Gréckokatolícka farnosť Mlynárovce: História a význam

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku, ktorá siaha až do 17. storočia. V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery a uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom.

To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. storočia nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa stala centrom gréckokatolíckeho života. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. farského úradu v Osadnom sa začala viesť v roku 1735 a obsahuje záznamy do roku 1769. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine.

Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. 1827.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Gréckokatolícka farnosť Mlynárovce

V kontexte rozsiahlej histórie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zohráva dôležitú úlohu aj farnosť v Mlynárovciach. Matriky tejto farnosti poskytujú cenné informácie o živote a demografii obyvateľov obce v minulosti.

Podľa dostupných údajov:

• Farnosť viedla matriky od roku 1818.
• V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku 1840 (S, Z 1840-1859).
• Chýbajú matriky N, S, Z 1818-1839.
• Ešte v roku 1931 existovali matriky od roku 1818.

Tieto informácie poukazujú na to, že matriky z obdobia 1818-1839 sa nezachovali v Štátnom archíve v Prešove, ale existuje možnosť, že sa nachádzajú v iných archívoch alebo súkromných zbierkach.

Nižšie uvedená tabuľka poskytuje prehľad o stave matrík v okolitých gréckokatolíckych farnostiach, čo môže pomôcť pri hľadaní stratených záznamov z Mlynároviec.

Prehľad stavu matrík v gréckokatolíckych farnostiach v okolí Mlynároviec

Legenda: N - narodenia, S - sobáše, Z - úmrtia

Drevené chrámy ako súčasť kultúrneho dedičstva

Okrem matričných záznamov sú dôležitou súčasťou histórie gréckokatolíckych farností aj drevené chrámy. Tieto sakrálne stavby sú jedinečným prejavom ľudového staviteľstva a dodnes slúžia ako miesta modlitieb a kultúrne pamiatky.

Medzi najznámejšie drevené chrámy na východnom Slovensku patria:

• Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1658.
• Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej.
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce.
• Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom.
• Drevený kostolík v Hunkovciach.
• Drevený kostolík v Korejovciach.
• Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch.

Tieto chrámy sú nielen architektonickými skvostami, ale aj svedectvom o živote a viere ľudí v minulosti. Mnohé z nich prežili náročné obdobia, vrátane svetových vojen, a dodnes sú významnými pútnickymi miestami.

Drevený kostolík sv. Michala Archanjela Ladomirová

Gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi bol vybudovaný v roku 1742. V čase bojov počas druhej svetovej vojny boli viaceré vzácne stavby v tomto regióne výrazne poškodené. Aj v drevenom kostolíku došlo k narušeniu vzácneho ikonostasu. Rekonštrukcia prebehla v roku 1946. Ďalšou zásadnou obnovou prešiel kostol v roku 1957, kedy došlo k poškodeniu pádom stromu počas búrky. Chrám je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a bol zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Samotná drevená stavba je trojpriestorová so štvorcovým pôdorysom a jej charakter odráža tradície podkarpatsko-ruských Lemkov. Ústredná rozšírená loď a predsieň boli pri rekonštrukcii v roku 1946 prepojené vypílením steny. Loď i presbytérium sú ukončené drevenými kupolami s odstupňovanými šindľovými cibuľami. Celej stavbe dominuje hlavná veža. Vypína sa nad babincom - predsieňou, kde sedávali ženy, ktoré nemohli vstúpiť do kostola. Veža i kupoly sú ukončené kovovými krížmi. Exteriér chrámu je obložený vertikálnymi doskami s lištami.

V interiéri môžete obdivovať umelecky hodnotný ikonostas a oltár, pochádzajúci z 18. storočia. Obzvlášť zaujímavá je ikona sv. biskupa Mikuláša, ikona Ježiša Krista Učiteľa a sv. Michala Archanjela. Nachádzajú sa tu i ikony hlavných cirkevných sviatkov, jednotlivých apoštolov a celý rad ďalších hodnotných sakrálnych obrazov. Niektoré z nich ako i vzácne bohoslužobné predmety sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.

Súčasťou areálu chrámu je aj drevená zvonica. Nachádza sa na južnej strane a má stĺpikovú konštrukciu, ktorú z vonkajšej strany zabezpečujú vertikálne dosky. V prednej časti sa zachovala aj časť drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a vstupná bránička. Priamo vedľa kostolíka je situovaný menší cintorín s kamennými, drevenými i kovovými krížmi. Celú atmosféru drevenej stavby s ľudovo-barokovými prvkami dotvára okolitý hornatý terén ako stvorený pre prechádzky a relax v prírode.

Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce

Gréckokatolícka svätyňa, pochádzajúca z roku 1752, je situovaná priamo nad obcou Šemetkovce a dodnes slúži svojmu účelu. Z pohľadu architektúry sa považuje tento kostol za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku. Sakrálny skvost je obklopený prekrásnou prírodou regiónu Šariš, ponúkajúcou malebné výhľady a príležitosti pre výlety.

Chrám postavený v polovici 18. storočia bol výrazne poškodený počas vojenských bojov o Dukliansky priesmyk v roku 1944. O jeho obnovenie sa zaslúžili obyvatelia obce v roku 1945. Kostolík je trojpriestorový a dominujú mu tri veže. Hlavná veža je zakončená makovičkou s tamburom a kovovým krížom. Ďalšie dve vežičky nad svätyňou a loďou majú kužeľovitý tvar, sú pokryté šindľom a zakončené kovanými krížmi. Celá drevená stavba je zvonku obložená doskami s lištami vo vertikálnom smere. Ich obnova sa realizovala v roku 2001.

Interiér zdobia pozostatky nástenných malieb. Baroková drevená stena s ikonami pochádza z druhej polovice 18. storočia. Niektoré ikony, ktoré sú jej súčasťou, majú svoje korene v ešte starších obdobiach. Súčasťou oltára sú antické stĺpiky a ikona Panny Márie. Pod najvyššou vežou nájdete špeciálnu predsieň, v minulosti nazývanú aj babinec. Slúžila pre ženy, ktoré nemali právo vojsť do vnútra svätyne. Ku kostolíku patrí aj zvonica s tromi zvonmi. Bola postavená v 19. storočí na mieste pôvodnej zvonice z 18. storočia.

Drevený chrám sv. Bazila Veľkého Krajné Čierno

V obci Krajné Čierno vo Svidníckom okrese stojí skvostný Chrám sv. Bazila Veľkého. Ide o drevený kostolík, ktorý postavili gréckokatolícki veriaci koncom 18. storočia. Cerkva patrí medzi byzantské sakrálne stavby, v ktorých sa do dnešných čias vykonáva východný obrad a cirkevná liturgia Jána Zlatoústeho. V jeho vnútri nájdete vzácnu národnú kultúrnu pamiatku - barokový ikonostas.

Gréckokatolícky kostol je zasvätený jednému z najvýznamnejších východných svätcov, sv. Bazilovi Veľkému, ktorý sa vyznačoval ako neúprosný bojovník za mier vo vnútri cirkvi i ako obdivuhodný kazateľ. Chrám bol postavený v roku 1730 ako trojdielna, trojpriestorová a trojvežová sakrálna stavba s troma krížmi. V kostolnej veži sa nachádza zvon, ktorý bol osadený v roku 1876. Pôdorys pozostáva z troch štvorcov usporiadaných v jednej línii, pričom na východnej strane začína presbytériom, pokračuje loďou a končí babincom na západe. Zaujímavosťou je, že strešná krytina je vyhotovená zo šindľa z ručne štiepaných klátikov ihličnanov.

Drevený chrám ukrýva vo svojom vnútri prekrásny atypický ikonostas, ktorý je výnimočný svojou štvorradovou architektúrou na štyroch poschodiach. V prvom rade sa nachádza päť drevených ikon s vyobrazením Nanebovstúpenia Pána, sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista učiteľa a sv. Bazila Veľkého. Netypické sú i dvoje dverí v hlavnom rade - diakonské a cárske. Druhý rad je rad sviatkov, pričom v strede sa nachádza obraz Poslednej večere. Tretí - apoštolský rad obsahuje šesť vyobrazení s dvojicami svätcov. Posledný rad prorokov je zoskupením šiestich osobitných medailónov s dvojicami postáv. Ikonostas je zhora ukončený Ukrižovaním Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom. Najvzácnejším dreveným obrazom je ikona Snímanie kríža zo 17. storočia.

Drevený kostolík v Hunkovciach

Obdobie vzniku tohto nie veľmi veľkého chrámu sa datuje do 18. storočia, kedy vyhovoval požiadavkám miestnych veriacich. Tento špecifický drevený chrám je radený k ojedinelým sakrálnym stavbám východného kresťanstva. Pôvodne sa v ňom stretávali ľudia s gréckokatolíckym vyznaním. Počas prehliadky kostola si môžete všimnúť atribúty tej doby, v ktorej ho stavali. Prevláda tu jednoduchý štýl, pretože v tom čase nemali miestni obyvatelia peniaze nazvyš. No aj vďaka dôvere a nádeji v Boha sa im podarilo postaviť tak krásnu a jedinečnú stavbu.

Pozornému oku návštevníka tohto chrámu neunikne rozdelenie kostola do 3 častí. Prvú časť tvorí predsieň, ktorá bola ľudovo označovaná aj babinec. Táto je pod hlavnou vežou. Predsieň kedysi slúžila ľuďom pripravujúcim sa na krst alebo kajanie sa zo svojich hriechov. Z tejto časti sa plynulo dostanete do lode. Je to druhá časť, v ktorej sa konajú obrady. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu cirkev, teda kresťanov žijúcich na Zemi. K najpodstatnejším častiam stavby patrí svätyňa, ktorá má zo symbolického hľadiska pripomínať nebeské kráľovstvo. Zaujímavosťou je jej natočenie na sever v dôsledku rešpektovania nerovností terénu. Svätyňa býva od lode bežne oddelená vysokou obrazovou stenou nazývanou ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba. Chrám bol už opravovaný viackrát. Najviac poškodený bol v čase 2. sv. vojny.

Drevený kostolík v Korejovciach

Táto drevená zrubová gréckokatolícka cerkev bola postavená už v roku 1764. Leží v miernom svahu na plytkom kamennom základe. Vo vnútri je priestorovo členená na tri samostatné priestory. Hneď pri vstupe sa nachádza malá vstupná predsieň, ktorá je v podstate podvežím. Samotná veža vystupuje zo sakrálneho objektu a je tak ako celá stavba pokrytá dreveným šindľom. Na vrchole veže a ďalších dvoch striech sa nachádzajú drevené cibuľky ukončené kovanými trojramennými krížmi.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Paraskievy v Potokoch

V areáli obklopenom kamenným múrom stojí spolu s drevenou zvonicou. Navštívte chrám, ktorý je súčasťou súboru východoslovenských drevených kostolov a je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Kostolík postavený v druhej polovici 18. storočia, prežil v dobrom stave obe svetové vojny. Stavba je charakteristická netradične vysokou vežou. Gréckokatolícky kostol má tri veže, tri kríže a pozostáva z troch častí - svätyne, chrámovej lode a predsiene. Interiér zdobí pozlátený ikonostas z radov piatich ikon. Zachytáva javy z Nového zákona a je najvzácnejšou pamiatkou kostolíka. V strede chrámu nájdete dvojkrídlové cárske dvere.

Tieto drevené chrámy sú nielen architektonickými skvostami, ale aj svedectvom o živote a viere ľudí v minulosti. Ich návšteva je jedinečnou príležitosťou na spoznanie kultúrneho dedičstva východného Slovenska.

Drevený kostol sv. Paraskievy v Bardejovskej Zbornej

Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej

Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce

tags: #greckokatolicka #farnost #mlynarovce