História Kostola sv. Jána Evanjelistu v Banskej Belej

Kostol sv. Jána Evanjelistu v Banskej Belej je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Jeho počiatky siahajú do obdobia neskorej romaniky, pričom v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami a rekonštrukciami.

Založenie a prvé úpravy

Pôvodne neskororománsky kostol bol postavený niekedy v prvej polovici 13. storočia. Uvádza sa, že bol posvätený v roku 1243. Prvá fáza výstavby kostola v neskororománskom slohu sa orientovala v smere východ-západ, so svätyňou na východnej strane. Dodnes sa zachovalo obvodové murivo svätyne polkruhového pôdorysu.

V roku 1590 prešiel kostol rozsiahlou stavebnou prestavbou, ktorá mu dala goticko-renesančný charakter. Namiesto pôvodnej svätyne bola vybudovaná terajšia svätyňa trojbokého záveru. K lodi boli pristavané oporné piliere a masívna veža. Široká loď bola rozdelená dvoma masívnymi kamennými stĺpmi na dvojlodie. Nová krížová klenba a strop s lunetovou klenbou dotvorili interiér. K objektu bola pristavaná aj sakristia s pultovou strechou. Zodpovednou osobou za tieto úpravy bol richtár a notár Mikuláš Hebenstreit.

Baroková prestavba a ďalšie úpravy

V rokoch 1750-1751 bola zhotovená baroková kupola veže ako náhrada pôvodnej kopuly. Zodpovednou osobou bol farár Štefan Stokker. Okolo roku 1750, kedy došlo k oživeniu baníctva, sa banské mestá pripravovali na návštevu Habsburgovcov a súčasťou príprav boli aj výstavby barokových kupol na vežiach kostolov a radníc. Tieto fakty dopĺňa hodnoverný údaj a to listina, ktorá sa našla v makovici v tubuse pri rekonštrukcii veže roku 2016. Táto listina je z roku 1761 kde sa píše v latinčine: oprava tejto veže (kopule) zničenej silným vetrom v roku 1745 postavenej. Túto listinu vyhotovil Štefan Stokker, farár. Tubus bol prestrelený počas druhej svetovej vojny a aj listina vykazuje známky poškodenia. Teda oprava sa dokončila v roku 1761.

V roku 1819 prešiel kostol generálnou opravou, pretože bol v zlom a zanedbanom stave. Svedčí o tom nápis na kamennej tabuli nad hlavným portálom: EREPTA RVINAE ANO 1819 (preklad - vytrhnutý z ruín v r. 1819). Zodpovednou osobou bol farár Jozef Valovič.

V roku 1896 udrel blesk do kostola, čo spôsobilo zhorenie strechy a čiastočné poškodenie veže. Poškodili sa aj hodiny, ktoré boli nahradené novými, dodanými z Budapešti. Zodpovednou osobou bol Anton Oldinger.

V roku 1932 bola realizovaná maľba kostola maliarom Ľudovítom Schramekom z Banskej Štiavnice. Počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1945-1946, bol kostol poškodený zásahom desiatich delostreleckých granátov, ktoré poškodili medenú kopulu veže. Oprava po vojne bola urobená len obyčajným plechom. V roku 1957 zasiahol kostol studený blesk, ktorý poškodil elektrické vedenie.

V roku 1967 prebehla generálna oprava fasády kostola pod vedením pátra Gejzu Fintu OFM. V roku 1976 boli realizované nové maľby, ktoré zobrazujú svätého Františka Assiského, svätú Kláru a štyroch evanjelistov s Kristom. Maľby realizovali štiavnickí maliari Antal a Hock. Drevený obklad bol umiestnený na bočných stenách svätyne a dvojlodia.

V rokoch 1978 až 1997 nasledovali ďalšie úpravy, ako elektrifikácia pohonu zvonov, konzervácia drevených častí, zavedenie ozvučenia, vyhotovenie nového liturgického zariadenia, výmena elektrickej inštalácie, nová dlažba a sanácia obvodových múrov proti vlhkosti.

Posledná generálna oprava

V rokoch 2016-2017 prebehla generálna oprava barokovej kostolnej veže. Demontovalo sa teleso veže a zvon, vyrobila sa a namontovala drevená konštrukcia, veža bola opláštená medeným plechom, opravené bolo prekrytie ochodze a vežové hodiny. Zodpovednou osobou bol správca farnosti Mgr. Tomáš Štefina.

Interiér kostola

Dominantou interiéru je drevený novogotický hlavný oltár, zakúpený v roku 1896 na výstave v Budapešti. Vpravo pod víťazným oblúkom je umiestnená drevená polychrómovaná kazateľnica z roku 1834, dekorovaná ornamentikou. Na bočných stenách svätyne sú freskové maľby z roku 1905, ktoré znázorňujú výjavy zo Starého a Nového zákona.

V kostole sa nachádzajú aj bočné oltáre. Na ľavej strane je neogotický drevený oltár so sochou Panny Márie Lurdskej a na pravej strane rovnaký oltár so sochou Božského srdca Ježišovho. V strede dvojlodia je umiestnená drevená neogotická krstiteľnica so súsoším Ježišovho krstu Jánom Krstiteľom z roku 1897.

Na oporných stĺpoch v dvojlodí sú umiestnené drevené sochy svätého Jozefa s Ježiškom a svätej Terézie z Lisieux. Na bočných stenách sú drevené reliéfy Krížovej cesty, ktoré zhotovil miestny rodák, rezbár Ján Buzalka v roku 1973. V dvojlodiach sa nachádzajú aj neskorobarokové drevené lavice z druhej polovice 18. storočia. V zadnej časti dvojlodia je chór. Organ dodala firma Rieger a synovia v roku 1898. Všetky okná v kostole majú farebné vitráže z konca 19. storočia.

Vo veži sú 4 zvony. Najstarší je z roku 1756 a má názov „Starý“. Zvon Median je z roku 1926 a zvon Veľký z roku 1930. „Malý“ zvon je z roku 1884, podobne aj „umieračik“ nad sakristiou z roku 1884.

Kostol sv. Jána Evanjelistu v Banskej Belej je nielen dôležitou sakrálnou stavbou, ale aj svedkom bohatej histórie a kultúry regiónu.

tags: #velka #kostol #sv #jana #evanjelistu