Gréckokatolícka farnosť Humenné - Pod Sokolejom: História a vývoj

Pozdravujem vás tak nie preto že je to tradičné kresťanské oslovenie, ale preto, že v Ježišovi Kristovi je to pravda. Táto skutočnosť nám umožňuje vnímať Boha ako pravého Otca. Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. A tá istá skutočnosť, že sme bratmi a sestrami, nám umožňuje vnímať pravdu aj o našom vlastnom živote. Tá pravda znie: „Sme skutočné Božie deti“. Je to skutočnosť, ktorá sa nedá pochopiť intelektom, iba skúsenosťou života.

Mesto Humenné má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. storočia. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov. V Humennom existovali rôzne náboženské komunity, vrátane rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, evanjelikov a židov.

Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Historik J. Mondok tvrdil, že podkarpatská, podtatranská a podduklianska zóna mukačevskej oblasti bola súčasťou pôsobenia misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Nedá sa však dokázať či Humenné skutočne patrilo do sféry pôsobenia Solúnskych bratov. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou. V období koncom 16. stor. sa v severných a východných oblastiach humenského domínia prejavoval silný vplyv valašskej kolonizácie. Vytvárali ho rumunskí Valasi, ale aj Rusíni, Ukrajinci, Haličania a Poliaci.

Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom. Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli(vybudovaný 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere. Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prenesené do Užhorodu. Aby sa dosiahlo zjednotenia, bol do Humenného pozvaný zjednotený biskup Atanáz Krupecký spolu s dvoma jezuitmi. Stretli sa však s veľkým odporom a tak sa za Juraja III Drugetha zjednotenie nepodarilo. Stalo sa tak až po únii uzavretej v Užhorode 1646.

Prvý zjednotený biskup Parténius Petrovič si chcel za svoje sídlo zvoliť Humenné, keďže jeho majitelia sympatizovali s úniou a pre nepriazeň vdovy po Jurajovi I. Rákoci, horlivej kalvínky, nemohol byť v tradičnom sídle na Černečej hore pri Mukačeve. V júli 1663 zvolal do Humenného sobor, z ktorého bola vyslaná do Ríma dvojčlenná delegácia s memorandom pre svätú stolicu. Plán sa však neuskutočnil, pretože po dlhých prieťahoch Žofia Bathoryová akceptovala Petroviča ako biskupa a inštalovala ho v Mukačeve roku 1664. V Zemplínskej stolici bola užhorodská únia zavedená v roku 1690, keď ju v Humennom dňa 11. decembra podpísalo 40 pravoslávnych kňazov za prítomnosti Jozefa De Camillisa, ktorého pápež Alexander III roku 1689 ustanovil za „apoštolského vikára pre Grékov, ktorí prebývajú v mukačevskom biskupstve a kdekoľvek v Uhorsku. Nesprávnym vysvetľovaním únie sa medzi zjednotenými presadzoval latinský obrad. S tým nesúhlasila ani Apoštolská stolica, ktorá takéto počínanie zakázala a nariadila Kosovickému vrátiť sa do kláštora.

V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Drevená fara mala záhradu a políčko s výmerou jedného korca a okrem toho v chotári ornú pôdu s rozlohou štyroch gbelov. Koncom 80. rokov 18. stor., napriek tomu, že počet veriacich vzrastal, sa vrchnosť snažila zlikvidovať gréckokatolícky chrám a preniesť faru do Hažína. Na mieste zbúraného chrámu si gróf Van Dernáth plánoval zriadiť park s letohrádkom. Tento plán sa však neuskutočnil, ba naopak, roku 1806 bola postavená nová murovaná fara. Začiatkom 90. rokov 18. stor. mala farnosť už 210 veriacich a 9 filiálok: Hažín, Lackovce, Veľká Kamenica, Malá Kamenica, Jasenov, Kudlovce, Myslina, Brestov, Kochanovce, Závadka, pričom iba v prvých piatich bolo viac ako 10 duší. Iba Hažín mal stále viac veriacich ako Humenné. V roku 1851 môžeme sledovať, že počet veriacich klesol na 203. Spôsobil to zrejme veľký hlad roku 1827 a následne cholera roku 1831. Do roku 1869 však počet veriacich rapídne stúpol na 321 (7,8%). V roku 1881 bolo v Humennom 332 veriacich a podiel na konfesnej skladbe dosiahol 8%. Humenné bolo naďalej sídlom Humenského dištriktu Zemplínskeho archidiakonátu. Bohoslužobnou rečou bol popri rusínskom jazyku aj slovenský jazyk.

V roku 1910 gréckokatolíci tvorili až 12% obyvateľstva počtom 553 veriacich. Po prvej svetovej vojne ich počet klesol roku 1921 na 501 , roku 1930 však veriaci tvorili 12,7% počtom 716. O desať rokov neskôr ich však bolo až 1932 a tvorili tak 24%. Tomu, že obe obrady katolíckej cirkvi spolu dobre nažívali svedčí aj katolícky deň, ktorý sa uskutočnil 19. júla 1936 na námestí, kde bol vztýčený kríž a postavený oltár a za účastí 10 000 veriacich bola celebrovaná rímskokatolícka aj gréckokatolícka bohoslužba. V tom čase bol najvýznamnejšou postavou cirkevného aj občianskeho života Mons. Alexej Toronský, ktorý bol správcom farnosti od roku 1918 až do jej zrušenia 1950. Zaslúžil sa aj o výstavbu kalvárie pri chráme. Pre odmietnutie prestupu na pravoslávie 30. apríla 1950 štátna tajná bezpečnosť odviedla vtedajšieho katechétu na slovenskom gymnáziu o. Michala Šutaja od oltára, keď vysluhoval sviatosť Eucharistie pre prvoprijímajúcich. V rokoch 1954 - 1968 pôsobili vo farnosti dvaja pravoslávni kňazi: Andráško a Huntej.

Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku. Do tohto obdobia spadá aj mladosť nášho vladyku Jána Babjaka, ktorý sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne. Bol teda pod vedením O. Michala Šutaja, na ktorého s láskou spomína. Biskup Ján absolvoval Humenské gymnázium v školskom roku 1972/73. Svoje korene má v Humennom aj ďalší biskup z Kanady - redemptorista John Pazak. Priamo humenským rodákom je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Vo farnosti pôsobí Zbor Matky ustavičnej pomoci a mládežnícky Zbor sv. Terezky Ježiškovej, ktorý vznikol roku 1987. Mládežnícky Zbor sv. Gérarda zanikol so vznikom farnosti Dubník.

Kostol Všetkých svätých v Humennom

Gréckokatolícka cirkev v Humennom začala rásť hlavne po nežnej revolúcii roku 1989. Dňa 29. 10. 1990 bol od štátu odkúpený dom pre sestry služobnice v Humennom. Bol majetkom rodiny Majerníkovej, ktorá emigrovala do Ameriky a štát po emigrácii im odňal právo na vlastníctvo. Prvá sestra a zároveň predstavená, ktorá prišla do Humenného bola sr. Natália Helena Ješinková. Za pomoci otca viceprovinciála Milana Chautura a o. dekana Michala Roška mohol byť dom otvorený 17.11. 1990, kedy o. Chautur vykonal posviacku domu a kaplnky zasvätenej Bolestnej Panne Márii. V 90. rokoch vznikli dve nové farnosti: 1. 12. 1996 sa osamostatnila miestna časť Dubník, kde žijú obyvatelia vysídlení z oblasti Stariny. Ich chrám je zasvätený sviatku zoslania Sv. Ducha. Prvým správcom farnosti bol o. Daniel Šarišský. Druhou novou farnosťou je od 1.1. 2000 Sídlisko Pod Sokolejom. Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 2003, bol biskupom Jánom Babjakom vysvätený nový chrám zasvätený týmto svätým. V roku 2019 bola posvätená aj nová farská budova s pastoračným centrom.

V roku 1998 sa otvorili prvé triedy cirkevného gymnázia sv. Jána Zlatoústeho. V Humennom pôsobí aj Gréckokatolícka diecézna charita. Od novembra 2003 vo farnosti existuje Spolok svätého ruženca, ktorého počet členov sa stále rozrastá.

Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla v Humennom

Z farnosti pochádzajú aj mnohí kňazi : o. Juraj Voroňák (1997), o. Atanáz Mandzák CSsR(1998), o. Ján Pavlík (1999), o. Peter Gavaľa (2000), o. Peter Jakub (2002), o. Stanislav Jalčák (2002), o. Ján Makaj(2008), o. Ján Maturkanič SDB (2009), o. Slavomír Nergeš (2011) ,o. Michal Galmus (2013), o. Ján Slobodník (2016), o.

Farnosť Humenné - Pod Sokolejom vznikla vyčlenením z farnosti Humenné - Mesto v jubilejnom roku 2000. Vznik farnosti iniciovali pastoračné potreby. Do vzniku farnosti sa pre veriacich slúžili sväté liturgie vo vestibule ZŠ SNP 1 kňazmi z farnosti Humenné - Mesto, resp. V rokoch 1997 až 2003 prebiehala výstavba Chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla a prvým správcom farnosti sa stal Mgr. Anton Uhrín, za pôsobenia ktorého sa zrealizovala výstavba chrámu. Vladyka Jonáš vo svojej homílii upriamil pozornosť na svedectvo a horlivosť ľudí, ktorí v 50. Rokoch svedčili o svojej viere. Rovnako povzbudil aj miestnych veriacich, aby vydávali svedectvo viery tam, kde sa práve nachádzajú - vo svojom zamestnaní, v rodine, alebo i návštevou chrámu pri modlitbe v spoločenstve.

Pred vznikom farnosti sa slúžili sväté liturgie na ZŠ SNP 1 v priestoroch vestibulu. Tu prichádzali kňazi z farnosti Humenné mesto a z farnosti Porúbka. Medzi tými kňazmi, ktorí tu slúžili sväté liturgie bol aj terajší košicky eparcha vladyka Milan Chautur, kedysi pôsobiaci v Porúbke. Od roku 2000 bola teda zriadená farnosť Humenné Pod Sokolejom a jej prvým správcom sa stal v júli roku 2000 novokňaz Mgr. Anton Uhrin z rodnej obce o. Koncom roku 1997 až do roku 2003 sa realizovala výstavba chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla vo farnosti. Základom našej farnosti sú veriaci zo Starých Valaškoviec, ktorí boli v roku 1937 vysťahovaní do Humenného. Pri tomto vysťahovaní im bol prisľúbený chrám v ich novom domove v Humennom. Keďže nebola až taká potreba hneď stavať chrám, pretože veriaci z Valaškoviec navštevovali gréckokatolícky chrám Zosnutia Presv. V júli 2001 sa uskutočnila pri chráme prvá odpustová slávnosť, ktorej kazateľom bol vtedajší kaplán o. Prvá svätá liturgia sa konala na sviatky Božieho narodenia v roku 2001 za preplneného chrámu. O rok nato v júni 2004 sa uskutočnili prvé sväté misie vo farnosti, ktoré vykonali misionári zo Stropkova o. Mikuláš Tressa a o. Miroslav Medviď. Prvého júla 2006 sa konala v našej farnosti prvá primičná svätá liturgia nášho prvého kňaza farnosti Humenné Pod Sokolejom o. Ďalší kňaz z našej farnosti o. Martin Kozej, ktorý bol vysvetený v roku 2012 a je prvým kňazom pochádzajúcim z Valaškoviec. Novokňaz pochádzajúci z našej farnosti je o. Tomáš Metýľ, ktorý 16. 6. V roku 2010 boli položené základy farskej budovy s pastoračným centrum.

Významné udalosti a výročia:

• 26. augusta 2001 sa uskutočnila konsekrácia nového farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Svätiteľom bol Mons.
• 26. augusta 2011 oslávilo tunajšie farské spoločenstvo desiate výročie konsekrácie kostola na slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval Mons.
• 1. januára 2020 - na nový rok, slávnostnou sv. omšou, si farské spoločenstvo pripomenulo 25.
• 26. augusta 2021, za prítomnosti dp. Jána Giča, farára v Ľubiši a dp. Olivera Székelyho, domáceho farára, slávila sa sv. omša z príležitosti 20.
• 1.1.2025, v jubilejnom roku, pri sv. omši, veriaci farnosti ďakovali za 30.
• Dňa 29. mája 2025 na sviatok Nanebovstúpenia Pána navštívil gréckokatolícku farnosť Humenné - Pod Sokolejom preosvietený vladyka Jonáš prešovský arcibiskup a metropolita, pri príležitosti 25.

tags: #greckokatolicka #farnost #pod #sokolejom