História Gréckokatolíckej Farnosti Ortutová

Gréckokatolícka farnosť v Ortutovej má bohatú a zaujímavú históriu. Obec Šašová leží v pohorí Nízkych Beskýd neďaleko Bardejova, v údolí Ondavskej vrchoviny, ktorou preteká potok Cerninka. Je filiálkou farnosti Ortuťová.

So svojou milostivou ikonou Bohorodičky má zaujímavú minulosť spojenú so zázračnými udalosťami. Ikonou Presvätej Bohorodičky s Dieťaťom v náručí z 15. storočia, ktorá sa podľa kanonickej vizitácie z roku 1834 spomína ako miraculosa (zázračná), je najstarším pútnickým miestom gréckokatolíkov Prešovskej archieparchie na Slovensku.

Prvá písomná zmienka o obci je zo 14. storočia (1352). Pôvodný drevený chrám bol postavený ďaleko za dedinou a jeho súčasťou bola aj mariánska ikona, ktorá dnes priťahuje pútnikov.

Presnejšie údaje o zázrakoch spojených s ikonou sa nezachovali, ale isto sa tu udiali mimoriadne udalosti, o čom svedčí vzácny dokument, list pápeža Pia VI. z 30. júna 1779, v ktorom sa hovorí o udelení plnomocných odpustkov pre chrám v Šašovej na 7 rokov.

Dokument podľa kánonickej vizitácie z roku 1834 bol uložený v chráme vo svätostánku a spomína milostivý obraz ako „miraculosa“ - zázračný. V prvej polovici 19. storočia.

Užhorodská Únia a Gréckokatolícka Cirkev

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.

K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov.

Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom.

To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.

Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771.

Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický.

Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Katedrála sv. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv.

Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Gréckokatolícke Matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce.

Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.

V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16).

Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Tabuľka: Stav matrík gréckokatolíckych farností v Štátnom archíve v Prešove

Poznámka: Tabuľka obsahuje len časť údajov z rozsiahleho zoznamu.

Drevený kostolík v Hunkovciach

V pondelok, 11. februára 2013 sa podľa Gregoriánskeho kalendára (podľa Juliánskeho kalendára je to tohto roku o 5 týždňov neskôr) v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.

V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst.

Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň.

Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.

Symbolika čísla 40. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní.

Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu. Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 = ) 35 dní.

K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. (Preto napr. v Západnej cirkvi, v regiónoch, kde je zvyk svätiť na Veľkú noc jedlá, veriacim je dovolené požívať tieto posvätené jedlá už v sobotu večer, kým vo Východnej cirkvi až na veľkonočnú nedeľu ráno).

Podľa inej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 plus 5), spolu dávajú 40 dni pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevo-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov - nevynímajúc soboty a nedele - sa počítalo spolu.

Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazarovou sobotou. V tento deň, ako hovorí letopisec, končí sa 40-denný pôst. Strastný (Veľký) týždeň sa už nepočíta do Sv. Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam.

Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu (porov. V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet.

Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu. V 3. stor. sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy.

Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí.

Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov.

Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona (tzv. Kánon sv. Andreja Krétskeho. Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta.

Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv. Aliturgickosť. Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou. Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše.

Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila.

Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.

Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv Michala archanjela z dediny Ortutova, okr.

tags: #greckokatolicka #farnost #ortutova