Kostol Panny Márie Snežnej má bohatú históriu a je dôležitým duchovným centrom pre veriacich. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, rozpis svätých omší a ďalšie dôležité informácie.
Bazilika Panny Márie Snežnej v Ríme
Bazilika Panny Márie Snežnej v Ríme
Bazilika Panny Márie Snežnej v Ríme (tal. Basilica Papale di Santa Maria Maggiore, lat. Basilica Sanctae Mariae Majoris ad Nives) je jedným z najstarších a najvýznamnejších mariánskych kostolov na Západe. Patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky. Posvätil ju pápež Libérius a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Preto má tiež názov Santa Maria Maggiore (Maggiore - väčšia). Napriek tomu, že sa nachádza na talianskom území, je exteritoriálnou súčasťou štátu Vatikán.
Významné Udalosti a Osobnosti Spojené s Bazilikou
- V tomto kostole, raz počas vianočnej noci, vložila sv. Panna Božie dieťa do rúk sv. Kajetána z Tiene.
- Tu, v inú vianočnú noc, slúžil svoju prvú omšu sv. Ignác z Loyoly.
- Tu sa sv. Pius V. modlil ruženec a získal tak pre katolícke vojská víťazstvo pri Lepante.
- Tu je kaplnka, v ktorej podľa tradície majú obraz sv. Panny namaľovaný sv. Lukášom.
- Sv. Karol Boromejský sa často modlil práve pred týmto obrazom a ako svedectvo svojej vďaky k Panne Márii napísal Rehoľné pravidlá kanonikov od Santa Maria Maggiore.
Bazilika je významná aj pre slovanské dejiny, keďže práve na tomto mieste v roku 867 schválil pápež Hadrián II. používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Práve tu sa po prvýkrát slávila sv. omša v staroslovienčine, reči našich predkov.
Legenda o Vzniku Baziliky
Meno bazilika Panny Márie Snežnej vysvetľuje legenda. Legenda rozpráva:V čase pápeža Liberia sa rímsky patricij Ján a jeho vznešená manželka, ktorým sa nedostalo dedičov, rozhodli venovať svoj majetok Panne Márii. Ustavične ju žiadali a prosili, aby im nejakým spôsobom oznámila, aké zbožné dielo majú svojimi peniazmi podporiť. Ich vytrvalú snahu i modlitby blahoslavená Panna Mária blahosklonne vyslyšala a ukázala to zázračne. O augustových nonách (5. augusta), keď v Ríme bývajú tie najväčšie horúčavy, pokryl v noci časť pahorku Eskvilinu sneh. Tej istej noci Matka Božia vo sne vyzvala tak Jana, ako aj jeho ženu, aby na tom mieste, ktoré uvidí pokryté snehom, postavili kostol a jej ho zasvätili. Tak sa chcela stať ich dedičkou. To povedal Ján i pápežovi Libériovi (352-366), ktorý mal tej istej noci rovnaký sen.
Preto sa bazilika volá aj bazilikou Panny Márie Snežnej. Ako spomienka na tento zázrak sú každého 5. augusta zo zlatého stropu baziliky sypané biele okvetné lupienky a počas náboženskej ceremónie zvoľna klesajú na oltár.
História a Vývoj Baziliky
Založenie a prvé storočia: Vo štvrtom storočí pápež Liberius postavil bočnú sieň k veľkej hlavnej sieni rímskeho patricijského paláca a zasvätil ho Bohu. Niekedy sa preto nazýval aj Basilica Liberii.
Baziliku vybudovanú pápežom Libériom prestaval Sixtus III. (432-440) ako pamiatku na koncil v Efeze (431), kde bol pre Pannu Máriu výslovne potvrdený titul Bohorodička, Matka Božia. A vtedy dostal kostol meno Santa Maria Maggiore, Svätá Mária Veľká. Bazilika bola vysvätená v roku 432 po Druhom Efezskom koncile, ktorý potvrdil učenie, že Mária je Božou matkou.
Od siedmeho storočia bol tento kostol známy ako Maria ad Præsepe, pretože v bazilike opatrovali kúsky dreva, ktoré pochádzali z jasličiek, do ktorých uložili narodeného Pána.
Stredovek a renesancia: V priebehu storočí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný. Prvá prestavba baziliky prebehla na konci 13. storočia. V roku 1377 bola pristavaná zvonica („campanila“), ktorá je svojou výškou sedemdesiatpäť metrov dodnes najvyššou zvonicou v Ríme.
Strop baziliky bol ozdobený zlatom, ktoré Španieli doviezli z Ameriky. Bolo to nádherné gesto, keď prvé zlato z Ameriky neuložili do trezoru ale venovali ho Cirkvi, aby bolo “bez úžitku” umiestnené na strop kostola zasväteného Panne Márií. Týmto bola Mária implicitne uznaná ako Prostrednica všetkých milostí.
Barokové obdobie a súčasnosť: Pri postranných lodiach boli v priebehu 16. a 17. storočia pristavané kaplnky. V roku 1675 dokončil architekt Carlo Rainaldi vonkajšiu úpravu záveru baziliky. V prvej polovici 18. storočia sa úprav dočkala i fasáda hlavného priečelia baziliky. V rokoch 1740 - 1750 dostalo priečelie dnešný vzhľad.
V súčasnosti bazilika patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta a je obľúbená pre svoju architektúru a bohatú históriu.
Architektonické a umelecké prvky: Interiér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. Dojem starokresťanskej baziliky vytvára aj do veľkej miery zachovaná pôvodná mozaiková výzdoba hlavnej lode: jedinečný starozákonný cyklus pod oknami a výjavy z Nového zákona na triumfálnom oblúku.
Exteriér a okolie: Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V. Priestranstvu pred chórovým priečelím dominuje obelisk pochádzajúci z Augustovho mauzólea, ktorý dal v roku 1587 postaviť Sixtus V. Od roku 1613 sa pred hlavným priečelím do výšky štyridsaťdva metrov týči tzv. Cipollinov stĺp, postavený pápežom Pavlom V.
Spojitosť so slovanskými dejinami: V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, ktorý uskutočnil pápež Hadrián II.
Pápeži pochovaní v bazilike: Bazilika Panny Márie Väčšej je miestom posledného odpočinku viacerých pápežov. Podľa portálu Catholic News Agency sú v nej uložení aj pápeži Honorius III., Mikuláš IV., Pius V., Sixtus V. Klement VIII., Pavol V. a Klement IX. Okrem pápežov je v bazilike pochovaný aj jeden z najvýznamnejších talianskych sochárov Gian Lorenzo Bernini. Nachádzajú sa v nej pozostatky apoštola Matúša a svätého Hieronyma.
Pápeži pochovaní v bazilike:
| Pápež | Pontifikát |
|---|---|
| Honorius III. | 1216-1227 |
| Mikuláš IV. | 1288-1292 |
| Pius V. | 1566-1572 |
| Sixtus V. | 1585-1590 |
| Klement VIII. | 1592-1605 |
| Pavol V. | 1605-1621 |
| Klement IX. | 1667-1669 |
Zosnulý pápež František bude po viac ako sto rokoch prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorú nepochovajú na tradičnom mieste posledného odpočinku pontifikov, Bazilike svätého Petra. František si v poslednej vôli želal byť pochovaný v jeho obľúbenej Bazilike Panny Márie Väčšej vzdialenej asi šesť kilometrov od Vatikánu, v ktorej bol naposledy pochovaný pápež Klement IX.
Kostol Panny Márie Snežnej v Bratislave
V roku 1713, keď v Bratislave vypukol nákazlivý mor, mnohí občania sa utiahli von z mesta, i na toto miesto, aby v núdzových domčekoch zachránili svoje rodiny od vymierania, lebo v meste smrť hromadne kosila. V blízkosti terajšieho milostivého miesta bol takto i s rodinou utiahnutý bratislavský mešťan Ján Lauerman. Tento, v dobách navštívenia rodného mesta, sľúbil, že ak sa jeho rodina zachráni, postaví dve kaplnky na znak svojej vďaky.
Keď mor prestal a Lauermanová rodina bola zachránená, splnil svoj sľub a postavil dve kaplnky. Jednu na severovýchodnom svahu Kalvárie, zasvätenú úcte sv. Petra, ktorá ešte aj dnes stojí, a druhú na Hlbokej ceste, ktorú venoval úcte Panny Márie. Do tejto druhej kaplnky bola umiestená socha Panny Márie s Ježiškom na rukách, priponínajúca sochu Matky Božej v Mariaceli. Túto sochu opatrovali, dvaja zbožní pustovníci Blažej a Hieronym, utiahnutí v týchto miestach do rozjímania a dobrovoľnej chudoby v samote.
Pôvod tejto sošky, umiestnenej v Lauermanovej kaplnke, je zahalený rúškom tajomstva. Podľa povesti istý zbožný pustovník ju našiel v blízkej studni. Časom sa v kaplnke slúžievaly príležitostné sväté omše. Ako nám Dr. Vámossy vo svojej publikácii "Pamiatka na 100-ročné výročie kaplnky na Hlbokej ceste" uvádza, začiatkom XIX. storočia Lauermanova kaplnka musela byť opravemá. Stalo sa tak roku 1814 a dňa 5. Avšak ani táto oprava nezachránila Lauermanovu kaplnku pred zánikom. V roku 1822 započala sa akcia na znovuvýstavbu kaplnky a roku 1824 sa skutočne už aj prikročilo k stavbe novej väčšej kaplnky, nedaleko starej.
Nová kaplnka (neskoršie prvý kostol novej fary na Kalvárii) bola posvätená 15. septembra 1824 a tiež zasvätená úcte Panny Márie Snežnej. Nová kaplnka bola 20 m dlhá a 10 m široká. Postavená bola z milodarov veriacich a za výdatnej pomoci mesta Bratislavy.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že staviteľ kaplnky Ignác Feigler zadarmo vypracoval plány a náčrtky, zadarmo dozeral na stavbu a túto viedol. Nadšenie, akým sa táto kaplnka stavala, najviac vystihuje veľkodušnosť a obetavosť murárov a robotníkov, pracujúcich na stavbe, ktorí sa iba za pol dňa dali vyplácať mzdu, kdežto druhú polovicu pracovali zadarmo.
Takto vlastne bola kaplnka postavená z práce rúk murárov a stavebných robotníkov. Toto dielo, budované za oduševnenia a toľkej lásky k veci, bolo do mája vystavané natoľko, že 29. augusta kaplnka bola požehnaná a ako už bolo spomenuté, 15. Kaplnka a jej okolie patrily do farnosti Bratilava-Sv. Martina a odtiaľ bola spravovaná.
Každoročne na toto miesto chodievaly púte i z okolia, obzvlášť v deň odpustu 5. Nebývalý rozmach mesta Bratislavy ktorý nastal koncom XIX. storočia, ale najmä v terajšom storočí po roku 1918, ked' boly postavené nové mestské štvrte na Lamačskej ceste, pri Horskom parku a v okolí Kalvárie, spravovanie tejto čiastky fary Sv. Martina stávalo sa už nemožným a pomery si vyžiadaly čím nástojčivejšie zriadiť v týchto miestach novú faru.
K tomu i došlo, a to z podnetu bývalého dómskeho farára, dekana a apoštolského probonotára Dr. Ľudovíta Okánika, ktorý s rím.-kat. cirkevnou obcou začal vyjednávať s povinciálom Rehole sv. Františka P. Mansvetom Olšovským.
Po výmene listov a uzavretí dohody za súhlasu najdôstojnejšieho pána biskupa, apoštolského administrátoma Dr. Pavla Jantauscha v Trnave zriadenie novej fary na Kalvárii stalo sa skutkom. Na deň odpustu 5. augusta 1933 za veľkej účasti veriacich Bratislavy a okolia bola novozriadená fara i s kaplnkou odovzdaná do správy Rehole sv. Františka, a to tak, že vtedajší dómsky farár a dekan, spomínaný Dr. Okánik, po slávnostnej sv. omši odovzdal, správu fary na Kalvárii z poverenia Najdôst. Ordinariátu trnavského provinciálovi františkánov P. Mansvetovi Olšovskému so želaním, aby v novozriadenej fare vzniklo slovenské Assisi.
Od tej doby pátri po vzore ich veľkého otca sv. Bratislava nevídaným tempom rástla ďalej smerom na západ a tak sa zvyšoval počet veriacich novej farnosti. Tento vzrast mesta a s ním rovnomerne idúce úspechy činnosti slovenského Assisi nastolily nový problém.
Nonozriadená fara mala už vyše 6 tisíc veriacich, kdežto kaplnka vystavaná roku 1824, ktorá bola vlastne farským kostolom, pojala sotva 300 ľudí. Návštevy bohoslužieb boly vysoké, takže v zime, pre veľkú účasť na sv. omšiach, návšteva bola priamo sebažertvou.
V roku 1938 čoraz mocnejšie a naliehavejšie vystupuje problém prestavby kaplnky na, priestranný a vyhovujúci kostol.
Aktuálny Rozpis Svätých Omší
Nižšie nájdete aktuálny rozpis svätých omší v Kostole Panny Márie Snežnej:
- Pondelok - piatok: 7:00 a 18:00 hod.
- Sobota: 8:00 a 18:00 hod. (večerná sv. omša je s nedeľnou platnosťou)
- V adventnom období: ranné sv. omše od pondelka do soboty už o 6:30 hod.
- Nedeľa: 7:30, 9:00, 11:00 a 17:00 hod.
- Prikázaný sviatok v pracovný deň: 7:00 a 18:00 hod.
Sväté Omše Počas Sviatkov:
- Prikázaný sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja: ako v nedeľu
- Sviatok sv. Štefana (26. 12.), Veľkonočný pondelok, Sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. 7.), Sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. 9.): 7:30, 9:00 a 17:00 hod.
- Sv. omša pre vysokoškolákov - Štvrtok: 20:00 hod. (počas semestra)
- Kaplnka ÚSS Rosa, Dúbravská cesta Sobota (s nedeľnou platnosťou): 16:30 hod. (podľa dohovoreného rozpisu)
Svätá Spoveď
- Pondelok - sobota: ráno - na požiadanie po sv. omši
- Večer - pred aj počas sv. omše.
Sväté Omše Inde v Bratislave
Prehľad svätých omší v ďalších kostoloch v Bratislave:
| Kostol | Nedeľa a sviatky | Pondelok - Sobota | Prikázaný sviatok v pracovný deň |
|---|---|---|---|
| Alžbetínky - Kostol sv. Alžbety, Špitálska ul. | 7.00, 9.00, 18.00 | 6.00 Po-Pia, 7.00 a 18.00* So 6.00, 16.00, 18.00 deň pred sviatkom | 6.00 Po-Pia, 7.00 a 18.00 |
| Blumentál - Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Florianské námestie | 6.00, 7.30, 9:00, 10:30, 12.00, 16.30, 18.00(M), 19:00 | 5.45, 6.30, 18.00* 16.30 Po-Pia 5.45, 6.30, 18.00 | 16.30 Po-Pia 5.45, 6.30, 10.30, 16.30, 18.00, 19.00 16.30 |
| Dóm sv. Martina - Kapitulská ul. | 7.45(N), 9.00(L), 10.30(S)12.00 | 12.00 | 12.00 |
| Dominikáni - Kalvária - Kostol P. M. Snežnej | 7.30, 9.00, 11.00, 17.00 | 7.00, 18.00* | 7.00, 18.00 |
| Farnosť Najsvätejšej Trojice - Kostol Trinitárov - Župné Námestie | 7.00, 9.00(L), 10.30, 12.00,(1. Ne. detská), 20.00 | 7.00, 17.30*, 12.00 (1. Pia. a zvyk. sviatky) | 7.00, 10.30, 12.00, 17.30, 20.00 |
| Františkáni - Kostol Zvestovania,Franiškánske námestie | 9.00(M), 10.30(det.) 12.00(S), 16.30 nepočuj. 18.30(S) | 8.00(M), Po, Ut, 18.00(M), St., Štv., Pia., 9.00(S), 19.30*(S), (Str. mládež) | 8.00(M), 9.00, 18.00(M), 19.30 |
| Jezuiti - Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa,Hlavné námestie | 7.00, 9.00, 11.00, 16.30, 18.00 | 6.30, 15.15, 16.30, 18.00* | 6.30, 15.15, 16.30, 18.00 |
| Kapucíni - Kostol sv. Štefana - Župné námestie | 5.15, 6.00, 8.00, 9.30, 11.00, 17.00, 19.00 | 5.15, Po-Pia, 6.00, 17.00* (17.00 Pia det.), 19.00* (19.00 Pia mládež.) | 5.15, 6.00, 8.00, 17.00, 19.00 |
| Milosrdní bratia - Kostol Navštívenia Panny Márie - Námestie SNP | 9.30 | 8.00 Po-So, 18.00 Po-Pia | 8.00, 18.00 |
| Modrý Kostol sv. Alžbety - Bezručová ul. | 8.00, 9.00, 10.00, 11.00, 18.00 | 7.00, 18.00* | 7.00, 8.00, 16.00, 18.00 |
| Redemptoristi - Kostol sv. Cyrila a Metoda - Puškinova ul. | 7.00, 9.00, 18.00 | 6.00, 18.00* | 6.00, 16.00, 18.00 |
Veríme, že tento článok vám poskytol užitočné informácie o Kostole Panny Márie Snežnej v Bratislave a jeho okolí.
Kostol Panny Márie Snežnej - História a stavebný vývoj
Kostol postavený na mieste pôvodného gotického kostola v rokoch 1872-1875(?). Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď má drevený sedlový strop. Fasáda kostola je dekoratívne rytmizovaná príporami. Veža je zastrešená ihlanom. Vzadu kostola je orgánový chór.
V rokoch 1692-1721 dal František Žilka, bojnický prepošt, postaviť gotický kostol s drevenou vežou, ktorý sa stal od roku 1788 farským kostolom, avšak v roku 1822 vyhorel. Bol reštaurovaný, ale roku 1861 sa za silného vetra zrútil. V rokoch 1875-1878 bol postavený nový kostol zasvätený Panne Márii Snežnej, ktorý stojí dodnes. Dal ho postaviť laziansky farár Daniel Latyak, architektom kostola bol Šimon Rajnoha z Bojníc. Kostol požehnal Ján Gutta, farár v Brezanoch, na sviatok sv. Hedvigy 17. októbra. Kostol je postavený v tirolskom štýle. Rozmery stavby sú: dĺžka 33 m, šírka 12 m a výška 12 m.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 uvádza, že z inventára starého kostola pochádza gotická kamenná krstiteľnica zo 14. storočia, baroková kópia gotickej Madony z 18. storočia, drevené plastiky sv. Juraja a sv. Ladislava z prevej polovice 16. storočia, ľudová kamenná plastika Madony z konca 18. storočia, šesť barokových svietnikov a na chóre voľná replika Regensburskej Panny Márie, olejomaľba na plátne zo začiatku 19. storočia v empírovom ráme.
Rekonštrukcia
Veľké opravy sa urobili za pôsobenia farára Tomáša Gálisa, od roku 1980. Prerobil sa celý interiér kostola. Dal zvýšiť podlahu svätyne, bola vydláždená mramorom. V roku 1982 bola veža pokrytá medeným plechom a na nej bol umiestnený antikorový kríž s pozláteným hrotom. Urobila sa aj nová fasáda kostola. Dal sa vyhotoviť nový obetný stôl, ambóna, kríž a spovednica. Všetko vo farbách biela, modrá a prírodné drevo. V rokoch 1997-1998 bol upravený priestor okolo kostola. Bol urobený malý park, kde bol postavený aj nový misijný kríž. Z jednej sakristie bola spravená miestnosť pre matky s deťmi.
Súčasný Stav a Využitie
Stav kostola je dobrý.
Kňazi Pôsobiaci v Lazianskej Farnosti
- Lányi Jozef 1788
- Kyseľ Martin (Kiszely) 1788 - 1789
- Polóni Alojz 1789 - 1791
- Pintér Michal 1791 - 1812
- Janík Ján 1812 - 1817
- Pátek František 1817 - 1818
- Sadliš Ján 1818 - 1828
- Etthoffer Ján 1828 - 1835
- Jakubík Jozef 1835 - 1851
- Grellneth Alojz 1851 - 1852
- Latyak Daniel 1852 - 1879
- Kluch František 1879 - 1887
- Lukáč Ignác 1887 - 1890
- Jakubík Ján 1890 - 1891
- Bartáky Juraj 1891 - 1898
- Kačka Jozef 1898 - 1904
- Murgaš Ján 1904 - 1924
- Briška Peter 1924 - 1937
- Minárik Michal 1937
- Záhora Ján 1937 - 1943
- Straka Jozef 1937 - 1943
- Minárik Michal 1944 - 1948
- Petruch Jozef 1948 - 1950
- Szénasi Ľudevít 1950 - 1958
- Bella Ondrej 1958 - 1976
- Žatko Jozef 1976 - 1980
- Galis Tomáš 1980 - 1988
- Rozinaj Ján 1988 - 1990
- Furek Roman 1990 - 1992
- Bublinec Marián 1990 kaplán
- Kraus Viktor 1991 kaplán
- Buzák Ján 1992 - 1993
- Andrášik Sebastián 1993 - 1995
- Kraus Viktor 1995 - 2001
- Eliáš Anton 2001 - 2008
- Poláček Jozef 2008 - 2011
- Ján Marcin 2011 - 2024