Prečo Duch Svätý nie je len „Sila“
Prísľub Ducha Svätého
Pán Ježiš ešte pred svojou smrťou sľúbil učeníkom, že im pošle „iného Tešiteľa“ (Jn 14,16) a po svojom zmŕtvychvstaní im „prikázal [...], aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie“ (Sk 1,4). Započúvajme sa teraz do posvätného textu z 2. kapitoly Skutkov apoštolov:1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.7 I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie,10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“13 Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“14 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová.15 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno.“
Posolstvo o udalosti zoslania Ducha Svätého nám zanechal evanjelista svätý Lukáš, ktorý je autorom aj knihy Skutkov apoštolov. Prvý verš 2. kapitoly knihy Skutkov apoštolov obsahuje formulácie, ktoré vzbudzujú očakávania. Opisuje čas, miesto a spoločenstvo osôb.
Zhromaždené spoločenstvo môžeme chápať ako predstaviteľov nového dvanásťkmeňového vyvoleného národa. Sú zhromaždení „na tom istom mieste“, čiže v miestnosti, kde vzkriesený Pán Ježiš vyslovil svoje posledné slová a tiež kde bol voľbou Mateja doplnený počet apoštolov. Význam má aj skutočnosť, že zoslanie Ducha Svätého sa uskutočňuje v deň dôležitého židovského sviatku.
Sviatok Turíc
Pôvodne sa ten sviatok označoval ako „sviatok týždňov“, sedem týždňov po začiatku žatvy (Ex 23,16; 34,22; Lv 23,15-21; Dt 16,9). Grécky hovoriaci Židia používali názov „Päťdesiatnik“, „pentekoste“, čiže sviatok na päťdesiati deň po Veľkej noci, ktorý sa slávil ako slávnostné uzatvorenie židovskej Veľkej noci, Pascha sviatku. Svätý Lukáš sprostredkuje posolstvo o zoslaní Ducha Svätého v spojení s Veľkou nocou a teda v spojení so vzkrieseným Pánom. Prísľuby Pána Ježiša (Lk 24,49 a Sk 1,8) sa naplnili, keď sa „naplnil“ sviatok „Päťdesiatnika“.Osobne prežitá udalosť zoslania Ducha Svätého, je opísaná svätým Lukášom v knihe Skutkov apoštolov, ale tvorí základ aj posolstiev, ktoré sa nachádzajú v evanjeliu svätého Jána a v Liste svätého apoštola Pavla Efezanom. Svätý Lukáš používa pri opise zoslanie Ducha Svätého obrazy a vyjadrenia zo Starého zákona, ktorými inšpirované texty vyjadrovali osobitné Božie pôsobenie v dejinách spásy. Užitočné pre porozumenie spôsobu vyjadrovania posvätného autora Skutkov apoštolov môže byť aj to, ako židovský učenec Philo z Alexandrie (zomrel v roku 40 po Kristovi) komentuje posolstvo starozákonnej knihy Exodus o odovzdaní Božieho zákona vyvolenému národu na Sinaji.
Napísal: „Uprostred ohňa, ktorý padal z neba, zaznel hlas, ktorý všetkých naplnil úctivým strachom, keď sa ten oheň premenil na jednotlivé zvuky, ktoré boli počúvajúcim známe a to počuté znelo tak zreteľne, že mali dojem, že to skôr vidia, ako počujú (Decal. 11, Ausg. Tam, kde vstupuje Boží Duch, je týmto Svätým Duchom naplnené všetko. Človek však Božieho Ducha nemôže ovládať, môže ho iba v modlitbe očakávať. Príchod Božieho Ducha je náhly, čiže ľudsky nevypočítateľný. Naplní všetko tak ako búrka, ktorú nie je možné prepočuť. Zároveň však napĺňa každého jednotlivo. Jeho pôsobenie je ako oheň (= jazyky).
Sila Ducha Svätého
Sila Ducha Svätého, ktorú prijali učeníci, im dáva schopnosť hovoriť. Zo svedectiev evanjelií vyplýva, že učeníci boli po smrti Pána Ježiša naplnení strachom. Teraz v sile Ducha Svätého majú silu hovoriť, sú pripravení vydať svedectvo (porov. Svätý Lukáš charakterizuje Ducha Svätého ako „moc z výsosti“8, vďaka ktorej sa slovo svedectva stáva prítomným v našich dejinách. Slovo svedectva zaznieva na perách učeníkov predovšetkým ako slovo chvály. V našom úryvku je vyjadrené slovami: „počujeme ich [...] hovoriť o veľkých Božích skutkoch“ (v. 11). Čo to znamená vyjadrene v našom úryvku, že učeníci „začali hovoriť inými jazykmi“ (v. Glosolália ako extatické neartikulované hovorenie sa vyskytuje v mnohých náboženstvách.| Osoba | Úloha | Charakteristika |
|---|---|---|
| Otec | Posiela Syna | Zdroj lásky |
| Syn (Ježiš Kristus) | Vykupiteľ | Prináša nový život |
| Duch Svätý | Tešiteľ, Obhajca | Moc z výsosti |
Náboženská atmosféra sa môže tak zintenzívniť, že sa úplne zmocní niektorých osôb, ktoré potom v tej uchvátenosti vydávajú zvuky, ktoré ostatní vnímajú ako nezrozumiteľné slová. Aj medzi kresťanmi sa môže vyskytovať tento náboženský jav. Svätý Pavol apoštol dáva triezve rady v 14. kapitole Prvého listu Korinťanom. Podľa mienky iných sa apoštoli vyjadrovali v jazykoch národov, z ktorých pochádzali osoby, ktoré sa zbehli, keď počuli silné zvuky. Svätý Lukáš predstavuje tieto duchovné prejavy ako schopnosť s nadšením oslavovať veľké Božie činy pred najrozličnejšími ľuďmi (v. 22). Opisuje zázrak hovorenie v jazykoch, aby naznačil cieľ hlásania evanjelia, ktoré je zamerané na celý svet bez výnimky. Používa vtedy známy zoznam národov, ktorý však nemá zásadný význam pre ďalší rozvoj posolstva v knihe Skutkov apoštolov.
Podľa verša 5 sú to zbožní Židia z celého sveta, podľa verša 11 sú to aj Židia a aj prozelyti. Prozelyta označuje osobu, ktorá sa nenarodila v židovskej rodine, ale prijala židovské náboženstvo na základe osobnej konverzie. Svätý Lukáša na tomto mieste vyhýba sa tomu, aby otváral otázku šírenia evanjelia medzi pohanmi. To sa bude pomaly pod Božím vedením postupne ukazovať ako cieľ. Nespomínajú sa ostatní obyvatelia Jeruzalema. Sú však zahrnutí ako možní adresáti posolstva. Udalosť príchodu Ducha Svätého a zázrak hovorenia v jazykoch vyvolali zmätok. Jedni sa pýtali, čo to znamená, iní sa vysmievali. Záujem a odmietnutie sa ukazujú ako dva druhy postojov voči prítomnosti evanjeliového posolstva a jeho predstaviteľom. Zároveň sa vytvára priestor pre príhovor apoštola Petra.
Príhovor apoštola Petra
Príhovor apoštola Petra, ako sa nachádza v 2. kapitole Skutkov apoštolov, má viacero častí. To, že Peter vystúpil a začal hovoriť zvýšeným hlasom, dáva tušiť, že ide o verejné vystúpenie a má slávnostný charakter. Nie sme v synagóge, kde rabín pri vyučovaní sedí. Petrova kázeň nerobí iné, ako vysvetľuje a legitimizuje príchod Ducha Svätého vo sviatočný deň, zároveň umožňuje, aby Boží Duch pôsobil prostredníctvom apoštolových slov. Ostatne Peter nevystupuje ako jednotlivec, ale ako predstaviteľ skupiny Dvanástich.„Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. V prvej časti príhovoru apoštol Peter najprv vyvracia zlomyseľné posúdenie udalosti zoslania Ducha Svätého. Uvádza vecný dôkaz zo skúsenosti. Zo zdravého rozumu vyplýva, že skupina ľudí nemôže byť opitá o deviatej hodine predpoludním, lebo ľudia v tej dobe zvykli prvý raz jesť o desiatej hodine. Vyjadrovanie sa v jazykoch poukazuje na Božie pôsobenie, ktoré ohlásil už prorok Joel. Verš 16 zodpovedá židovským komentárom Svätého písma. Aj bez toho, že by sa výslovne spomenulo sloveso „naplniť“, tento význam má formulácia „toto je to, čo povedal prorok Joel“, čiže jeho proroctvo sa naplnilo. Prorok Joel vo 4. storočí pred Kristom opísal s pomocou apokalyptických vyjadrení, že na konci časov sa uskutoční prorocká obnova celého Izraela, Spôsobí ju Boh svojím Duchom.
Keď príde veľký deň Jahveho, „deň tmy a mrákavy“ (Joel 2,2), ktorý bude sprevádzané kozmickými úkazmi, tí zo zvyšku Izraela, vedení Božím Duchom spoznajú, že pred Božím súdom sa zachránia, keď budú vzývať Pánovo meno. Posolstvo pokračuje vo v. „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Posolstvo proroka Joela sa zakladá na nádeji, ktorú živili veriaci Židia, že schopnosť prorokovať, ktorá sa v tej dobe stratila, bude obnovená na konci dejín, v posledných časoch a bude ju mať každý veriaci Žid. Prekvapujúci je ten inkluzívny rozmer, že totiž každý veriaci Žid dostane dar Božieho ducha, aj muži i ženy, mladí i starí, sluhovia a slúžky. Ide o prelomové chápanie účasti na daroch Božieho Ducha.
Na druhom mieste si treba uvedomiť, že vyjadrenie „v posledných dňoch“ znamená, že zoslaním Ducha Svätého sa začína posledná fáza dejín ľudstva a dejín spásy. Nie je to posledný deň dejín, ale je to záverečné obdobie, ktoré smeruje k Božiemu kráľovstvu. Ďalšia veta z Joelovho proroctva znie (v. Apoštol Peter vo svojom príhovore prerozprával slová proroka Joela a rozlíšil „divy hore na nebi“ a „znamenia dolu na zemi“. Týmto spôsobom bola vytvorená dvojica „divy a znamenia“, ktorú potom posvätný autor používa, keď v knihe Skutkov apoštolov poukazuje na zázraky Pána Ježiša (Sk 2,2), keď spomína na Mojžiša (Sk 7,36) a predovšetkým, keď opisuje mimoriadne udalosti, ktoré z Božej moci sa udiali prostredníctvom apoštolov (Sk 2,43; 4,30; 5,12; 6,8; 14,3; 15,12). V texte proroka Joela je iste pod pojmom Pán chápaný Boh. Vzývanie Pánovho mena znamená prosiť o ochranu a vyjadriť plnú dôveru v neho.
V príhovore apoštola Petra nachádzame poukaz na to, že už prorok Joel počítal s tým, že každý bude môcť vzývať meno Pána, že to nebude ohraničené na jeden národ. Boží plán spásy neskončil utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša, ale napĺňa sa zoslaním Ducha Svätého. Vyliatie Ducha Svätého je eschatologickou udalosťou, udalosťou posledných časov, lebo ide o medzník, kedy do pozemských dejín ľudí vstupuje osobitným spôsobom Boží Duch. Jestvovanie sveta je udržované Božou mocou, ale tu ide o osobitné pôsobenie Božieho Ducha Svätého, ktoré nie je vlastné ľudským dejinám. Boží Duch je sila, ktorá zostupuje zhora, z Božieho sveta a vstupuje do dejín, aby ich oživila. Je to skutočnosť, ktorú ľudia môžu prijať len ako dar. Podnet a obsah toho, čo apoštoli hovoria, pochádza z pôsobenia Ducha Svätého.
On je hybná sila a usmerňovateľ misijného poslania Cirkvi. Apoštol Peter začal svoj príhovor citátom proroka Joela a porovnal situáciu zoslania Ducha Svätého s Božím slovom. Peter tak vysvetlil aktuálnu dejinnú udalosť prorockým spôsobom, čiže vydal svedectvo o Božom zjavení sa v dejinách. Poslucháči boli pozvaní, aby prijali toto prorocké chápanie udalosti, ktorú mohli pozorovať a zároveň boli postavení pred voľbu. Chápanie dejinných udalostí prorockým spôsobom môže byť uskutočnené aj dnes tými, ktorí prijali Ducha Svätého v krste a v birmovaní a majú schopnosť nájsť v Božom slove nevyhnutné svetlo pre správne pochopenie životných udalostí. Duch Svätý nie je darovaný v limitovanej miere, on je hojnosťou života (2Kor 3,6)12, on prináša nezmerateľný prebytok, stvoriteľskú hojnosť, on je prekypujúci prameň, oheň, ktorý premieňa.
Premena Duchom Svätým
Osoby, naplnené Duchom Svätým, sú novými stvoreniami, lebo sú premenení Duchom, ktorý nanovo tvorí veci. Boží Duch utvára ľudí, naplnených láskou, s otvoreným srdcom, s čistým pohľadom, so žiarivými očami. Zo stáleho pôsobenia Božieho Ducha vzišiel vesmír, bol stvorený Otcom, keď Boží Duch sa vznášal nad vodami (Gn 1,2), pôsobením Ducha Svätého je splodený v Otcovom lone Syn, ktorý prišiel medzi nás. „Kto by nezbystril pozornosť a nepozdvihol svoje myšlienky až k najvyššiemu bytiu, keď počuje rôzne názvy Ducha? Veď sa nazýva Duchom Božím (porov. 1Kor 3,16) a Duchom pravdy, ktorý vychádza z Otca (porov. Jn 15,26): Duch silný (porov. Ž 51,12 [LXX]), Duch, ktorý riadi (porov. Ž 51,14 [LXX]). Jeho vlastné a osobitné meno je Duch Svätý (porov. Na neho sa obracia všetko, čo potrebuje posvätenie. On je pôvodcom svätosti, duchovným svetlom. Podľa prirodzenosti je nedostupný, ale možno sa k nemu dostať, lebo je dobrý. Všetko síce napĺňa svojou silou, ale dáva sa iba tým, čo sú toho hodni. A nedáva sa im rovnakou mierou, ale svoju silu rozdeľuje úmerne viere (porov. Svojou podstatou je jednoduchý, v prejavoch svojej moci mnohoraký (porov. Hebr 2,4). Je celý v každom jednotlivcovi a je celý všade. Tak sa rozdeľuje, že sám tým netrpí. Všetci majú na ňom účasť, a pritom ostáva celý, podobne ako slnečný lúč. Tak aj Duch Svätý: je u každého, kto je schopný prijať ho, akoby bol iba u neho, a predsa všetkým vlieva dostatočnú a úplnú milosť. On dvíha srdcia do výšav, slabých vedie za ruku a pokročilých zdokonaľuje. Odtiaľ pochádza predvídanie budúcnosti, chápanie tajomstiev, prenikanie do záhad, rozdeľovanie darov, nebeský život (porov. Flp 3,20), plesanie s anjelmi. Odtiaľ je radosť, ktorá sa nikdy neskončí, odtiaľ je trvalé spojenie s Bohom, odtiaľ podobnosť s Bohom. (Z traktátu svätého biskupa Bazila Veľkého O Duchu Svätom, Cap.Osobná skúsenosť Turíc
Ak chceš žiť naplno život kresťana, potom potrebuješ Ducha Svätého. Ježiš prišiel preto, aby nám priniesol nový život. Ľudské srdce dokáže zmeniť iba Boh, preto je potrebná vnútorná obnova prostredníctvom Ducha Svätého. Evanjelium nespočíva v tom, že by nám Ježiš dal nový zákon, ale v tom, že nám dal svojho Ducha, aby žil v nás. Dal nám ho nato, aby sme ho nielen poznali, ale aj žili jeho životom, životom nie podľa tela, ale podľa Ducha. Duch Svätý nás uschopňuje žiť život viery, lásky a služby podľa Božej vôle. Duch mení naše túžby, kritériá a hodnoty. Už nie sme otrokmi svojich telesných žiadostí. Duchovný človek, čiže človek premenený Duchom, túži po duchovných veciach, chce ich a koná ich. Duch Svätý prišiel, aby nás pretvoril na podobu samého Krista. Preto je jeho prítomnosť v našom živote úplne nevyhnutná.Ježiš pred svojím odchodom k Otcovi prisľúbil: „Hľa, ja na vás zosielam, čo sľúbil môj Otec. Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Keď učeníci prijali Ducha Svätého, došlo u nich k radikálnej zmene vo viacerých oblastiach. Duch Svätý im odhalil význam Ježišových slov a priviedol k dôkladnému poznaniu pravdy o ňom (Jn 15,26 a Lk 6,13). Vyliatie Ducha zmenilo učeníkom srdcia: začali sa správať ako Ježiš. Kristus už v nich žil prostredníctvom svojho Ducha. Už sa neusilovali o to, aby iba prijímali, ale rozhodli sa rozdávať sa pre iných.
Služba iným ľuďom sa im stala celkom prirodzenou. V deň Turíc učeníci začali smelo hlásať evanjelium. Počas Petrovej prvej kázne, ktorá trvala pár minút, sa obrátilo tritisíc ľudí. Učeníci zakúsili novú silu, silu z neba, ktorá ich robila schopných hovoriť inými jazykmi, uzdravovať, kriesiť mŕtvych a robiť divy a znamenia, ktoré boli hmatateľným prejavom prítomnosti Ježiša Krista uprostred nich. Dôležitým ovocím vyliatia Ducha bol zrod Cirkvi, spoločenstva veriacich. Život spoločenstva, harmónia, pokoj a láska, ktoré vládli medzi apoštolmi, boli veľmi atraktívne a priťahovali ostatných, aby aj oni začali žiť ten istý život. Duch Svätý v srdciach apoštolov spôsoboval, že boli vždy a za všetko vďační - aj uprostred trápení, chorôb a súžení. Možno si kladieš otázku: môžem aj ja prijať dar Ducha Svätého? Čo mám pre to urobiť?
Ako prijať Ducha Svätého?
„Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Ako ho môžeš prijať? V prvom rade musíš mať smäd. „Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra. To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. „Chce sa niekto napiť? „Pociťovať smäd je znamením, že nám niečo chýba, že telo túži po tekutinách. Po niečom bez čoho nemôže žiť. Podobne je to aj so srdcom človeka, ktoré túži, je smädné po živej vode Ducha Svätého. „Pohár predstavuje tvoje srdce. Čím je však naplnené?„Lenže srdce človeka túži po živej vode Ducha. Aj Duch túži prísť do srdca každého človeka. Keď sa modlíme o naplnenie Duchom Svätým (modlitba, birmovka) on príde. „Pochopili ste to? Aj ty môžeš zažiť svoje „osobné Turíce“. Videli sme, že najprv potrebujeme byť prázdni a očistení. Je potrebné uvedomiť si aj to, že každý pohár má inú kapacitu. Je dôležité si uvedomiť, že Ducha Svätého už máme: prijali sme ho pri sviatosti krstu a birmovke. Vy sa pripravujete na službu iným ľuďom. Bez pôsobenia Ducha Svätého im budete dávať iba ľudskú múdrosť a rýchlo sa vyčerpáte. Ak má vaša služba priniesť bohaté ovocie, bez Ducha Svätého to nepôjde.