História Gréckokatolíckej farnosti v Sačurove siaha do začiatku 18. storočia, pričom jej vznik je datovaný rokom 1708. Sačurovská farnosť začala písať svoju históriu v roku 1729. Pôvodne do nej patrili fílie Cabov, Davidov, Kamenná Poruba a Banské, ktoré tu v súčasnosti neprináleží.
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.
V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.
Gréckokatolícka katedrála v Užhorode.
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.
Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.
V Dlhom Klčove, ktorý bol v minulosti fíliou Sačurovskej farnosti, tvorí časť obyvateľov gréckokatolíckeho vierovyznania fíliu gréckokatolíckej farnosti v Sačurove, kam prináležali aj v minulosti. Už z biskupských vizitácií, konaných v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov sa dozvedáme o počtoch gréckokatolíckych veriacich v Dlhom Klčove, ktorí v obci nemali vlastný kostol. Zároveň sa v jednej z nich uvádza, že v roku 1733 miestni gréckokatolíci užívali dlhoklčovský kostol spoločne s rímskokatolíkmi. Gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove bol postavený v roku 1925. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky.
Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Z politických dôvodov boli do gréckokatolíckych farností dosadení pravoslávni kňazi. Zmena nastala až po roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi. Za pôsobenia farára Jána Krličku došlo k rozsiahlym stavebným úpravám miestneho kostola (1992 -1993) a následne v roku 1996 začala aj stavba novej farskej budovy v Sačurove.
Gréckokatolícky kostol z roku 1709, zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky, pôvodný Ikonostas urobený v pseudoklasicistickom slohu, vedľa je postavená veriacimi nova, moderná farská budova. K pamiatkam patria dva kalichy: Cínový barokový kalich z roku 1710, druhý z kalichov, rannobarokový zo začiatku 18. storočia.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Zoznam Kňazov pôsobiacich vo farnosti Sačurov
- 1708 - 1763 Ján Staurovský (1)
- 1733 - 1734 Ján Bovankovič (2) - excur. z Cabova
- 1746 - 1746 Simon Staurovský
- 1763 - 1785 Ján Iľkovič
- 1785 - 1810 Jozef Demjanovič
- 1810 - 1820 Ján Barankovič
- 1820 - 1822 Ján Jacenčák - excur. z Davidova
- 1822 - 1831 Anton Demjanovič
- 1831 - 1833 Ján Demjanovič
- 1833 - 1834 Ján Bovankovič (*1807) - excur. z Cabova
- 1834 - 1855 Juraj Dubay
- 1856 - 1870 Mikuláš Balog (*1831)
- 1870 - 1878 Július Mušťanovič
- 1878 - 1900 Augustín Hegedüs st.
- 1900 - 1910 Alexander Sabov
- 1910 - 1942 Augustín Hegedüs ml.
- 1942 - 1950 Jozef Petrašovič (*1904)
- 1968 - 1976 Jozef Petrašovič (*1904)
- 1976 - 1993 Ján Krlička
- 1993 - 2004 Valér Čonka
- 2004 - 2011 Michal Vasiľ
- 2011 - 2019 Jozef Zorvan
- 2019 - ?
Prehľad Zachovaných Matrík Gréckokatolíckej Farnosti Sačurov
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o stave zachovaných matrík Gréckokatolíckej farnosti Sačurov a okolitých obcí v archíve v Prešove. Dôležité je poznamenať, že absencia matrík v archíve neznamená, že neexistujú, mohli byť zničené, stratené, alebo sa nachádzajú v súkromných rukách.
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Sačurov | VT | 1790 | 1882 | N, S, Z 1790-1881 | ÁNO |
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na históriu Gréckokatolíckej farnosti v Sačurove, od jej založenia až po súčasnosť. Zaznamenáva významné udalosti, kňazov, ktorí v nej pôsobili, a osudy matričných kníh, ktoré sú neoceniteľným zdrojom informácií o živote farnosti a jej veriacich.
tags: #greckokatolicka #farnost #sacurov