Obec Čičava sa rozprestiera v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny a oblasť bola osídlená už v 11. storočí. Dejiny Čičavy sú úzko späté s hradom Čičva, ktorý tvoril dominantu regiónu. Sakrálnou dominantou a súčasne kultúrnou pamiatkou Čičavy je gréckokatolícka Cerkev sv. Kozmu a Damiána. Rímskokatolícki veriaci navštevujú Kostol sv. Panny Márie.
Uprostred dediny sa nachádza neveľký gréckokatolícky chrám - teda cerkev, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi a vedľa cintorín. V obci je fara, sídlo gréckokatolíckeho farského úradu s filiálkami Merník a Komárany (a v minulosti aj Nižný Kručov).
Nemáme presné správy, kedy vznikla čičavská farnosť, vieme, len, že kostol je veľmi starý. Je dosť možné, že v časoch bojov protestantov s katolíkmi mohli tu byť kalvíni.
História Gréckokatolíckej cirkvi
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.
V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom.
To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18.
Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771.
Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Roku 1749 žilo v Čičave 111 gréckokatolíkov, 9 rímskokatolíkov a 35 detí. V roku 1806 žilo v Čičave 190 gréckokatolíkov, 8 „hebrejov“ a žiadny rímskokatolík. Gréckokatolíci boli vždy chudobnejšou časťou obyvateľstva.
Gréckokatolícka cirkev bola úradne zakázaná v prvých rokoch komunistického režimu. Vtedajší čičavský farár, dekan Michal Ďurišin bol vysťahovaný z obce 8. decembra 1951 a odvtedy slúžila fara i cerkev pravoslávnej cirkvi. Čičavčania sa začas modlili na cintoríne a zomretých pochovávali bez kňaza.
V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev obnovená. Plnej rehabilitácie sa dožila až po roku 1989. Niektorí z bývalých gréckokatolíkov už ostali natrvalo v lone rímskokatolíckej cirkvi.
Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2021.
Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána
Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána (cerkev) je najstaršou pamiatkou na území obce. Je pravdepodobne oveľa starší, ako sú o ňom záznamy. Reštaurovaný bol r.1881, 1899 a 1926, potom po roku 1968. Michal Slivka z prešovského Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, spolu s J.Macákom a Františkom Markušom vykonali koncom roka 1974 prieskum v tomto chráme v súvislosti s náhlym poklesom podlahy.
Konštatuje, že chrám je na vyvýšenej terase (155 metrov nad morom), ktorého najstaršia časť (loď so svätyňou) sa svojou pôdorysnou dispozíciou radí medzi malé dedinské románske kostolíky. Loď má rozmery 580 x 570 cm, pravouhlá svätyňa 410 x 370 cm. Pritom hrúbka muriva z pieskovcového lomového kameňa, kladeného na maltu, je 95 centimetrov. Pôvodne mal asi rovný strop, čomu nasvedčujú i trámové diery nad klenbou kostola (pod strechou).
Takéto románske kostolíky podľa severotalianskej predlohy (drevené stropy) začali stavať začiatkom 12.storočia po pripojení Zemplína k Uhorskému kráľovstvu. Keď kráľ Ladislav založil vo Veľkom Varadíne latinské biskupstvo tesne pred svojou smrťou (1092), pozval benátsku, florentskú a pádovskú stavebnú hutu, aby v Potisí začali stavať pre veľmožov v mestách a dedinách kostoly. Vtedy začala prvá vlna latinizácie v našich krajoch.
Na západnej strane bola neskôr pristavená masívna veža s rozšírenou ihlancovitou strechou, pred ktorú roku 1899 pristavili vchodovú časť (babiňec). Loď má dnes novšiu českú a pruskú klenbu. Svätyňa je tiež valene zaklenutá. Múry lode so svätyňou pochádzajú z 13. storočia, veža zo 14.-15.storočia.
V priestore poklesnutej dlažby lode kostola bola vybratá dlažba, pod ktorou sa rysujú dve hrobové jamy, najskôr stredoveké. Z roku 1713 pochádza zvon Kozma, ktorý uliala firma Jána Bugela zo Spišskej Novej Vsi (Iglov).
Nápis na zvone: HAEC CAMPANA CZICZAV. FUSA IGLO DEI SUMPT. IOAN BUGEL ANNO 1713 (v preklade: TENTO ZVON JE ČIČAVSKÝ. ULIATY V IGLOVE NA SLÁVU BOŽIU. JÁN BUGEL ROKU 1713).
Druhý zvon, Damián, odviezli z Čičavy počas prvej svetovej vojny uhorskí honvédi, neroztavili ho a je vraj uložený v ktoromsi budapeštianskom múzeu. V kostole je drevený ikonostas, ktorý sa v zúčasnosti (rok 1998) rekonštruuje.
Potreba obnovy chrámu
Gréckokatolícka farnosť, ktorá chrám spravuje má veľmi obmedzené vlastné prostriedky.Usiluje sa, ale akosi nejde získať prostriedky. A tak sa trápime. Farnosť potrebuje peniaze, aby mohla začať totálna obnova chrámu. Mnoho bolo toho, čo sa v chráme udialo. Najstaršie príbehy sa bájne spájajú s Bátoričkou.
Ak by sa potvrdil súvis s ňou, tak trochu podryjeme históriu regiónu. Ale tak to je, ako povedal jeden človek, že história „sa“ zmení, ak zistíme fakty, ktoré nás privedú k tejto zmene. Hovorí sa o bájnom tuneli, ktorého jeden koniec by ústil v Čičave a druhý na hrade Podčičva. V roku 1974 sa pod spevákom v chráme prepadla podlaha a objavilo sa klenbové pohrebisko. Alebo, žeby to bol tunel?
Mať Národnú kultúrnu pamiatku na ktorú nie sú peniaze? Znie to zvláštne. Niekde treba začať. Strechu potrebujeme. Potrebuje ju aj asi 1000-1500 samičiek Netopiera veľkého, ktoré počas sezóny obývajú priestor priamo pod strechou. Vymeníme potrebnú časť dreveného debnenia a plech na veži, zádverí a sakristii chrámu. Urobíme architektonicko-historický výskum.
Šikanáři postříkali novou dívku na školním dvoře hadicí — to, co udělala potom, je přimělo utéct.
Kultúrny život v obci
Roku 1929 sa pod vedením učiteľa Jozefa Capa odohralo prvé divadelné predstavenie miestnych ochotníkov. Tak vznikla tradícia každoročných divadelných predstavení. Ďalšou kultúrnou aktivitou bol folklórny súbor „Čičavčan“.
Významnou kultúrnou aktivitou v obci je činnosť Záujmového združenia na obnovu folklóru, ľudových tradícií a remesiel Kňahinka. Ustanovujúca schôdza záujmového združenia sa konala 24. 3. 2000. Sila tohto ZZ bola predovšetkým v jeho kolektívnom poňatí a súdržnosti.
Za obdobie existencie sa v ZZ Kňaninka vystriedalo viacero členov - obyvateľov obce. Záujmové združenie Kňahinka rozšírila aj ľudovú hudbu, ktorá hrá v zložení: Kertis Radoslav, Čikot Juraj, Mgr.
Gréckokatolícka rómska misia
Začiatky Gréckokatolíckej rómskej misie siahajú do roku 2005 do vranovského okresu. Tam prišiel na faru kňaz Mekel. Keď oslovil na hodine náboženstva rómskych chlapcov a navštívil ich rodinu, odvtedy čelil mnohým výzvam - prijať na faru v Hlinnom dvoch rómskych chlapcov, uveriť Božiemu prisľúbeniu, že Boh má pre neho dom v Čičave.
Okrem pastoračnej služby v teréne sa služba pre rómske komunity profesionalizuje aj po stránke inštitucionálnej a propagačnej. V roku 2017 začal vychádzať časopis - občasník Rómska Samária, ktorý má vypĺňať informačnú medzeru v popisovaní situácie Rómov a poukazovať na pozitívne veci, ktoré sa už teraz dejú s Rómami, keď sa medzi nimi ohlasuje Božie kráľovstvo.
V januári 2018 vznikla z iniciatívy o. Martina Mekela, +Róberta Neupauera, a ďalších osobností - Sieť angažovanej verejnosti pre rómske etnikum - SAVORE, čo v preklade znamená VŠETCI. Jej cieľom je sprevádzať a duchovnou službou podporovať ľudí pracujúcich s Rómami a podporovať ich spoluprácu na miestnej úrovni.
Pre širšie zastrešenie duchovnej služby Rómom žijúcim v komunitách v decembri 2019 kúpila GRM budovu bývalého internátu SOU Lesníckeho. Ku komplexu patrí aj kuchyňa a jedáleň a telocvičňa so zázemím. ubytovacie priestory pre pobytové aktivity.
V rokoch 2019 - 2020 vysielalo Rádio LUMEN v spolupráci s Umeleckým centrom F6 magazín Rómovia - misia možná. Reláciu moderovali mladí Rómovia Lukáš Goroľ a Veronika Ďuďová a bola vysielaná v 2-týždňových intervaloch. Spolu bolo odvysielaných 40 relácií.
tags: #greckokatolicka #farnost #cicava