné Slovensko spadá pod Bratislavskú eparchiu, kde sa nachádza relatívne menej farností, presne 15.

Medzi farnosti Bratislavskej eparchie patria aj také, ktoré sú špecifické tým, že v nich tradične nežili gréckokatolíci a nemajú vlastné chrámy ani farské budovy. Bohoslužby sa často konajú v rímskokatolíckych chrámoch alebo kaplnkách. Medzi takéto farnosti patria Liptovský Mikuláš, Martin, Žilina, Trenčín, Trnava, Bratislava (Petržalka, Staré Mesto), Telgárt, Šumiac, Brezno, Banská Bystrica, Zvolen, Nitra, Komárno a Prievidza.

Bratislavská eparchia vznikla v roku 2008 a hlási sa k nej 16 500 obyvateľov s trvalým bydliskom v týchto častiach Slovenska. Podľa sčítania ľudu z roku 2011 žije na Slovensku 206 871 gréckokatolíkov, čo predstavuje 3,8 % z celkového počtu obyvateľov.

Gréckokatolícku a rímskokatolícku cirkev spája spoločná viera a jurisdikcia (spoločný pápež), ale rozlišujú sa obradom (liturgiou), cirkevnou disciplínou a tradíciou. S pravoslávnou cirkvou majú gréckokatolíci spoločný obrad a liturgické tradície (byzantsko-slovanský obrad), ale odlišnú jurisdikciu.

Gréckokatolícka farnosť v Prievidzi je zasvätená svätým Sedmopočetníkom. V nedeľu 4. augusta 2013 sa tu konala odpustová slávnosť ku cti týchto svätcov.

Svätí Sedmopočetníci

Spomienka na Obete Táborov Nútenej Práce Nováky

Konfederácia politických väzňov Slovenska a Gréckokatolícka cirkev, farnosť sv. Sedmopočetníkov Prievidza, zorganizovali dňa 21. [mesiac] [rok] spomienkovú udalosť venovanú obetiam Táborov nútenej práce (TNP) Nováky.

Spomienka sa začala gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, Kráľa vesmíru v obci Koš, ktorá sa nachádza v blízkosti TNP Nováky. Obrad celebroval protopresbyter o. Igor Cingeľ, gréckokatolícky farár v Trenčíne, ktorý spravuje aj farnosť Prievidza. V Koši ho privítal miestny rímskokatolícky farár vdp. František Krnáč.

Otec Igor Cingeľ v homílii spomenul gréckokatolíckych kňazov, väznených v TNP Nováky za odmietnutie prestupu na pravoslávie. Zdôraznil, že títo kňazi sa ani za cenu utrpenia nezriekli vernosti Ježišovi Kristovi a Cirkvi.

Podľa štatistiky z júla 1950 sa v TNP Nováky nachádzalo až 60 kňazov, z ktorých polovicu tvorili gréckokatolícki kňazi a rehoľníci. V homílii spomenul osobné výpovede kňazov a ich príbuzných: o. Miróna Petrašoviča, o. Alexandra Schudicha a o. Mikuláša Sigetiho. Na slávnosti boli prítomné aj 3 deti so svojimi rodinami posledne spomenutého o. Mikuláša Sigetiho a vnučka o. Andreja Zimu.

Po svätej liturgii sa prítomní presunuli do budovy Obecného úradu, kde ich privítala Zuzana Čičmancová v mene starostu Obce Koš Štefana Závadinku, ktorá zároveň odovzdala knihy a pohľadnice obce. Nasledovali svedectvá bývalých politických väzňov. Jaroslav Žilák opísal prácu väzňov v bani a spomienky na trestanecký tábor v Handlovej. Jozef Čapuška opísal veľkú vzburu veriacich na obranu kňaza v Drahovciach, ktoré sa konali pred 65 rokmi po celom Slovensku a mnohí ich účastníci boli odsúdení na Tábor nútenej práce Nováky.

Účastníci následne navštívili miesto, kde sa TNP nachádzal a ku krížu položili kvety z úcty voči všetkým väzňom, ktorí sú tam pochovaní, pretože prevoz tela do rodnej obce nebol povolený. Stanislav Pátek prečítal opis tábora od kanonika Karola Körpera. Modlitbu za zosnulých predniesol miestny farár vdp. František Krnáč.

Popoludní nasledovala prehliadka Hornonitrianskeho banského skanzenu - Bane Cigeľ. Do bane sa odviezli banským vláčikom a vypočuli si odborný výklad banských sprievodcov.

História TNP Nováky

TNP Nováky bol zriadený v roku 1941 a pôvodne slúžil na internáciu Židov, po II. svetovej vojne zasa Nemcov. V období komunistického režimu v ňom boli väznení politicky nespoľahliví občania bez rozsudku, len na základe výmeru Krajského národného výboru. Veľké skupiny tvorili roľníci - obete násilnej kolektivizácie, veriaci, ktorí bránili svojich kňazov, ako aj samotní kňazi.

Po zrušení TNP v roku 1951 boli v tábore väzni a napokon príslušníci PTP. V roku 1949 boli do TNP Nováky privezení baziliáni po zrušení ich kláštora v Prešove. Medzi nimi boli o. Ján Marián Potaš, o.

Pohrebné Obrady v Gréckokatolíckej Cirkvi

Samotný obrad pohrebu sa slúži v slovenskom, cirkevnoslovanskom, rusínskom alebo maďarskom jazyku. Začína sa tým, že kňaz vstupuje k rakve (spravidla otvorenej), okiadza mŕtveho kadidlom, pokropí svätenou vodou telo zosnulého. Spieva sa panychída, ktorá je tzv. modlitbou Cirkvi za zosnulého.

V druhej časti pohrebu sa spievajú pohrebné spevy zložené zo slov 119. žalmu a z pohrebných spevov od cirkevného otca sv. Jána Damascenského. Nasledujú čítania: prvé čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Solúnčanom a Evanjelium podľa svätého Jána. Táto časť je akoby modlitba samotného zosnulého.

Po skončení evanjelia sa kňaz prihovára pohrebnou kázňou k pozostalým. Ďalšou, treťou časťou je posledná rozlúčka, ktorá sa nazýva v cirkevnoslovanskom jazyku „cilovanije“ - tzv. posledný bozk pozostalému, pretože vyjadruje nádej na vzkriesenie, a tiež nádej pozostalých na stretnutie sa vo večnosti.

Po tomto obrade sa telo odprevadí v sprievode k hrobu. Zaujímavosťou u gréckokatolíkov je, že nad hrobom sa číta evanjelium o vzkriesení Lazára. Po spustení truhly do hrobu kňaz zapečaťuje hrob, pričom prednáša modlitbu. Lopatou alebo ručným krížom urobí znak kríža na všetky svetové strany v hrobe. Zapečaťuje tento hrob, ale nie navždy, len do druhého a slávneho Kristovho príchodu. Tým sa vyjadruje viera vo všeobecné zmŕtvychvstanie - teda veria, že Kristus príde na konci časov druhýkrát na túto Zem.

Zvyčajne býva po pohrebných obradoch pohrebná hostina, tzv. kar, kde pozostalí v dobrom spomínajú na zosnulého. V niektorých obciach je dodnes zvykom ukladať telá do hrobov tak, aby tváre zosnulých boli uložené na východ, podobne ako sú poväčšine orientované aj gréckokatolícke chrámy.

Čo sa týka samotných pomníkov, symbolikou je len kríž a najlepšie trojramenný, ktorý je charakteristický pre gréckokatolícku cirkev.

Okrem samotného pohrebného obradu sa u gréckokatolíkov slúžia aj liturgie počas spomienkových dní na zomrelých. Sú to dni, cirkevnoslovansky nazývané: tretiny, devjatiny a četyredesjatiny. Dnes ich poznáme pod názvom pohrebná, týždňová a štyridsaťdňová svätá liturgia. Je to starý zvyk sláviť na tretí, deviaty a štyridsiaty deň po smrti svätú liturgiu za zomrelého.

Pôstna trióda (bohoslužobná kniha na pôstne obdobie) v synaxári (v duchovnom poučení) na mäsopôstnú zádušnú sobotu dáva nasledujúci výklad týchto dní: „Spomíname tretí deň, lebo na tretí deň sa mení tvár zosnulého, deviaty deň, lebo v tento deň sa rozkladá telo okrem srdca a štyridsiaty deň, lebo v tento deň sa rozkladá aj srdce.“

Trebník (obradná kniha) Petra Mohyly vysvetľuje aj duchovný zmysel týchto dní: „Spomienka na tretí deň nám naznačuje, že zosnulý veril v Krista, ktorý na tretí deň vstal z mŕtvych a tiež, že zosnulý sa v celom svojom živote snažil napĺňať tri teologálne čnosti: vieru, nádej a lásku. Pri spomienke na deviaty deň prosíme Boha, aby na príhovor deviatich anjelských činov daroval odpočinutie zosnulému so svätým na mieste anjelov. Spomienka na štyridsiaty deň je na pamiatku štyridsaťdňového pôstu Pána Ježiša a na pamiatku jeho štyridsaťdňového prebývania na zemi po zmŕtvychvstaní.

U gréckokatolíkov býva zvykom, ako prejav úcty a lásky zosnulým, aj spomienka na výročia ich smrti. Je dobrým kresťanským zvykom dávať v tieto dni sláviť sv. liturgiu, parastas alebo panychídu za zosnulých.

Ľvovská synoda (konaná v roku 1891) hovorí, že po dni sviatku, ktorému je zasvätený chrám, sa má sláviť sv. liturgia za zomrelých. Ak by sa však v tento deň nemohla liturgia za zomrelých sláviť, treba tak urobiť v najbližšom možnom čase.

V gréckokatolíckom prostredí sa ešte aj dnes v niektorých farnostiach dodržiava zvyk na druhý alebo tretí deň po Pasche (Veľkej noci), prípadne na Tomášovu nedeľu, robiť sprievod na cintorín. Tam sa potom na hroboch slúži panychída s paschálnymi spevmi. Táto prax obsahuje v sebe bohatú symboliku. Živí v čase Vzkriesenia odchádzajú k zosnulým, aby sa s nimi podelili o radostnú zvesť: Kristus vstal z mŕtvych.

Vlastným miestom spomienky a modlitieb za zosnulých je vo Východnej cirkvi byzantsko-slovanského obradu päť zádušných sobôt. Hoci v gréckokatolíckej cirkvi sa, podľa vzoru Západnej cirkvi, slávi s veľkou dôstojnosťou aj pamiatka zosnulých (2. novembra).

Zádušné soboty sa slávia každý rok v súvislosti so slávením Paschy. To znamená, že prvá zádušná sobota je vždy pred mäsopôstnou nedeľou. Druhá, tretia a štvrtá zádušná sobota sú zároveň 2., 3. a 4. sobotou Veľkého pôstu a posledná, piata zádušná sobota, pripadá na sobotu pred sviatkami Svätej Päťdesiatnice - Zostúpenia Svätého Ducha. V tieto soboty sa slúžia zádušné sv.

Spomienka na jeden z pohrebných obradov o. „Po pohrebných obradoch sme sa s pozostalými a zosnulým presunuli k hrobu uložiť rakvu do zeme a zapečatiť hrob. Zastavili sme sa pri pripravenej hrobke a šli vykonať posledné ceremónie obradu, keď pozostalá poznamenala, že nie sme pri ich hrobke. Pohrebná služba prichystala iné miesto posledného odpočinku. To správne miesto bolo o dva rady ďalej, kde hrobka nebola pripravená. A tak všetci pozostalí čakali približne hodinu, pokiaľ pohrebná služba prichystala správne miesto na uloženie zosnulého do hrobu. Pomýlili sa v hrobe, ale meno zosnulého na hrobke bolo správne.

Stručná História Kresťanstva a Súčasný Stav v Trenčianskom Kraji

Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov, z ktorej pochádzal aj jeden z uhorských palatínov. Skutočnosť, že v Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu, vplývala i na to, že po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus.

Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali aj do Trenčína, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“. Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.

Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky.

Starší Gabriel zmenil vieru dokonca viackrát - podľa aktuálnej politickej situácie. Mladší Juraj sa definitívne priklonil ku katolíkom a horlivo podporoval rekatolizáciu v okolí Trenčína a Dubnice, kde stálo po opustení Trenčianskeho hradu nové rodové sídlo. Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.

Evanjelický kostol v Košariskách. Foto: Zdenko Dzurjanin

Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza (4 farnosti) na čele s arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským, Banskobystrická diecéza (28 farností), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianska diecéza (51 farností) spravovaná biskupom Viliamom Judákom, Trnavská arcidiecéza (16 farností) na čele s arcibiskupom Jánom Oroschom i Žilinská diecéza (38 farností) vedená biskupom Tomášom Galisom.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský (1 kostol), Myjavský (8 kostolov) a Považský (22 kostolov) sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku na čele s biskupom Jánom Hroboňom, a Turčiansky seniorát (9 kostolov) patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorého biskupom je Peter Mihoč.

Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu, ktorú vedie biskup Peter Rusnák. Pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup metropolita Rastislav.

Konfesionálna Charakteristika

V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % - 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % - 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % - 2 979), pravoslávni (0,14 % - 817) a kalvíni (0,09 % - 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania. V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.

Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.

Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %)
• Evanjelické kostoly: 40 (13,07 %)
• Gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %)
• Pravoslávny chrám: 1 (0,33 %)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 11. storočie: 1
• 12. storočie: 7
• 13. storočie: 26
• 14. storočie: 25
• 15. storočie: 17
• 16. storočie: 6
• 17. storočie: 15
• 18. storočie: 73
• 19. storočie: 37
• 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33)
• 21. storočie: 31

Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Ráztočne. Foto: Zdenko Dzurjanin

Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:

• Rímskokatolíckej Žilinskej diecézy: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva
• Rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy: Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku)

Kostoly Vyhlásené za Národnú Kultúrnu Pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem: rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia), rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie), rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie), rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie), rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie), Evanjelický kostol (18. storočie), rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie).

V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Zaujímavosti

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi. Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy:

• Rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička)
• Rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP)
• Rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť)
• Pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom

V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.

Kostol Kláštor pod Znievom

Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie. Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Autorom architektonického návrhu a zároveň staviteľom bol Gustáv M. Dohnányi, aktívny člen evanjelického zboru. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 - 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.

V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.

Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho v Ráztoke. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pozmenený projekt kostola z Modry-Kráľovej nájdete, ak sa vyberiete do rodiska Milana Rastislava Štefánika. Vznik: posledná štvrtina 13. Neveľký kostolík postavili niekedy v rokoch 1280 - 1300 (uvádza sa aj obdobie okolo r. 1260) ako ranogotickú stavbu s takmer štvorcovou loďou, kvadratickou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou a severnou sakristiou. Úpravami prešiel chrám v prvej polovici 14. storočia, kedy bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. Ďalšia výmaľba kostola bola realizovaná aj na prelome 15. a 16. V roku 1614 vypukol v obci veľký požiar, ktorý do veľkej miery poškodil aj kostol. To si vyžiadalo rozsiahlu opravu a rozšírenie stavby. Loď kostola bola predĺžená západným smerom o cca polovicu, pričom súčasťou predĺženia bola aj pomerne mohutná vstavaná veža. Loď dostala aj novú klenbu a úpravy sa dotkli tiež gotických okien. V priebehu 19. a 20. storočia došlo okrem iného k zvýšeniu obvodových múrov stavby približne o jeden meter či k úprave okien. V apríli 1908 obec i kostol opäť poškodil požiar. - V katastri obce mali byť podľa obecnej kroniky objavené základy kostola datované do 10. Kostol slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Chrenovci-Brusne. - Nipčová, D.: Vývoj sakrálnej architektúry na Hornej Nitre. - Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. - Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. - Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. 9. 1.

Významní Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti Nesluša

Farnosť Nesluša mala v histórii mnoho významných kňazov, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovný život. Medzi nimi boli:

• Ján Krabáč:

  tags: #greckokatolicka #cirkev #prievida