Gréckokatolícka farnosť Nad Jazerom: História a súčasnosť

Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad Jazerom je významnou súčasťou náboženského života v tejto mestskej časti. Jej história je spojená s vývojom územia a prítomnosťou gréckokatolíckych veriacich v Košiciach a okolí.

Mapa mestskej časti Košice - Nad jazerom

História územia Nad Jazerom

V zmysle zákona SNR č. 401/1990 Zb. je mesto Košice samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky. Člení sa na 22 mestských častí, ktoré sú právnické osoby a za podmienok ustanovených týmto zákonom a štatútom mesta hospodária so zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami.

Najčastejšie skloňovaným názvom a miestom, s ktorým sa pri pátraní po histórii územia dnešnej Mestskej časti Košice - Nad jazerom stretávame, je osada Lubina. Územie ležalo po pravej strane rieky Hornád, susedilo s dedinami Krásna nad Hornádom, Barca, Košice.

Kedy a ako osada Lubina vznikla nie je známe, no spomína sa už v listine spojenej s prvou zmienkou o ville Cassa, teda o Košiciach, z roku 1230. Roku 1292 vlastnilo Lubinu mesto Košice, v roku 1337 už bola územím v rukách opátstva Krásnej nad Hornádom a bola považovaná za riadnu dedinu.

Podľa niektorých zdrojov Lubina existovala do druhej polovice 18. storočia. Iné zdroje hovoria o tom, že sa jej zvyšok v podobe samoty zachoval až do prvej polovice 20. storočia.

Pôvodne sa na území niekdajšej Lubiny, a tiež súčasného sídliska uvažovalo, že by tam mohla byť priemyselná oblasť potravinárskeho charakteru. Po 2. svetovej vojne sa v Košiciach s rozvojom hospodárstva začala prebúdzať bytová výstavba.

Proces výrazne urýchlilo budovanie hutníckeho kombinátu - Východoslovenských železiarní. Aby mohli nájsť zamestnanci VSŽ v Košiciach nový domov, naplno sa rozbehla výstavba satelitných sídlisk vytvárajúcich akýsi reťazec okolo historického centra mesta.

Vznik samotného Sídliska Nad jazerom spadá do 70-tych rokov 20. storočia. V auguste roku 1970 sa do novovybudovaných bytových domov nasťahovali prvé rodiny. Celkovo bolo v sťažených geologických pomeroch postavených 9 131 bytových jednotiek. Celá oblasť obytnej zóny je situovaná na štrkovom podloží.

Mestská časť Košice - Nad jazerom sa nachádza v nadmorskej výške 192 m n. m. v katastrálnom území Jazero. Má rozlohu 3,6 km² (366 ha). Situovaná je v južnej časti mesta Košice v cestnom ťahu na Slanec. Zabezpečené je tiež priame spojenie pre pracovníkov US Steel do železiarní.

Infraštruktúra a služby v Mestskej časti Košice - Nad Jazerom:

• Potravinárstvo: Frucona, a. s., Podtatranská hydina, s. r. o., Potraviny FRESH, s. r. o.
• Ekológia: EKOLAB, s. r. o.
• Služby: EKO - TERM SERVIS, s. r. o., ALFOPA, s. r. o.
• Klimatizácia: ABC KLÍMA KOŠICE, s. r. o.
• Materské školy: MŠ Azovská ul., MŠ Dneperská ul., MŠ Družicová ul., MŠ Galaktická ul.
• Základné školy: ZŠ Bukovecká ul., ZŠ J. Urbana, Jenisejská ul., ZŠ Družicová ul.
• Stredné školy: SZŠ, Dneperská ul., SZŠ, Galaktická ul., Súkromná stredná odborná škola, Bukovecká ul., Obchodná akadémia, Polárna ul.
• Špeciálna škola: ŠZŠ, Rovníková ul.
• Gymnázium: Súkromné gymnázium, Dneperská ul.
• Knižnica: Verejná knižnica J.

Kultúrno - spoločenské zázemie je zabezpečované najmä činnosťou kultúrneho strediska - KS Jazero. V mestskej časti je v OC Branisko zriadené Denné centrum (predtým Klub dôchodcov), ktorého cieľovou skupinou sú predovšetkým seniori. Mestská časť pre centrum zabezpečuje technicko - organizačné zázemie a činnosť centra podporuje aj finančne. V MČ sú seniori organizovaní i v Klube kresťanských seniorov, ktorý pracuje pri farskom kostole sv. Košických mučeníkov na Námestí sv. Košických mučeníkov č.

V mestskej časti Košice - Nad jazerom, na poliklinike na Spišskom námestí 1 od roku 2002 poskytuje sociálne služby nezisková organizácia Facilitas. Zameriava sa na podporu ľudí so zdravotným či sociálnym znevýhodnením s cieľom zvyšovania ich šancí na zaradenie sa do spoločnosti, odstraňovania sociálnej izolácie a zlepšovania prístupu k rôznym oblastiam spoločenského života. Snahou Facilitas n. o. Mestská časť ponúka svojim obyvateľom a ostatným návštevníkom oblasť rekreačnej lokality (RL) Jazero . a na hrádzi. K dispozícií sú dve multifunkčné ihriská: detské a volejbalové.

Mestská časť vydáva tri až štyrikrát ročne - podľa potreby - občasník Jazerčan. Prináša v ňom informácie o živote mestskej časti, o činnosti materských, základných a stredných škôl, o práci samosprávy i komisií. V roku 2018 vychádza už 26. ročník Jazerčana, ktorý dostávajú obyvatelia do schránok zadarmo.

V jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto-modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov: bieleho, modrého, žltého a bieleho. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t.j. 5. 9. v Heraldickom registri SR pod signatúrou N-117/2007.

Gréckokatolícka farnosť Košice - Nad Jazerom

Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad jazerom začínajú konať bohoslužby. Od septembra roku 1994 sa začínajú viesť aj samostatne matriky.

Už od samotného začiatku bola v srdciach veriacich, aj navonok prejavovaná túžba po Božom chráme uprostred tohto košického sídliska. To potvrdzuje aj skutočnosť posvätenia základného kameňa budúceho chrámu, ktorý posvätil dňa 2. júla 1995 pri svojej návšteve Košíc pápež Ján Pavol II.

V období čakania na začatie stavby nového chrámu sa liturgický aj pastoračný život gréckokatolíckych veriacich farnosti Košice - Nad Jazerom realizoval najprv v zasadačke Stavebného bytového družstva IV. a neskôr celých 20 rokov v provizórnej kaplnke na Levočskej ulici.

V roku 2011 začala výstavba farského chrámu, ktorý bol v roku 30.

Súčasnosť farnosti

Podľa posledného sčítania ľudu (z r. 2021) žije na území farnosti 2 422 gréckokatolíkov. Pod farnosť Košice - Nad jazerom (1 703) patria aj filiálky Košice - Barca (165), Košice - Krásna (301), Košice - Šebastovce (39) a Vyšné Opátske (214 gréckokatolíkov).

Farnosť vznikla na základe blízkej spolupatričnosti gréckokatolíkov žijúcich na sídlisku Košice - Nad Jazerom. V súčasnosti sa snažíme na základe tejto spolupatričnosti kreatívne nachádzať nové spôsoby evanjelizácie, ktorá osloví všetkých, ktorí sa hlásia k našej farskej rodine.

Súčasne sme otvorení aj pre všetkých tých, ktorých život v našej farskej rodine zaujme a prejavia túžbu byť súčasťou Kristovej cirkvi, ktorá už tu na zemi spolupracuje na budovaní Božieho Kráľovstva.

Pravidelné bohoslužby:

• Pondelok: 17:30 - sv. liturgia
• Utorok: 17:30 - sv. liturgia
• Streda: 17:30 - sv. liturgia
• Štvrtok: 08:00 - sv. liturgia (csl.)
• Piatok: 17:30 - sv. liturgia
• Sobota: 08:00 - sv. liturgia
• Sobota: 17:30 - večiereň
• Nedeľa: 08:00 - sv. liturgia
• Nedeľa: 10:30 - sv. liturgia
• Nedeľa: 15:00 - večiereň
• Sviatok: 08:00 - sv. liturgia
• Sviatok: 17:30 - sv. liturgia

Kňazi pôsobiaci vo farnosti:

• 1996 - 2004 Vojtech Hornyák - farár
• 2004 - 2010 Pimen Pavol Medviď - farár
• 2010 - ?
• 2002 - 2003 Róbert Jáger - kaplán
• 2004 - 2005 Ján Szakala - kaplán
• 2006 - 2007 Mikuláš Ďurkovič - kaplán
• 2007 - 2012 Juraj Baran - kaplán
• 2012 - 2015 Martin Mráz - kaplán
• 2023 - ?
• 2021 - 2023 Ján Fedorišin - výpomocný duchovný
• 2023 - ?

Gréckokatolíci v Košiciach v minulosti

Grécko katolíci sa vo väčšom počte usadzovali, alebo boli usadení svojimi zemepánmi až v 17.storočí. V začiatkoch košickí veriaci patrili pod faru v neďalekej Zdobe, až v roku 1852 zriadil ich biskup kaplnku v Košiciach.

Bohoslužby sa slúžili v seminárnom kostole, bočnej kaplnke, zriedkavo u premonštrátov, alebo v kaplnke svätého Michala. Okolo roku 1880 malo spoločenstvo už toľko úspor, že si zakúpilo pozemky susediace s kaplnkou, a v rokoch 1882 - 86 si vystavali svoj kostol v neorománskom štýle.

Obe veže boli z nedostatku prostriedkov dokončené neskôr. Interiér má svätyňu uzatvorenú od lode typickým ortodoxným prvkom - ikonostasom. Ikonostas má pevne predpísané rozmiestnenie ikon.

Spodné štyri, väčších rozmerov v pohľade z lode majú toto nemenné poradie: zľava sv. Mikuláš, Matka Božia, Ježiš a posledná ikona je vždy ikonou patróna kostola, v tomto prípade narodenia Panny Márie. Hlavný oltár vo svätyni zobrazuje tiež túto udalosť.

Cárske dvierka ikonostasu zdobia obrazy štyroch evanjelistov. Nad nimi je predpísaní ikona Poslednej večere a po jej stranách dvanásť apoštolov. V štíte ikonostasu môžu byť ešte proroci, no v prostriedku musí stáť kríž. Obraz Božieho srdca z bočného oltára namaľoval Elemír Halász - Hradil, spoluzakladateľ prvej maliarskej súkromnej školy v Košiciach. Bočný oltár sv. rodiny namaľoval Mikuláš Jordan z Prešova.

Počas totality bol kostol pridelený pravoslávnym, čo bola jediná podporovaná cirkev. Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici v Košiciach.

Nové Gréckokatolícke farnosti v Košiciach

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• Katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali o. Martin Mati pre Košice - Sever a o. Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca. Súčasne boli upravené jurisdikčné územia okolitých farností, ktorých sa tieto zmeny dotýkali.

Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi dotyčnými študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.

Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť i študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach až traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania.

Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.

Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak.

Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov. Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.

tags: #greckokatolicka #farnost #nad #jazerom