Pôstne obdobie a zdržanlivosť od mäsa v Gréckokatolíckej cirkvi

V Gréckokatolíckej cirkvi, podobne ako aj v iných kresťanských cirkvách, zohráva pôst významnú úlohu v duchovnom živote veriacich. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Je dôležité rozlišovať medzi "pôstom" a "zdržanlivosťou" od nejakých pokrmov. Často sme svedkami, že ľudia okolo nás pozerajú na pôstnu disciplínu cirkvi ako na prežitok a o pôstnom čase si myslia, že je to smutný čas. Opak je pravdou.

Tento článok sa zameriava na vysvetlenie pravidiel zdržanlivosti od mäsa a pôstu v Gréckokatolíckej cirkvi, s dôrazom na vekové obmedzenia, výnimky a praktické rady. Je teda veľmi dôležité striktne rozlišovať medzi „pôstom“ a „zdržanlivosťou“ od nejakých pokrmov. Pôst je z jednej strany protiváhou konzumného spôsobu života.

Začiatok a charakter obdobia Štyridsiatnice

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v pondelok, 3. marca 2025, začína Svätá Štyridsiatnica, známa aj ako Veľký pôst. Toto štyridsaťdňové obdobie prípravy je zamerané na Veľkú noc, v Gréckokatolíckej cirkvi nazývanú Pascha. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, schválená Radou hierarchov, upravuje pravidlá pôstu a zdržanlivosti.

V pondelok, 12. februára 2024 sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Veľký pôst, teda Štyridsiatnica (podľa Juliánskeho kalendára tohto roku o 5 týždňov neskôr, t.j. 18. marca 2024). Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie.

V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne. Symbolika čísla 40.

Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždňové Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu. Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas.

Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu (porov. V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu.

V 3. stor. sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy. Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv.

V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúcny charakter.

Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi

Pôstna disciplína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, schválená Radou hierarchov, upravuje pravidlá pôstu a zdržanlivosti.

Prísny pôst

Prvý deň Štyridsiatnice (Čistý pondelok) a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) sú dňami prísneho alebo strohého pôstu. To znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec, pričom je dovolené raz za deň sa najesť do sýtosti a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.

Telesný a duchovný pôst

Telesný pôst predstavuje dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál a mliečnych výrobkov a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona (tzv.

Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv. Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou. Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.

Vekové obmedzenia a povinnosti

• Zdržanlivosť: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 7. roku života.
• Pôst: Zaväzuje každého gréckokatolíka od 14. do 60. roku života v deň pred Narodením Krista (24. december), v deň pred Bohozjavením (5. január), v prvý deň Štyridsiatnice (teda v Čistý pondelok) a vo Veľký piatok.

Výklad a aplikácia pôstnych pravidiel

V zmysle dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1965 a jeho výkladu sa pôst chápe ako nejesť. Pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15:00.

Dni zdržanlivosti od mäsa

Takmer v každý piatok počas roka, takmer v každú stredu počas Veľkého pôstu, vo sviatky Povýšenia úctyhodného kríža (14. september) a Sťatia hlavy úctyhodného Jána Predchodcu (29. august), v deň pred Narodením Krista (24. december) a v deň pred Bohozjavením (5. január) platí „zdržanlivosť od mäsa“.

Praktické rady a výnimky

Je dôležité si uvedomiť, že uvedené pravidlá predstavujú nevyhnutné minimum. Tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu. Ak na piatky pripadne slávnosť (v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže. V jednotlivých prípadoch môže farár udeliť dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo ho zmeniť za iné nábožné skutky.

Čo sa rozumie pod "mäsitým pokrmom"?

Akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.

Alternatívne formy pokánia

Okrem tradičných foriem pôstu existujú aj alternatívne spôsoby pokánia. Medzi ne patrí konanie dobročinných skutkov, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu.

Pôst a zdravie

V dnešnej dobe sú časté aj pôsty zo zdravotných dôvodov, najmä na prečistenie tela, prípadne na chudnutie. Pri pôste je dôležitý hlavne príjem tekutín a to najmä vody, prípadne čaju z vhodne zvolených byliniek. S vylučovaním odpadových látok z tela môže pomôcť prechádzka na čerstvom vzduchu alebo aj ľahké cvičenie, joga. Jednodňové až dvojdňové pôsty alebo detoxikačné dni sa odporúčajú každých 14 dní. Krátkodobý pôst sa odporúča pri prechladnutí, horúčke, chrípke, zápche, artritíde a pri prítomnosti toxínov.

Počas pôstenia a detoxikácie si treba všímať prejavy tela. Sprievodným znakom detoxikácie býva často bolesť hlavy a únava. Preto je potrebné vopred sa mentálne pripraviť na pôst, vyhradiť si na to čas, znížiť pracovné povinnosti, dopriať si viac odpočinku a ľahkého pohybu. Po ukončení pôstu je dôležitý prechod na bežnú stravu, ktorý trvá približne tak dlho ako samotný pôst.

Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi

Pre porovnanie, v Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum.

Základné rozlišovanie podľa Jána Pavla II.

Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje:

• Dni pokánia: Každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250).
• Pôst: Treba zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251).
• Zdržanie sa mäsitého pokrmu: Majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na Popolcovú stredu (kán.

Liturgický kalendár Gréckokatolíckej cirkvi

Gréckokatolícka cirkev má bohatý liturgický kalendár, ktorý zahŕňa rôzne sviatky a obdobia. Niektoré z významných sviatkov, počas ktorých sa dodržiava zdržanlivosť od mäsa alebo pôst, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

tags: #greckokatolicka #cirkev #zdrzanlivost #od #masa #mast