Súčasťou obce Čerhov už stáročia sú veriaci gréckokatolíckej cirkvi patriaci do farnosti Veľká Tŕňa. Pôvodne podľa historicky doložených sčítaní ľudu tvorili väčšinu obyvateľstva. Vplyvom prisťahovania sa väčšieho počtu rímskokatolíckych rodín v druhej polovici 20. storočia a politickým zákazom gréckokatolíckej cirkvi od roku 1951 - 1968, sa tento stav zmenil v prospech rímskokatolíckych veriacich. Súčasný počet gréckokatolíkov je podľa sčítania 257 veriacich.
Poloha obce Čerhov na mape Slovenska
Vznik a vývoj chrámu
V roku 19- sa miestna komunita gréckokatolíkov rozhodla odkúpiť starý rodinný domček a prestavať ho, aby vyhovoval ako chrám pre bohoslužby. Nastalo obdobie rekonštrukcie. Vybrali sa niektoré priečky, steny sa obložili drevom, zabezpečil sa inventár a mohlo sa slúžiť. Ďalšie menšie, či väčšie opravy sa robia priebežne dodnes, podľa finančnej situácie a potreby. Zároveň s aktivitami v chráme prebieha aj úprava okolia chrámu. Obecný úrad dal zrekonštruovať susediace starobylé studne prepojené novými chodnikmi. V súčasnosti vrcholí prístavba sakristie.
Naša zvonica, pôvodne drevená a dnes zo železnej konštrukcie, stojí neďaleko chrámu. Sú v nej umiestnené tri zvony.
Zvonica a zvony
V zvonici sa nachádzajú tri zvony s nasledujúcimi nápismi:
- Najmenší zvon má váhu 50 kg a je na ňom nápis: Öntötte és felsekelte HTURY FERENCZ BUDAPESTEN 1906 - Ulial a spracoval Htury František v Budapešti 1906.
- Druhý váži 100 kg a má nápis: TUSSA SUM EPERIESINY PER 1 ON LECHNERERET PUUSCHNITZA 1802. EXPSIS GR/EC ET R CATH N TORONIE MS/S.
- Tretí zvon váži 150 kg. Uliali a spracovali ho bratia BUCHEROVCI v Košiciach v roku 1925 a je na ňom nápis: ŽERTVOVALI AMERIKANSKIE A ČERGOVSKIE VIRNIKY.
Ilustračný obrázok zvona v kostole
Zoznam gréckokatolíckych kňazov
Zoznam gréckokatolíckych kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- Végh Jozef (1828 - 1836)
- Michaela adm. a bat. (1836 - 1837)
- Demko Alexander (1837 - 1848)
- Festóry Štefan (1848 - 1851)
- Ortutay Ján (1851 - 1856)
- Bovankovič Jozef (1856 - 1864)
- Michálovits Daniel (1864 - 1873)
- Demjanovič Viktor (1873 - 1883)
- Fedák Andrej (1883 - 1894)
- Fenčík Andrej (1894 - 1904)
- Matyaczko Georgius adm.
Obec Veľká Tŕňa (maďarsky Nagytoronya) leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, asi 20 kilometrov južne od Trebišova. Obec má kultúrnu historickú pamiatku, a to reformovaný kostol z 13. storočia, ďalej novopostavený rímskokatolícky kostol a gréckokatolícky kostol.
Rímskokatolícky kostol
S výstavbou rímskokatolíckeho kostola sa začalo v roku 1991, ukončený bol v roku 1994. Obec poskytla aj materiálnu pomoc pri výstavbe rímskokatolíckeho kostola.
Reformovaný kostol
Kostolík stojí na svahu na východnom okraji obce pri cintoríne. Z veľkej časti ho zakrývajú stromy a budova fary, spoza ktorých vidno len vežičku. Tehlový kostolík postavili vo vyvýšenej polohe nad obcou niekedy koncom 12. storočia, prípadne v prvej štvrtine 13. storočia. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, na ktorú nadväzuje vstavaná veža, ktorá mierne predstupuje pred západné priečelie.
Okolo roku 1500 apsidu zbúrali a nahradili ju dlhým neskorogotickým presbytériom s polygonálnym záverom, ktoré malo rovnakú šírku ako románska loď. Zaklenuté bolo troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. V južnej stene lode taktiež prerazili nové vysoké gotické okno, ktoré nahradilo dve zamurované románske okná. Zo severnej a južnej strany pristavali celkovo osem oporných pilierov.
V období reformácie začali kostolík využívať kalvíni, ktorý v priebehu 17. storočia realizovali menšie úpravy. V 70. rokoch 18. storočia chceli kalvínski veriaci osekať maľbu Blahoslavenej Panny Márie v interiéri.
V roku 1834 sa realizovali práce na kostolíku, ktorých dôkazom je predovšetkým letopočet na klenáku západného vstupu do lode. V roku 1936 sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej bolo zbúrané celé gotické presbytérium a na jeho základoch postavené nové, rovnakého pôdorysu. Taktiež boli odkryté viaceré románske ozdobné prvky fasád, zvyšky zamurovaných okien na južnej strane lode i južný portál s románskou freskou Panny Márie.
Prvý archeologický výskum, ktorý objasnil pôvodnú podobu svätyne, sa uskutočnil až v rokoch 2003 - 2004. Následne sa realizovala rozsiahla obnova, pri ktorej bolo odkrytých a rekonštruovaných viacero architektonických a ozdobných prvkov. Okrem iného bola odstránená predsieň pred južným portálom.
Kostolík mal pôvodne dva románske portály. Okrem spomínaného južného sa sčasti zachoval aj vstup v strede západného priečelia, do ktorého je vsadený novší, dnes používaný portál barokového štýlu s letopočtom 1834. V strede lode pod emporou bol objavený veľký náhrobný kameň s dĺžkou až 192 cm, ktorý mohol patriť Jurajovi Daróczimu.
Články gotickej klenby presbytéria boli sekundárne zamurované do predsiene postavenej pred južný portál do lode v roku 1936. Patril medzi ne aj svorník klenby s erbom.
Podľa tradovanej legendy kostol patril ku kláštoru paulínov, ktorý mali vypáliť Tatári v roku 1241. Kostolík patrí do skupiny tehlových sakrálnych stavieb, ktoré sa v románskom období (od konca 12. storočia až po vpád Tatárov) stavali na juhovýchodnom Slovensku a priľahlých regiónoch terajšieho Maďarska a Ukrajiny.
Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži na liturgické účely. V rokoch 2003 - 2010 sa tu realizoval archeologický i umelecko-historický výskum a následná obnova financovaný aj z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Výskum priniesol dôležité poznatky o vývoji stavby, vrátane podoby pôvodnej svätyne - apsidy, ktorej pôdorys je teraz naznačený v dlažbe presbytéria.
Stredoveké kostolíky nájdeme v okolitých obciach Malá Bara, Zemplínskej Jastrabie a Novosad.
Architektonické prvky a výzdoba
Exteriér stavby je bohato zdobený rozličnými ozdobnými prvkami, ktoré je možné vytvoriť z tehál. Na veži sa nachádzajú združené okná v dvoch úrovniach. Veža je zo všetkých strán zdobená pílovým vlysom vytvoreným z tehál opakovaním motívu Ʌ, ktoré oddeľujú úrovne okien a pod strechou veže je tento vlys zdvojený. Výnimkou je východná stene veže, kde je pod oknom v hornej úrovni použitý zuborez v dvoch pásoch nad sebou.
Fasády lode sú zdobené tehlovou obdobou oblúčikového vlysu, ktorý má hranaté tvary. Unikátnym prvkom v rámci celého Slovenska je použitie zuborezu v troch odlišných formách. Na južnej fasáde lode nájdeme zuborez v typickej podobe tvoriaci jeden pás. Na západnom priečelí lode a na východnej strane veže sa nachádza zuborez v dvoch pásoch nad sebou, pričom rytmus tehál je oproti sebe posunutý.
Na západnej strane lode sa zachovala asi najkrajšia románska empora na Slovensku. Tvorí súvislý múr od dlážky až po strop v celej šírke lode. V prízemí sa do priestoru lode otvára troma arkádovými oblúkmi, ktoré strede podopierajú dva mohutné valcové stĺpy. Tie sú členené naznačenou hlavicou a pätkou. Arkádové oblúky majú jeden ústupok. Priestor empory je tu zaklenutý pôvodnou valenou klenbou. Na poschodí s rovným stropom nájdeme taktiež tri arkádové oblúky, ktoré však miesto stĺpov podopierajú v strede piliere štvorcového prierezu, ktoré sú v horizontálnej i vertikálnej rovine členené dvojitými ústupkami.
Stredovekú maľbu však nájdeme na tympanóne sčasti zamurovaného južného portálu. Zobrazuje polfigúru Panny Márie s dieťaťom a anjelmi a datujeme ju do obdobia po polovici 13. storočia. Maľba na tympanóne bola lacnejšou alternatívou reliéfnej výzdoby a bola využitá napríklad aj na románskych portáloch v Hrabušiciach a Šiveticiach.
tags: #greckokatolicka #farnost #cerhov