Gréckokatolícka farnosť Bokša: História a vývoj

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku, ktorá sa prelína s osudmi mnohých farností, vrátane farnosti Bokša. Táto farnosť zohrala významnú úlohu v živote gréckokatolíkov v Stropkove a okolí. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj tejto farnosti, jej významných kňazov a udalosti, ktoré ju formovali.

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.

K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.

Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický.

Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Podľa schematizmov prešovskej gréckokatolíckej eparchie veriaci tejto cirkvi žijúci v Stropkove patrili do farnosti Bokša. Po 1. svetovej vojne sa počet gréckokatolíkov v meste zvyšoval, takže vznikla potreba založiť samostatné cirkevné spoločenstvo. Veriaci sa pod vedením redemptoristov zhromažďovali na modlitbách v kláštornom chráme Najsvätejšej Trojice. Keď sa počet gréckokatolíckych redemptoristov zväčšil, pribúdali aj aktivity. Okrem pravidelných bohoslužieb podľa liturgického obdobia, vysluhovania sviatostí, v chráme sa napríklad konala aj slávnosť prvého svätého prijímania. Ďalší krok smerom k založeniu farnosti sa uskutočnil po 2. svetovej vojne. Výstavba chrámu svätých Cyrila a Metoda napomohla tomu, že spoločenstvo gréckokatolíckych veriacich sa ešte viac zaktivizovalo.

Keďže po februári 1948, keď sa moci v štáte ujali komunisti, redemptoristi nemohli pôsobiť v Stropkove oficiálne ako rehoľné spoločenstvo, aj výstavba chrámu a ich apoštolát bol navonok prezentovaný ako zakladanie novej farnosti. Ani po udalostiach tzv. Pražskej jari sa pravoslávna cirkev nechcela vzdať ľahko získaného cirkevného majetku. Gréckokatolícki veriaci v Stropkove preto 26. októbra 1968 vysťahovali pravoslávneho farára, čo sa žiaľ neobišlo bez násilností. Farár na ľudí hodil úľ s včelami a za niekoľko dní podal trestné oznámenie.

Dňa 26. apríla 1970 bol úradne zatvorený chrám pre gréckokatolíckych veriacich, ktorí nechceli pristúpiť na nespravodlivé podmienky spoločného užívania priestorov s pravoslávnou cirkvou. Nebolo však iné riešenie, preto dňa 14. októbra 1970 redemptorista Bohumil Čelůstka podpísal dohodu o spolunažívaní v chráme s pravoslávnou cirkvou. Podpis dohody iba na krátky čas zmiernil napätie, ale nevyriešil zásadné problémy, preto naďalej pokračovali konflikty. Farnosť naďalej spravujú redemptoristi. Od 11. apríla 2011 do farnosti patrí centrum mesta Stropkov a územie mesta, ktorého južnú hranicu tvorí ul. Kukučínova, časť ulice Matice slovenskej, Športová, Námestie SNP a Cintorínska.

Na Slovensku nájdeme rôzne chrámy zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi. V Stropkove sa nachádza dvojpodlažný pravoslávny chrám Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky a sv. Cyrila a Metoda, pričom chrám sv. Cyrila a Metoda je umiestnený na hornom podlaží.

Podľa schematizmov prešovskej gréckokatolíckej eparchie, veriaci tejto cirkvi v Stropkove pôvodne patrili do farnosti Bokša. Po prvej svetovej vojne sa počet gréckokatolíkov v meste zvýšil, čo vyvolalo potrebu založiť samostatné cirkevné spoločenstvo. Od decembra 1921, vďaka redemptoristom, mohli gréckokatolícki veriaci v Stropkove navštevovať bohoslužby v kláštornom chráme Najsvätejšej Trojice. Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie pozval redemptoristov, aby pracovali aj medzi gréckokatolíkmi. Túto úlohu prijali blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka a Stanislav Nikolaj Nekula.

Prvá komunita redemptoristov, ktorá sa koncom decembra 1921 usadila v bývalom kláštore františkánov v Stropkove, pozostávala z redemptoristov dvoch obradov: rímskokatolíkov a gréckokatolíkov. S rastúcim počtom gréckokatolíckych redemptoristov pribúdali aj aktivity, ako pravidelné bohoslužby a vysluhovanie sviatostí. Po druhej svetovej vojne sa uskutočnil ďalší krok smerom k založeniu farnosti.

V roku 1946 bol kúpený dom s pozemkom, ktorý slúžil ako kláštor a bola v ňom zriadená dočasná verejná kaplnka. V roku 1931 bol postavený nový kláštor v Michalovciach. Od februára do apríla 1945 sa na žiadosť vladyku Pavla Petra Gojdiča niekoľkí otcovia opäť venovali pastorácii gréckokatolíkov v meste a okolí. Následne prišlo rozhodnutie o výstavbe nového kláštora a chrámu. Výstavba chrámu svätých Cyrila a Metoda prispela k zaktivizovaniu spoločenstva gréckokatolíckych veriacich. Po februári 1948, keď sa moci ujali komunisti, redemptoristi nemohli oficiálne pôsobiť v Stropkove ako rehoľné spoločenstvo. Preto bola výstavba chrámu a ich apoštolát navonok prezentovaný ako zakladanie novej farnosti.

Po zakúpení pozemku sa 14. mája 1947 začalo s výstavbou základov. Projekt vypracovaný firmou Birtus prepracoval Ing. Timkanič, ktorý bol aj stavbyvedúci. 6. júla 1947 protoigumen Dominik Metod Trčka a synkel Šimon Smandray posvätili základný kameň. Posviacka chrámu sa konala 4. Svätiteľmi boli mučeníci vladykovia Pavel Peter Gojdič a Vasiľ Hopko.

Chrám sv. Cyrila a sv. Metoda je centrálnou stavbou inšpirovanou gréckou sakrálnou architektúrou. Dominantným prvkom exteriéru je mohutná cibuľa zakončená trojramenným krížom. Priečelie chrámu je architektonicky rozdelené do troch častí a vytvára tak dojem trojvršia. V krajných častiach sú umiestnené iniciály IC XC NI KA v cirkevnoslovanskom jazyku.

Po februári 1948 komunistický režim začal útočiť proti gréckokatolíckej cirkvi. Redemptoristi, ktorí mali byť zlikvidovaní, definovali svoje pôsobenie v Stropkove ako zakladanie diecézneho pastoračného strediska. Z 13. na 14. apríla 1950 komunisti zlikvidovali veľkú časť mužských kláštorov v Československu. Chrám a kláštor redemptoristov boli odovzdané pravoslávnej cirkvi.

Gréckokatolícki veriaci sa s týmto stavom nechceli zmieriť a snažili sa brániť rehoľníkov. V rokoch 1950 - 1968 komunisti zverili chrám pravoslávnej cirkvi. Ani po udalostiach Pražskej jari sa pravoslávna cirkev nechcela vzdať cirkevného majetku. Gréckokatolícki veriaci v Stropkove preto 26. októbra 1968 vysťahovali pravoslávneho farára, čo sa neobišlo bez násilností.

Do roku 1968 redemptoristi navštevovali mesto tajne. Dňa 5. mája 1968 otec Mikuláš Ďurkáň odslúžil gréckokatolícku liturgiu v kostole Najsvätejšej Trojice. Následne prišli do mesta aj Jozef Čverčko a Bohumil Čelůstka. Keďže redemptoristi nemohli pred štátom vystupovať ako rehoľná komunita, pôsobili v Stropkove ako správcovia farnosti.

Dňa 26. apríla 1970 bol chrám úradne zatvorený pre gréckokatolíckych veriacich, ktorí nechceli pristúpiť na nespravodlivé podmienky spoločného užívania priestorov s pravoslávnou cirkvou. Nebolo však iné riešenie, a tak 14. októbra 1970 redemptorista Bohumil Čelůstka podpísal dohodu o spolunažívaní v chráme s pravoslávnou cirkvou. Táto dohoda iba na krátky čas zmiernila napätie a konflikty pokračovali.

Až po novembri 1989 mohli redemptoristi pomýšľať na vybudovanie nového kláštora, ktorého výstavba bola realizovaná v rokoch 1993 - 1997. Kláštor zároveň poskytuje priestory aj farskému úradu. Dňa 20. júla 1997 ho posvätili generálny predstavený z Ríma Juan M.

Prvú komunitu redemptoristov v novom kláštore vytvorili ihumen o. Štefan Vasilík, ktorý bol zároveň správcom gréckokatolíckej farnosti v Stropkove, a zástupca ihumena o. Michal Roško, ktorý spravoval aj farnosť Stropkov-Bokša, o. Miroslav Medviď, misionár, o. Mikuláš Tressa, kaplán v Stropkove, o. Jozef Vojtila, správca farnosti v Mikovej a o.

V interiéri svätyne od roku 2000 dominujú nástenné ikonopisecké maľby od redemptoristu Kamila Drába. V rokoch 2012 - 2013 pribudli do chrámu vitráže na chóre zobrazujúce blahoslavených Vasiľa Hopka, Pavla Petra Gojdiča a Metoda Dominika Trčku, nad ktorými je vitráž Svätého Ducha ako holubice. Od konca roku 2014 interiér chrámu prechádza rekonštrukciou, ktorej súčasťou je aj realizácia niekoľkoradového ikonostasu.

Kláštor je miestom pre stretnutie mládeže zo Stropkova a okolia, pre dni obnovy rôznych hnutí v Cirkvi (Oáza, Neokatechumenát, Obnova v Duchu Svätom) či duchovné cvičenia. Pri kláštore tiež pôsobí spevácky zbor sv.

Farnosť naďalej spravujú redemptoristi. Od 11. apríla 2011 do farnosti patrí centrum mesta Stropkov a územie mesta, ktorého južnú hranicu tvorí ul. Cyrila a Metoda v Stropkove.

Aktuálne informácie a udalosti vo farnosti: 25. december 2024: V chráme sv. Cyrila a Metoda v Stropkove mladí s deťmi farnosti predstavili vianočnú akadémiu. 29. november 2024: V stropkovskom chráme sv. Cyrila a Metoda prebiehala modlitba chvál. 21. november 2024: V Stropkove sa konala výnimočná slávnosť, medzi redemptoristov prišiel generálny predstavený o. 19. november 2024: V stropkovskom kláštore redemptoristov sa uskutočnilo dôležité stretnutie. 12. november 2023: V stropkovskom chráme sv. Cyrila a Metoda sa konal XXI. ročník stropkovského metodovho memoriálu. 18. október 2023: V chráme sv. Cyrila a Metoda v Stropkove sa stretli žiaci a učitelia dvoch základných škôl. 7. - 8. júl 2018: V chráme svätých Cyrila a Metoda sa konala archieparchiálna odpustová slávnosť. 2. júl 2021: V priestoroch stropkovského kaštieľa sa uskutočnilo otvorenie dokumentárnej a fotografickej výstavy z príležitosti storočnice príchodu redemptoristov do Stropkova. 4. júl 2021: V Stropkove redemptoristi s veriacimi začali archieparchiálnu odpustovú slávnosť sv. Cyrila a Metoda a Matky Ustavičnej Pomoci. 23. január: V Stropkove sa začala XI. viceprovinciálna kapitula Michalovskej viceprovincie redemptoristov. 23. november 2019: Sedemnásť členov viceprovincie malo v Stropkove formačný deň. 15. augusta 2018: Na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa v chráme sv. Cyrila a Metoda v Stropkove udiala veľká slávnosť.

Liturgický program: Ráno sv. liturgie o 6.30 hod., večer o 18.00 hod. V utorky farská katechéza každé dva týždne pre dospelých v kláštore. V stredu neustála Novéna k Matke ustavičnej pomoci. Vo štvrtky po večernej sv. liturgii Molebeny a Akatisty. Každý prvý piatok v mesiaci večerná eucharistická adorácia do 22.00 hod. V nedeľu ráno o 7.00 utiereň a sv. liturgie o 8.00, 9.30, o 11.00 a večer o 18.00 hod.

Od septembra sa pripravujú „hodiny náboženstva pre dospelých“. Prvé stretnutie bude 2.9. o 19.00 v kláštore. Bude to viesť o.

Začína sa prihlasovanie na slávnostné sv. prijímanie a prvú sviatosť zmierenia. Prvé stretnutie rodičov a detí bude v utorok 23. septembra v cerkvi po večernej sv.

Srdečne vás pozývame na Metropolitnú púť do mariánskeho pútnického miesta Máriapócs v Maďarsku, ktorá sa uskutoční v pondelok 15. septembra 2025, na sviatok Spolutrpiacej Presvätej Bohorodičky (Sedembolestnej Panny Márie) - patrónky Slovenska.

Sestry redemptoristky robia duchovnú obnovu pre dievčatá v svojom kláštore vo Vranove nad Topľou 1. - 3. augusta 2025. Bude to venované príbehu patriarchu Abraháma.

V piatok, 14.

Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti:

• Sv. Šandal - Ochrany Presvätej Bohorodičky (18.
• 1733 - 1750 Ján Ortutay (1)
• 1788 - 1812 Juraj Ortutay
• 1812 - 1817 Lukáš Zachariáš
• 1817 - 1844 Ignác Žatkovič
• 1844 - 1845 Ján Nastenovič
• 1846 - 1846 Alexander Demjanovič
• 1846 - 1851 Michal Mihalič (*1813)
• 1851 - 1880 Mikuláš Katrenič
• 1880 - 1886 Augustín Toronský
• 1886 - 1920 Anton Artim
• 1921 - 1930 Dezider Volosinovič
• 1930 - 1933 Andrej Hodermarský - excur. zo Stročína
• 1933 - 1937 Juraj Kováč
• 1937 - 1950 Pavol Marťák (*1903)
• 1968 - 1969 Pavol Marťák (*1903)
• 1971 - 1992 Jozef Čverčko - excur. zo Stropkova
• 1992 - 1993 Miroslav Čajka - excur. zo Stropkova
• 1993 - 1994 Štefan Vasilík - excur. zo Stropkova
• 1994 - 1998 Michal Roško
• 1998 - 2003 Jozef Vojtila
• 2003 - 2005 Jozef Paraska
• 2005 - 2008 Miroslav Medviď - excur. zo Stropkova
• 2008 - 2016 Jozef Vojtila
• 2016 - ?

V tabuľke nižšie je uvedený prehľad obcí, pre ktoré farnosť viedla matriky, a obdobie, za ktoré sa matriky zachovali v Štátnom archíve v Prešove:

Poznámka: Tabuľka je skrátená. Kompletný zoznam nájdete v pôvodnom dokumente.

História Gréckokatolíckej farnosti Bokša je bohatá a plná udalostí, ktoré formovali jej identitu. Od jej vzniku až po súčasnosť, farnosť prešla mnohými výzvami a zmenami, ale vždy zostala centrom duchovného života pre svojich veriacich. Vďaka obetavosti kňazov a veriacich, farnosť Bokša naďalej zohráva dôležitú úlohu v živote gréckokatolíckej komunity v Stropkove a okolí.

Chrám sv. Cyrila a Metoda v Stropkove

V slovenskej ústave sa spomínajú mená svätých Cyrila a Metoda, a deň ich sviatku, 5. júl, je štátnym sviatkom. Na Slovensku im bolo postavených množstvo pamätníkov a sú po nich pomenované rôzne inštitúcie, vrátane dvoch univerzít v Trnave a Nitre. Medzi zaujímavosti patrí aj veľký počet kostolov a chrámov, ktoré sú im zasvätené.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej

tags: #greckokatolicka #farnost #boksa