Gréckokatolícka farnosť Medzilaborce: História a Význam

Vitajte na stránkach venovaných histórii gréckokatolíckej farnosti Medzilaborce. Táto farnosť, spolu s filiálkou Borov, má bohatú a zaujímavú minulosť, ktorú si priblížime v nasledujúcich riadkoch. Okrem histórie farnosti sa pozrieme aj na širší kontext Gréckokatolíckej cirkvi na východnom Slovensku a jej matričné záznamy.

Medzilaborce ležia na severovýchode Slovenska pri poľských hraniciach. Mesto je významným centrom Rusínskej a Ukrajinskej kultúry. Dnešné Medzilaborce lákajú turistov predovšetkým na slávneho predstaviteľa pop-artu Andyho Warhola. Umelec sa narodil a žil v Spojených štátoch, jeho rusínski rodičia však pochádzali z neďalekej Mikovej. V centre je múzeum Andyho Warhola, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej obce Miková.

Pri príchode do Medzilaboriec sa nedá prehliadnuť najväčší z tunajších kostolov. Patrí pravoslávnej cirkvi, ku ktorej sa hlási viac než tretina obyvateľstva. Aj keď vyzerá historicky, v skutočnosti ho postavili až po druhej svetovej vojne v novobyzantskom štýle. So staršími stavbami je to v tomto meste biednejšie. Medzilaborce nemali mestské privilégiá a hoci v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska boli okresným mestom, chýbal významnejší priemysel a s tým spojený stavebný rozvoj. Mesto navyše silne ovplyvnila socialistická architektúra. K historickým pamiatkam tak patrí najmä menej nápadný gréckokatolícky kostol z 18. storočia.

Gréckokatolícky kostol v Medzilaborciach

Gréckokatolícka cirkev sv. Bazila Veľkého v Medzilaborciach

Cirkev sv. Bazila Veľkého patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. O existencii chrámu svedčia už zápisy z kanonickej vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóciho v 1749 a tiež mukačevského biskupa Michala Manuela Olšavského z 1752. Prvou veľkou opravou budova prešla v roku 1878, kedy bol inštalovaný aj nový barokový ikonostas. Súčasný vzhľad nadobudla cirkev po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1995-98, kedy sa dobudovali bočné lode.

Gréckokatolícki duchovní v cirkvi sv. Bazila Veľkého pôsobili do roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev komunistickým režimom zlikvidovaná a k jeho navráteniu došlo až štátnym nariadením z 23.10.1992. Bohoslužby a sviatosti sa vysluhujú v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku. Veľkým duchovný obohatením je і čítanie Božieho Slova v rusínskom jazyku.

Do farnosti zavítali mnohé osobnosti, medzi inými aj Paul Róbert Magosci, vtedajší predseda Svetovej rady Rusínov či prvý prezident SR Michal Kováč s manželkou Emíliou, ktorí sa zúčastnili archijerejskej sv. liturgie slúženej dňa 07.04.2004 vtedajším Mons.

Farnosť Borov

Rok 1775 sa uvádza v literatúre ako rok výstavby murovanej Barokovo- klasicistickej stavby gréckokatolíckej cirkvi sv. Michala archanjela v Borove, keď pôvodne jednoloďový barokový priestor staršej stavby bol stavebne pozmenený, t.j. rozšírený bočnými polkruhovými kaplnkami naznačujúcimi transept a centrálu kríženia. Borovčania kamennú cirkev začali budovať za pôsobenia farára Teodora Felenkoviča roku 1775 a práce ukončili v roku 1796.

Vonkajšia fasáda cirkvi je členená pilastrami s rímsovou hlavicou, lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. Pôvodné vnútorné zariadenie cirkvi s bohato zdobeným ikonostasom pochádzalo z roku 1873. V roku 1994 bol nahradený novým ikonostasom (identickou kópiou), ktorý zhotovil a ikony namaľoval (napísal) Andrej Murín zo Svidníka (rodák zo susednej Habury). Pôvodné ikony sa odovzdali do Šarišského múzea v Bardejove.

V trojradovom ikonostase v dolnom rade zľava sú rozmiestnené ikony: sv. Mikuláša, Prečistej Divy Márie s malým Ježišom a archanjel. Sv. Michal. V prostrednom rade sú ikony 12 apoštolov. V hornom rade sú vyobrazení proroci starého zákona.

Cirkev v Borove bola silne poškodená po 1. svetovej vojne a bola opravená až v roku 1921. V čase vojny dva veľké zvony boli zrekvirované rakúsko-uhorskou armádou pre potreby výroby munície. V 2. svetovej vojne nemecký granát narušil pri základoch statiku južnej polkruhovej kaplnky, strecha bola úplne rozstrieľaná.

Povojnová obnova cirkvi bola nad sily borovčanov a tak kurátori navštívili prešovské biskupstvo s prosbou o pomoc. Po osobnej návšteve biskupa Pavla Petra Gojdiča, venoval biskup na opravu cirkvi 20.000,- Kčs Obnova cirkvi sa realizovala aj v rokoch 1999 - 2004, stála celkovo cca 1,5 mil. Sk a slávnostne bola ukončená 26. septembra 2004, keď borovskú cirkev vysvätil generálny vikár gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove Mgr. O. Vladimír Skyba.

Užhorodská únia

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.

Mapa zobrazujúca územie pôsobnosti Užhorodskej únie

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Medzilaborce

Gréckokatolícka cirkev, farnosť Medzilaborce, Ul. kpt. Nálepku 63, 068 01 Medzilaborce.

tags: #greckokatolicka #farnost #medzilaborce