Gréckokatolícka Farnosť Gerlachov: História a Vývoj

Po vojne nastal búrlivý rozvoj obce, predovšetkým na úseku kultúry a ekonomiky. Veľa ľudí odišlo pracovať do priemyslu, najmä do Čiech, kde boli lepšie zárobkové možnosti. Hospodárenie na úzkych, málo úrodných roliach bolo neefektívne.

Po prevrate v roku 1948 komunistická vláda prijala kurz na likvidáciu súkromného sektora. K dosiahnutiu tohto cieľa boli aj v Kurove na pozemky bohatších gazdov uvalené vysoké povinné dávky (kontingenty) za mimoriadne nízke výkupné ceny. Kto ich nesplnil, nemal nárok na základné spotrebné predmety a potraviny, ktoré boli na prídelové lístky. Dokonca ani vlastné prasa nebolo možné zabiť pre svoju potrebu. Častými boli policajné razie, tzv. 50.

Pokus založiť Jednotné roľnícke družstvo sa v polovici 50. rokov skončil neúspechom. Ľudia nemali záujem o vstup do družstva, odolávali všemožným perzekúciám. Mnohí roľníci opúšťali poľnohospodárstvo a odchádzali pracovať do priemyslu.

Zrušenie Gréckokatolíckej Cirkvi v Kurove

V roku 1950 bola v Kurove zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev. Posledný gréckokatolícky farár Štefan Haluška, ktorý pôsobil v obci od roku 1942, odmietal podpísať prechod na pravoslávie, bol väznený, neskôr od roku 1968, pracoval ako robotník na stavbe.

Dňa 3. februára 1959 sa do Kurova zaviedlo pravidelné autobusové spojenie a v roku 1960 elektrický prúd. Svojpomocou občanov (s finančným prispením štátu) sa v Kurove vybudovala moderná škola, kultúrny dom, obchodné stredisko, futbalové ihrisko, hasičská zbrojnica, asfaltová cesta, obecný vodovod, previedla sa regulácia potoka, bol oplotený cintorín, zrekonštruovaná materská škola atď.

„Pražská jar“ sa v roku 1968 odrazila aj na demokratizácii života v Kurove. V obci bol založený Jednotný zväz súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorý značne prispel k zintenzívneniu súkromného poľnohospodárstva, predovšetkým získaním diferenčných príplatkov vo výške až 45% utŕženej sumy za dohodnuté dodávky štátu.

JRD v Kurove, s výmerou 772 ha ornej pôdy a 240 ha lúk a pasienkov bolo pričlenené k už existujúcemu JRD Odboj so sídlom v Kružlove, v ktorom sústredené 4 dediny (Kružlov, Krivé, Bogliarka a Gerlachov). Predsedom družstva sa stal Ing. Milan Pagurka, vedúcim hospodárskeho dvora v Kurove - Ján Pituch.

Na kurovskom hospodárskom dvore Na Rovnach boli postavené 3 maštale (každá pre 100 kusov dobytka), senník, váha, kancelárske budovy, prístupová cesta a iné objekty. Na hornom konci dediny bola postavená bytovka pre 6 rodín, družstvo malo svoju jedáleň, v ktorej sa okrem družstevníkov stravovali takmer všetci dôchodcovia a pod.

Gréckokatolícky kostol v Kružlove.

Na JRD v Kurove pracovalo v priemere 60 ľudí, z toho polovica v živočíšnej výrobe. Ich počet sa neustále zvyšoval. Dôležitým zdrojom príjmov do pokladnice družstva bola pridružená výroba - stavebná činnosť na rôznych miestach republiky a krajčírska dielňa v bývalej krčme, v ktorej našlo zamestnanie 20 žien. JRD značne uľahčilo fyzickú prácu roľníkov a zvýšilo ich životnú úroveň, a preto sa po páde komunistického režimu v roku 1989 družstvo nerozpadlo, iba osamostatnilo.

Kostol svätej Kataríny v Banskej Štiavnici.

Pôvodné sídlisko vybudovali usadlíci na čele so šoltýsom podľa zákupného práva v prvých desaťročiach 15. storočia na majetku panstva Hrádok. Názov obce Kružlov nepochybne končí v priezvisku, resp. prezývke prvého miestneho šoltýsa. Feudálnymi pánmi obce boli v 15. storočí šľachtici z Perína a v 16. storočí šľachtici z Torysy a Forgáčovci.

Koncom 16. storočia patril Kružlov k stredne veľkým dedinám. Mal takmer výlučne poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. V roku 1711 sa obec útekom poddaných takmer vyľudnila. V roku 1787 mala obec 41 domov a 352 obyvateľov, v roku 1828 - 68 domov a 513 obyvateľov a v roku 1932 už 103 domov a 755 obyvateľov. Počet obyvateľov obce vzrástol najmä po II. svetovej vojne.

Gréckokatolícky chrám bol postavený v roku 1822 na farskom pozemku z kameňa a zakrytý šindľami. Patrónom tejto stavby bol Forgaus de Ghymes at Geis. Generálna oprava bola prevedená vo vnútri chrámu v r. 1898, kedy bol postavený nový oltár a ikonostas. Bočný vchod zo severnej strany bol zamurovaný. Na veži tejto cerkvi boli zabudované tri nové zvony. V prvej svetovej vojne zobrala armáda dva zvony, ktoré použila na muníciu.

V obci Kružlov bola farská budova drevená a veľmi chatrná. Občania z filiálok Kružlov, Krivé a Bogliarka dali v roku 1936 postaviť novú faru z tehál a strechu pokryli eternitom.

Rímskokatolícky kostol v Kružlovskej Hute bol postavený v roku 1947 - 1950. Kostol je postavený z tehál a zakrytý hliníkovým plechom. Patričné prostriedky boli použité z milodarov veriacich z celého Východoslovenského kraja.

Pred r. 1903 v tunajšej Kružlovskej Hute boli hámre, kde sa spracovala železná ruda. V r. 1903 tieto hámre prevzal do prenájmu na 18 rokov Teodor Pausz - obchodník so sklom z Košíc. Spomínaný obchodník vybudoval nový sklársky závod, v ktorom sa vyrábalo fúkané sklo, flaše, demižóny a všetky druhy pohárov. Teodor Pausz bol majiteľom Krížanskej a Livovskej sklárne. V Kružloveskej Hute bola skláreň postavená na 12 perníc. V spomínanom období v nej pracovalo 60 robotníkov.

V roku 1921 sa skláreň rozpadla a sklári ostali bez práce do r. 1924. V tomto roku prevzali závod do prenájmu páni Teplický a Kilinger, kde v spomínanej výrobe pokračoval až do r. 1933. Od roku 1933 do r. 1936 prevzalo skláreň družstvo a každý člen družstva musel zložiť kauciu od 500 do 1000 Kčs. Skláreň viedli páni Kiselý a Záhradník, v spomínanej výrobe pokračovali aj naďalej a v r. 1938 vyrábali už aj farebné a brúsené sklo. V tomto období mali dobré hospodárske výsledky, čím sa zvýšila životná úroveň sklárov.

V r. 1950 skláreň v Kružlovskej Hute bola zrušená a oddelimitovaná do sklárne Lednické Rovne a Podebrad. Sklári znova ostali bez práce, niektorí odišli s delimitáciou a časť sa zamestnala na píle.

V roku 1954 bol v Kružlovskej Hute otvorený nový závod. Bol založený strojársky závod pod názvom Kovoslužba Bratislava. Druhým priemyselným závodom v Kružlovskej Hute bol závod PILOIMPREGNA. Tento závod začal budovať p. Viktor Vichr.

Podľa záznamov, prví pracovníci boli českej národnosti. V začiatkoch bol výrobný program rôznorodý. Vyrábali sa v prevažnej miere: - kuchynské potreby (váhy, dosky na cesto, dosky na mäso), drevený záhradný nábytok, školské potreby, rysovacie dosky, lineáre, galantérny drevený tovar ako gombičky, cievky na nite, metre a pod. Výrobný program nebol stabilný. Menil sa v priebehu roka niekoľkokrát. Bol závislý na odbyte a preto ho majiteľ musel meniť a upravovať podľa dopytu na trhu.

Prvá svetová vojna vypukla roku 1914, v ktorej bojovalo Rakúsko - - Uhorsko s Ruskom. Z našej obce v tejto vojne bolo narukovaných 75 chlapov a v Rusku padlo 9 chlapov.

Druhá svetová vojna - Dňa 29. 8. 1944 vypuklo SNP v centre Banskej Bystrice a celého Slovenska. Slovenská armáda sa obrátila proti Nemcom a za pomoci sovietskych a našich partizánov bojovali až do príchodu Sovietskej armády. V SNP posádky Trebišovská, Humenská a Bardejovská odišli do lesov smerom Kríže, Livov s celou výzbrojou a výstrojom.

V júni 1943 na Krížoch a Livove sa objavili prví sovietski a naši partizáni pod názvom ČAPAJEV.

Pred príchodom Sovietskej armády Nemci zamínovali úsek medzi Kružlovom a Kružlovskou Hutou s protitankovými a pechotnými mínami od cesty zdravotného strediska po Hinčarkov breh v šírke 200 m. Celú noc 3. a 4. 8. 1944 ostreľovali Nemci obce Kružlovská Huta a Kružlov. Občania boli ukrytí po pivniciach. Ráno 4. 8. 1944 o 8.00 hod. začala útočiť pechota, mínomety a tanky v sile jedného práporu v smere Kružlov a Livov. Partizáni a sovietski vojaci mali len pechotné zbrane a jeden mínomet. Pri útoku zahynulo 5 civilistov, z toho 3 deti.

Po streľbe na obec Kružlov nemecké vojská postupovali smerom k obci Kríže. Chránili sa tým, že pred sebou viedli niekoľkých chlapov z obce Kružlov. Po ústupe z obce Kružlov Nemci zapálili obec, kde pri požiari vyhorelo 11 domov.

Nemecké vojská, aby posilnili svoje postavenie, začali kopať opevnenia a to smerom od Bogliarky cez Kružlov, Gerlachov až po obec Krynica v Poľsku. Nemci sa zdržiavali v našej obci od povstania až do príchodu Sovietskej armády. Z obce odišli v noci z 18. na 19.1.1945 ráno o 4.00 hod.

Po skončení II. sv. vojny obec Kružlov postihla bieda a hlad, nebolo možné nič kúpiť, potraviny, šatstvo ani obuv. V r. 1946 nastal lístkový systém, každý občan dostal prídel lístkov na jeden mesiac na múku, cukor a mäso.

4.8.1932 - búrka s ľadovcom - ľadovec o veľkosti husieho vajca.

V roku 1902 bola v obci Kružlov postavená svojpomocne Obecná gréckokatolícka škola. V tejto škole sa vyučovali žiaci od prvého až ôsmeho ročníka v slovenskom a ruskom jazyku, vyučovalo sa v dvojsmennej prevádzke. V roku 1934 bola svojpomocne postavená škola aj v Kružlovskej Hute.

tags: #greckokatolicka #farnost #gerlachov #facebook