Register Ministerstva kultúry: Kostol Božieho milosrdenstva – Analýza a Kontext

Cieľom tohto príspevku je analýza vzťahu práva na životné prostredie a prejavu slobody náboženského vyznania.

K napísaniu tohto príspevku nás viedla nezameniteľná osobná skúsenosť s právnym zastupovaním občanov Banskobystrickej mestskej časti Podlavice - Skubín, ktorí sa dovtedy žiaľ bezúspešne pokúšali osobnými žiadosťami a ponosami miestnemu pánovi farárovi konciliantným spôsobom dosiahnuť zmiernenie neprimeraného obťažovania hlukom kostolných zvonov Rímskokatolíckeho kostola Ducha svätého a zníženia ich hlučnosti.

Nakoľko tieto ich snahy a pokusy sa nestretli s ústretovým prístupom, preto zvolili ďalší miernejší spôsob, z legitímnych a právne aprobovaných spôsobov bezsporového domáhania sa svojich legitímnych a zákonných práv formou petície na orgán miestnej správy.

Dňa 3. marca 2008 predložili občania Banskobystrickej mestskej časti Podlavice prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov petíciu Mestskému úradu v Banskej Bystrici, kde sa domáhali prijatia opatrení na zníženie nadmernej hlučnosti kostolných zvonov v mestskej časti Podlavice. Táto petícia bola podaná necelý rok po otvorení nového kostola a farského úradu (28.

Je potrebné poznamenať, že v podnecovanom prípade ide o sídliskovú aglomeráciu s pomerne hustou panelovou zástavbou, vystavanou cca 20 rokov pred výstavbou kostola, kde necitlivým zásahom bola tendencia umiestniť najskôr kostol medzi panelové domy, a až po protestoch občanov Podlavíc (1219 proti výstavbe a 683 za výstavbu), sa podarilo vytesniť túto stavbu na okraj sídliska, pričom zdroj hluku - zvonica, je cca 60 až 100m vzdušnou čiarou od obytných panelových domov na Lipovej ulici.

Stavba kostola v bezprostrednom susedstve ostatných domových a panelákových nehnuteľností nielen, že by mohla, ale ako sa následne aj preukázalo, že negatívnym spôsobom znížila, a tiež úplne rušila a naďalej ruší výkon nielen vlastníckych, ale aj osobnostných práv majiteľov domových nehnuteľností, susediacich s kostolom z hľadísk upravených jednak v príslušných článkoch Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, Stavebného zákona, a v príslušných ustanoveniach zákona o ochrane zdravia ľudí, napr. ust. § 2 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí - platného ešte v čase jej projektovania a posudzovania žiadosti stavebníka.

Citovaný zákon č. 272/1994 Z. z. bol zrušený zákonom NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov - schválený 2. 2. 2006, účinný od 1. 6. 2006 (zrušený s účinnosťou od 1. 9. 2007 a nahradený zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Je potrebné poznamenať, že pri posudzovaní umiestnenia stavby sa malo brať hľadisko na posúdenie vplyvu budúcej stavby na životné prostredie susednej stavby a predovšetkým vplyv na zdravie vlastníkov susedných stavieb všeobecne, ako aj špecificky rodičov s malými deťmi, chorých a starých ako aj obyvateľov pracujúcich najmä na nočné smeny.

Hlučnosť zvonenia zvonov kostolov v obývanom prostredí nie je ojedinelým problémom obyvateľov Banskobystrickej mestskej časti Podlavice, ale ako sa ukázalo pri širšom štúdiu tejto problematiky, javom rozšíreným a aktuálnym na území celého štátu, ale aj širšie v Európe. Je to dané najmä skutočnosťou výstavby veľkého počtu kostolov na Slovensku po roku 1989.

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sa v období od roku 1989 do roku 2015 na území Slovenska zvýšil pôvodný počet 3.919 kostolov piatich najväčších cirkví o 2.217 na súčasný počet 6.136 kostolov, čo predstavuje 157 % nárast oproti roku 1989. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že výstavbu nových kostolov realizuje predovšetkým Katolícka cirkev, ktorá postavila za sledované obdobie celkovo 1.979 nových kostolov, čo predstavuje 89 % zo všetkých novopostavených kostolov.

A to napriek skutočnosti, že Gréckokatolícka cirkev nepotrebovala stavať nové kostoly, pretože od roku 1990 prebiehal proces navrátenia kostolov do jej vlastníctva, ktoré v predchádzajúcom období užívala Pravoslávna cirkev.

Z tohto ilustračného prehľadu nárastu novopostavených kostolov po roku 1989 a tendencii situovať ich do obytných sídliskových aglomerácií, je možné pochopiť, že to objektívne muselo vyvolať zvýšený počet sťažností obyvateľstva na obťažovanie nadmerným hlukom emitovaným do okolia práve používaním a prevádzkou kostolných zvonov.

Na tomto mieste považujeme za vhodné pre účely tohto príspevku práve pre explicitné, komplexné vymedzenie a pochopenie právnych argumentov a úvah v skutkovo a druhovo obdobnej kauze (najmä otázka hluku) uviesť v širšom rozsahu niektoré pasáže Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 5 Cdo 126/2007 zo dňa 30. apríla 2008.

Najvyšší súd v dovolacom konaní o ochranu osobnosti vyhovel žalobcom v tom, že im bolo v období od marca 2001 do marca 2002 počas rekonštrukčných a stavebných činností na blízkej stavbe neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti tým, že boli nadmerne obťažovaní hlukom, prachom a vibráciami.

Zároveň uložil žalovaným (investorovi ako aj zhotoviteľovi) povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne každému zo žalobcov po 150 000,- Sk a po 30 000,- Sk plus zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 285 756,80 Sk do rúk právnemu zástupcovi.

V podnecovanej veci súd prvého stupňa vychádzal z toho, že: „k zložkám osobnosti chráneným ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka patrí aj právo na rešpektovanie rodinného života, obydlia i jeho pokojného užívania. Táto ochrana zabezpečuje i záštitu pred priamymi a bezprostrednými účinkami imisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravé životné prostredie a celkové blaho fyzických osôb.

Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaní (žalovaná 1/ ako stavebníčka a žalovaný 2/ ako zhotoviteľ stavieb) hlukom, prachom a vibráciami produkovanými pri stavebnej činnosti vykonávanej aj v dňoch pracovného pokoja a nad mieru primeranú pomerom neoprávnene zasiahli do práva žalobcov na ochranu ich osobnosti.

Podľa súdu prvého stupňa závažnosť zásahu zintenzívnil zdravotný stav obidvoch žalobcov. V predmetnej veci: „dovolací súd považoval za potrebné pripomenúť, že výklad práva treba chápať ako proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety, ako nositelia určitého normatívneho významu a obsahu, že je niečo dovolené, prikázané alebo zakázané.

Inak povedané, výkladom práva je objasnenie významu právnych noriem. Metódy výkladu práva sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorého sa objasňuje význam právnej normy.

Výklad normy § 11 OZ „v súlade s potrebami praktického života“ nie je výkladom právnym, ktorý iba môže byť významný pre právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Pri výklade právnej normy nemožno napokon opomenúť, že všetky štátne orgány majú povinnosť uplatňovať normu v súlade s Ústavou SR (PL. ÚS 15/98).

Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.

Inak povedané všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II.

„…dovolací súd v podnecovanej veci považoval tiež za potrebné k veci uviesť nasledovné: Ochrana pred hlukom, prachom a vibráciami je právom každej fyzickej osoby. Táto ochrana je na najvyššej úrovni zabezpečovaná medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a je poskytovaná ako súčasť ochrany práva súkromného a rodinného života, práva na ochranu vlastníctva a práva na ochranu zdravia (Čl. 10 ods. 2, Čl. 11 ods. 1, Čl. 31 a 35 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a Čl.

Na vnútroštátnej úrovni je ochrana poskytovaná predovšetkým ústavnoprávnymi normami (napr. Čl. 19 ods. 2, Čl. 20 ods. 1, Čl. 21 ods. 1, Čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky) a predpismi verejného práva (napr. § 13n zákona č. 272/1994 Z. z., platného do 31. mája 2006 (ktorý predpis vzhľadom na čas tvrdeného zásahu treba na danú vec aplikovať) ukladal každému, kto používal alebo prevádzkoval zdroje hluku alebo vibrácií, povinnosť technickými, organizačnými a ďalšími opatreniami zabezpečiť, aby hluk neprekračoval najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby a aby sa zamedzilo prenosu vibrácií na fyzické osoby.

Nariadenie vlády č. 40/2002 Z. z. (platné do 31. mája 2006) ustanovovalo požiadavky na ochranu zdravia pred rizikom z vystavenia hluku a mechanickému kmitaniu (vibrácii). Týmto nariadením sa prebral právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/EC z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú.v. ES L 189, 18.7.2002).

Ustanovenie § 13 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. Ochranu pred uvedenými imisiami poskytujú na vnútroštátnej úrovni aj predpisy súkromného práva. Najširšiu ochranu proti nim poskytuje Občiansky zákonník najmä svojimi prostriedkami na predchádzanie týmto zásahom (napr. v ustanoveniach prvej hlavy šiestej časti), ale i prostriedkami následnej ochrany proti imisiám (napr. v ustanovení § 127 ods. 1). Takým prostriedkom ochrany je nepochybne aj žaloba na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Výpočet osobnostných práv chránených predmetným ustanovením nie je uzavretý a rozsah ním chránených zložiek osobnosti sa neustále vyvíja.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé konanie objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva fyzickej osoby chráneného v zmysle § 11 OZ; za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry iba vtedy, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza, zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a pod.).

K vzniku zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostných práv postačuje, že ide o zásah, ktorý je spôsobilý niektoré z osobnostných práv „len“ ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv aj došlo. Pre úspech žaloby nie je teda nutné, aby došlo k poškodeniu zdravia fyzickej osoby, ktorá je vystavená imisiám.

Postačuje, že tieto imisie sú takej intenzity alebo ich pôsobenie tak dlhodobé, že v ich dôsledku hrozí fyzickej osobe poškodenie jej zdravia. Zásah do osobnostných práv musí byť neoprávnený, teda musí byť v rozpore s objektívnym právom.

V prípade hluku, prašnosti a vibrácií bude zásah neoprávnený vždy, kým tieto imisie prekračujú záväzné hygienické limity. Zásah môže byť neoprávnený aj v prípade, že hygienické limity sú splnené, no napriek tomu vzhľadom na konkrétne okolnosti sú v rozpore s objektívnym právom (napr. § 127 ods.

Environmentálny hluk je prirodzenou súčasťou životného prostredia človeka, ktorý je vyvolaný ľudskými aktivitami i prírodnými javmi. Jednotlivé zvuky z okolitého prostredia majú pre človeka celkom zásadný význam. Zvuk vzniká chvením kvapalín, telies alebo vzduchu. V prostredí sa toto chvenie mení na zvukové vlny určitej frekvencie. Ľudský sluch je schopný zachytiť zvukové vlny, ktoré sa pohybujú vo frekvencii zhruba 20 až 20 000 Hz.

Zvuk s frekvenciou nižšou ako 20 Hz (ktorý počujú napr. slony) nazývame infrazvuk. Zvuk s frekvenciou vyššou ako 20 kHz (napr. netopiere vnímajú zvuk až do frekvencií okolo 150 kHz) sa nazýva ultrazvuk. Ďalšou veličinou, ktorá bližšie určuje zvuk, je jeho intenzita alebo energia zvukovej vlny. Intenzitu zvuku môžeme tiež vyjadriť veľkosťou kolísania tlaku vzduchu spôsobeného šírením zvukovej vlny. Preto sa pri meraniach zvuku zisťuje hladina akustického tlaku v decibeloch (dB).

Človek sa bežne pohybuje v prostredí, kde hladiny zvuku kolíšu medzi 25 a 105 dB. Hodnoty okolo uvedenej dolnej hranice sa vyskytujú napr. v zasneženom lese pri bezvetrí alebo v tichej miestnosti v noci. Chladnička v miestnosti vydáva hluk cca 40 dB, dážď cca 50 dB. Hlasný hovor vytvára hladinu 60 dB, symfonický orchester okolo 90 dB, rockový koncert cez 100 dB, rovnako ako zdroje zvukov v priemyselných prevádzkach. Aj vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov od letiska spôsobujú prúdové lietadlá zvuk prevyšujúci 80 dB, vo vzdialenosti stoviek metrov sú to hladiny presahujúce 100 dB.

Každý zvuk má na človeka rôzny dopad. Niektoré zvuky pôsobia na psychiku človeka prívetivo a môžu vyvolávať pocity radosti. Klasickým príkladom je príjemná hudba. Existujú ale aj zvuky, ktoré môžu na človeka pôsobiť negatívne. Dráždia svojou intenzitou, ktorá obťažuje a poškodzuje ľudské zdravie. Hluk je nechcený zvuk. Odborných definícií toho, čo je považované za hluk je celý rad.

Všetky sa však zhodujú v tom, že ide o zvuk, ktorý človeka ruší, obťažuje alebo poškodzuje (na zdraví, majetku, na životnom prostredí). O negatívnom pôsobení hluku rozhoduje jeho intenzita a doba trvania. Miera vnímavosti ľudského organizmu na hluk je individuálna. Zdravie môže ohroziť aj hluk nižších intenzít (do 55 decibelov).

Existujúca legislatíva na úseku ochrany zdravia pred nežiaducim účinkom hluku akoby ani nebola. Už Vyhláška z roku 1977 o ochrane pred účinkami hluku stanovila najvyššiu prípustnú ekvivalentnú hladinu hluku v bytoch počas dňa 40 decibelov (dB), počas nočného pokoja 30 dB.

Hodnotenie rizika hlukovej expozície predstavuje v súčasnosti mimoriadne naliehavý problém v dôsledku enormného nárastu akustickej energie v životnom prostredí. Svetová zdravotnícka organizácia zaraďuje problematiku hluku medzi 21 cieľov pre 21. storočie. Pojem komunálny, komunitný alebo environmentálny hluk platí pre hluk emitovaný zo všetkých zdrojov okrem pracoviska.

V rámci nového programu týkajúceho sa bývania a zdravia, sa uskutočnila terénna štúdia pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) so zameraním na predbežné sledovanie podmienok bývania v krajinách strednej a východnej Európy a prípadné zdravotné dôsledky. Zamerali sa na panelové štvrte v bývalom východnom Nemecku, Litve a na Slovensku. Na základe empirických dát zozbieraných z 259 obydlí a od 601 obyvateľov konštatovali, že najzávažnejším a najrozšírenejším faktorom je hluk.

V kontexte náboženského života na Slovensku, pápež Lev XIV. počas nedeľného poludňajšieho stretnutia s veriacimi z okna Apoštolského paláca opäť upozornil na dramatické udalosti, ktoré otrasajú svetom, a adresoval jasné výzvy na pokoj, solidaritu a spravodlivosť.

Pri poludňajšej modlitbe na Námestí sv. Petra pápež pripomenul, že Ježiš nás volá k slobode, ktorá sa rodí z pokory - z toho, keď prestaneme hľadieť len na seba a naučíme sa slúžiť. Cirkev má byť podľa jeho slov školou pokory, kde je každý vítaný a kde môže Kristus formovať naše srdcia.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), košický arcibiskup metropolita Bernard Bober sa prihovára všetkým pred začiatkom školského roka. Osobitne mu leží na srdci správne rozhodnutie zo strany štátu vo veci cirkevných škôl.

31. augusta si pripomíname výročie blahorečenia Jána Havlíka. Slávnostný úkon blahorečenia vykonal v areáli pred Národnou svätyňou, Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach taliansky kardinál Marcello Semeraro, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre kauzy svätých.

Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup, vyjadril ľútosť nad tragédiou v Partizánskom, kde prišla o život mladá tehotná žena.

Pápež Lev XIV. bude predsedať otváracej svätej omši v Bazilike svätého Augustína v Ríme, ktorou sa začne zhromaždenie na voľbu nového generálneho predstaveného augustiniánov.

V Bazilike svätého Petra sa uskutoční medzinárodné stretnutie s účasťou Andreu Bocelliho a Pharrella Williamsa. Kardinál Gambetti zdôraznil dôležitosť bratstva ako kľúčového prvku nového politického a sociálneho poriadku.

Pápežovi Levovi XIV. udelili Medailu svätého Augustína za prínos k šíreniu kresťanských hodnôt.

V Kaplnke sv. Alžbety vo Fakultnej nemocnici Nitra slávili 1. výročie blahorečenia bl. Jána Havlíka.

Konfederácia politických väzňov Slovenska si pripomenula 75. výročie Akcie Rehoľníčky - násilného vyvezenia rehoľných sestier z kláštorov v auguste 1950.

Arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) v Košiciach zorganizovalo 20. pešiu púť mladých z Prešova do Levoče pod názvom Frekvencia 2024.

Pri svätej omši v Bazilike kardinál Baldo Reina vyzval k modlitbe za pokoj a pripomenul potrebu prežívať ducha viery svätého Augustína.

Pápež Lev XIV. povzbudil členov škôl evanjelizácie San Andrés, aby vydávali svedectvo o stretnutí s Bohom a kráčali s obnovenou nádejou.

Predstavitelia Katolíckej cirkvi, židovskej a moslimskej komunity v Taliansku zverejnili spoločný apel za mier a pokojné spolunažívanie.

Kardinál Pietro Parolin predsedal eucharistii v Bazilike Santa Maria di Collemaggio pri príležitosti 731. ročníka Celestínskeho jubilea.

Pedagógovia piatich cirkevných stredných škôl z Košíc odštartovali nový školský rok duchovným programom v Obišovciach.

Farár Gabriel Romanelli a rehoľníci z kostola Svätej rodiny v Pásme Gazy pokračujú v službe núdznym.

V Bazilike sv. Augustína si Cirkev pripomenula svätú Moniku.

Pápež Lev XIV. zdôraznil potrebu integrovať kresťanskú vieru do politického a spoločenského života.

Svätý Augustín, biskup sa narodil 13. novembra 354 v Tagaste v Alžírsku. Patrí medzi najväčších učencov Cirkvi.

Bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský pozýva veriacich na modlitbové stretnutia Lectio divina v Katedrále sv. Martina.

Teologicko-spirituálna komisia Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku ponúka formačno-relaxačný pobyt pre sestry v pastoračnej službe.

Pápež Lev XIV. vyjadril smútok nad vraždou detí pri streľbe v katolíckom kostole a škole v Minneapolise.

Členka Družiny Nepoškvrnenej poslala obraz svätého Dominika Savia s popisom „Svätý Dominik Savio/ jeho prirodzená tvár“.

Svätý Otec Lev XIV. v závere generálnej audiencie opäť apeloval za mier vo Svätej zemi.

Ježišovo zatknutie v Getsemanskej záhrade neodhaľuje strach, ale slobodu lásky, povedal pápež Lev XIV.

Takmer 100 mladých sa stretlo na pútnickom mieste Skalka pri Trenčíne.

V Rožňave sa bude konať Národné stretnutie Hnutia Deti viery.

V piatok 29. augusta sa v diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva na hore Butkov uskutoční Jubileum manželov a rodín.

Dvaja slovenskí novici spolu s dvoma spolubratmi z Francúzska a Holandska zložia svoje prvé sľuby v sobotu 6. septembra 2025 v Kostole St Mary’s Catholic Church v Birminghame.

Trinity College v Dubline hostila medzinárodný kongres Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu.

Medzinárodná konfederácia katolíckych charít Caritas internationalis odsudzuje hladomor vyvolaný v Pásme Gazy.

Gréckopravoslávna a latinská cirkev Jeruzalema vyjadrili obavy z dôsledkov izraelskej vojenskej akcie v Pásme Gazy.

Svätý Otec Lev XIV. napísal list účastníkom talianskeho 75. národného liturgického týždňa.

tags: #register #min #kultury #kostol #b #milosrdenstva