Objavte krásy Litvy: Hora krížov, kláštory a história

Litva je krásna nížinatá a lesnatá krajina, ktorá leží na brehoch Baltského mora. Turisti sa tu najčastejšie vyberú spoznávať stredoveký Vilnius a známy hrad Trakai neďaleko Vilniusu, avšak to nie je zďaleka všetko, čo táto perla Pobaltia ponúka. Ak sa sem vyberiete na letnú (ale pokojne aj na jesennú) dovolenku, určite nevynechajte tieto miesta.

Cestu na Litvu si môžete vychutnať len ak sa nikam neponáhľate. Zľahka šúpete kraj ako cibuľu, jemne nahmatávajúc detaily a čaro neznámych zákutí...ľudí, miest.. V Litve si každý nájde niečo, prečo túto krajinu bude mať rád. Či už je to história, príroda alebo skvelé jedlo. Kupujte teda letenky a vyhraďte si určite viac času ako len víkend!

Litva je vlastne rovinaté Škótsko východu... Pláne so šedivníkmi sú ako vystrihnuté z románov Scotta či Stevensona, historky a histórie o zradách a pomstách kniežat tiež. Romány však ostali nenapísané...ich chiméry sa, tak ako mnoho iných nenaplnených možností, prehnali ponad krajinu.

Vstupnou bránou je hlavné mesto Vilnius. Toto centrum Litvy, sídlo jeho prvých, mocných vládcov, bolo neskoršie vlákienkami duchovna pripútané k Poľsku. Je to mesto, kde formoval sa Slowacki, kde tvoril Mickiewicz...nie div, že tu narodený maršal Jozef Pilsudski, tvorca medzivojnového Poľska odmietol dať ho Litovcom a stalo sa ono jablkom sváru a príčinou /ne/diplomatického mlčania dvoch národov, ktoré predtým po stáročia v únii kráčali bok po boku. Práve tu Mickiewicz napísal verše, ktoré stali sa manifestom poľského romantizmu.

Napríklad park, v ktorom sa nachádza jedna z najvýznamnejších pamiatok Vilniusu, Gedyminov zámok. Tento architektonický symbol Litvy sa skladá z dvoch častí. Horná, staršia časť sa nachádza na kopci /pojem kopec musí Slovák chápať relatívne, na Litve sa kopcom nazýva každá vyvýšenina nad dva metre/, v súčasnosti obklopenom parkom s malebnými zákutiami nad Vilenkou. Dolnú časť lemuje dlaždené námestie na okraji ktorého stojí jazdecká socha Gedymina, jeden z najčastejšie fotografovaných objektov mesta.

Súčasťou tohto komplexu budov je archikatedrálna bazilika “národná svätyňa Litovcov”. Miesto je teda prevrstvené “sakrálnom“ v jeho najrozmanitejších podobách, ktoré sa na Litve prelínali a koexistovali vedľa seba a v sebe po mnoho desaťročí. V súčasnosti najreprezentatívnejší chrám na Litve tak poskytuje komplex rozličných architektonických slohov - spomedzi ktorých najväčšmi vyniká baroková kaplnka sv. Kazimíra, vybudovaná v rokoch 1623-1626 z iniciatívy kráľa Žigmunda Vasu s náhrobkom, pod ktorým spočívajú pozostatky sv. Kazimíra, patróna Litvy a jedného z jej panovníkov.

Osou historického jadra Vilniusu je Zámková ulica /Pilies/. Okolo nej a na ňu priamo nadväzujúcich ulíc Veľkej a Ostrobránskej sa rozprestiera Staré mesto. Držiac sa « osi » ulíc metódou krátkych odbočiek pomerne pohodlne a bez veľkého blúdenia môžete zhliadnuť väčšinu historicky cenných objektov. Uličky, ktorými sa túlavali romantici s domom, kde Mickiewicz písal prvé verše i poému a sochu tohto básnika môžete nájsť vedľa budovy kostola sv. Anny.

Úryvky z pána Tadeáša sa učia naspamäť poľské deti a báseň od čias svojho vzniku fungovala ako opora poľského národného sebavedomia. Niet totiž pochýb o tom, že pán Tadeáš bol Poliak. Tak ako väčšina šľachticov na Litve. Vskutku situácia nie nepodobná pohľadu na Slovensko optikou maďarskej šľachty. Mimochodom...prvé dejiny Litvy napísal v 16. storočí poľský humanista Matej Stryjkowski v poľštine. Jeho kronika je dodnes považovaná za jeden klenotov poľského renesančného písomníctva...

Po úvahách takmer aktuálnych pozvem vás teraz na výlet do minulosti. Do sídla zvaného Troki /v litovčine Trakai/. V súčasnosti mestečko, ktoré má 8000 obyvateľov. V stredoveku slávne sídlo prvých vládcov Litvy, pred založením Vilniusu „hlavné mesto“.. Je vskutku paradoxné, že práve v Trokách cítime silne nelitovský prvky. Vyše dvadsať percent obyvateľov tu tvoria Poliaci, 14 percent Rusi, dve percentá Bielorusi - a žije tu ešte niekoľko rodín zvláštneho národíka Karaimov, ktorí sem boli privedení Vitoldom koncom 14.storočia v čase najväčšej slávy Trok.

Karaimovia sú plemeno, ktoré Witold obdaril privilégiami a samosprávou /nie nepodobnou samospráve spišských Nemcov na slovenskom území, Karaimovia si dodnes volia svojou richtára a pod./ sa preslávili medziiným tiež ako pestovatelia uhoriek. Označenie „Karaimovia“ pochádza zo slovka Kara, ktoré znamená čítať Písmo sväté. Karaimovia však uznávajú len starý zákon bez neskorších dodatkov a doplnkov. V súčasnosti na celom svete žije asi 12 000 Karaimov - okrem Litvy v Poľsku, na Kryme /odkiaľ ich pravdepodobne Vitold priviedol do Trok/, vo Francúzsku v USA a v Turecku.

Karaimovia boli potomkami zo zmiešaných zväzkov, ktoré často uzatvárali vyznavači judaistického náboženstva s vyznavačmi polyteizmu v delte Volgy za čias Chazarskej ríše. Trockí Karaimovia dodnes zachovávajú pradávne zvykoslovie - osobitný, zložitý ceremoniál má napríklad karaimská svadba. Historické centrum Trok sa nachádza na poloostrove uprostred troch z 32 jazier - Galwe, Sakajscie a Tatatryszki /Tatárske jazero/. Patrónom Trok je svätý Ján Nepomucký. Preto sa na námestí nachádza jemu zasvätená malebná kaplnka. Centrom Trok je však zámok...ktorý nie je nad jazerom....ale v jazere či presnejšie uprostred jazera. Ako v rozprávke.….Ako v rozprávke na vás v okolí Trok žmurká 32 očí nádherných jazier...uprostred jedného z nich ostrov...na ňom hrad...Zrkadlí steny nad modrou tíšavou...cítite sa ako v rozprávke...pobiehate po sieňach, kde učupení sú duchovia litovských veľkokniežat - nuž a ak máte výnimočné šťastie na počasie, môžete sa zvlažiť v jazernej vode. Ak nie užijete si aspoň prechádzku malebnou prírodou.

Zdá sa vám... ale ono sa vám to nezdá, je to naozaj tak! Že oči strieľní vás sledujú na každom kroku...Ste videný nevidenými.. Nie div, že práve tu po dobytí hradu na poloostrove bojovníkmi Rádu, roku 1323 nechal Kejstut, syn Gedymína, zakladateľa Vilniusu, postaviť kamenný hrad. Stavba bola dokončená jeho synom Vitoldom a stala sa sídlom litovských kniežat. Hrad na ostrove dnes môžete po rekonštrukcii obdivovať celý. V jeho vnútorných priestoroch sa nachádza expozícia Litovského národného múzea.

Nech to už vidia Litovci ako chcú...Vilnius a Troki sú predchnuté príchuťou poľského. Skutočne litovským mestom je až Kaunas, druhé najväčšie mesto Litvy, nachádzajúce sa asi sto kilometrov západne od Vilniusu. Staré mesto Kaunasu je v potovnaní s vilniuským omnoho menšie, jeho uličky však v Kaunase nahrádzajú široké bulváre, prestriedavané parkami, otvorená veľkorysosť zástavby nahradila niekedy únavnú malebnosť Vilniusu. Malebným okolím Kaunasu sa túlaval Mickiewicz, ktorý učil na tunajšom lýceu, aby časťou svojho platu uhradil školné univerzity voVilniuse, ktorú bol práve absolvoval.

Súčasný Kaunas je rušné a moderné mesto. Okrem tempa má v porovnaní s Vilniusom tiež inú príchuť. Vo vzduchu tu ustavične cítite čosi svieže. Kým vo Vilniuse na vás v lete dýcha rozpálený pažerák stepí Ruska Ukrajiny, v kaunase už cítite more. Slaný Baltik - a čiastočne i sladkovodné Kaunaské more. Vodnú nádrž, rozloha ktorej prevyšuje plochu zástavby mesta. Na jej brehu sa môžete slniť na piesočnatej pláži... alebo utiecť pre slnkom do sosnového hája, z ktorého sa ozýva lahodný spev.

1. Kuršská kosa

Je to polostrov z piesočných dún, ktorý sa rozprestiera na území Litvy a Ruska (Kaliningradská oblasť). Medzi Litovcami je Kuršská kosa veľmi obľúbené rekreačné miesto. Z litovskej strany sa sem dostanete iba trajektom z prístavného mesta Klaipéda (cesta trvá približne 10 minút). V meste sa nachádza tzv. Starý trajekt (len pre peších turistov a Nový trajekt (ktorý prevezie autá aj peších turistov), pričom v letnej sezóne chodia oba trajekty často - cca každých 20 až 30 minút.

Celá prírodná rezervácia je naozaj nádherná a výhľadov na piesočné duny si budete chcieť užívať celé hodiny. Na Kuršskej kose určite nevynechajte tieto miesta: Grey Dunes (Negyvosios kopos), Artist Dune (Dailininkų kopa) a najväčšiu a najkrajšiu oblasť pieskových dún s výhľadom na Rusko - The Parnidis Landscape Reserve. Zastavte sa tiež na dlhých piesočných plážach, ktoré sú jedny z najkrajších celého Baltiku, prejdite sa v meste Neringa, alebo sa pozrite na kolónie volaviek a kormoránov, ktoré sa tu vyskytujú - dá sa tu stráviť naozaj veľmi veľa príjemného času.

2. Litovské pláže

Nielen na Kuršskej kose, ale aj na pobreží pevniny nájdete nekonečné pláže, ku ktorým vás dovedú drevené alebo lesné chodníky cez husté borovicové lesy. K tomu si už len predstavte biely piesok, piesočné duny za hlavou a sem tam trávnatý porast na piesočnom presype - a už viac netreba rozmýšľať. Pláže sú takmer pozdĺž celého pobrežia a keďže Litva nie je najtypickejšia letná destinácia, preplnenosť tu nehrozí. Tip: každý chodí surfovať k Atlantickému oceánu, ale v Litve si surfovú atmosféru zažijete a užijete si ju tiež.

3. Hora krížov v Šiauliai

Hill Of Crosses: Litovci si zachovali vieru po generáciách ničenia

Na svete sú miesta zvláštne, zvláštnejšie a potom je tu Hora krížov cca 10 kilometrov severne od mesta Šiauliai. Unikátny symbol slobody, viery a nádeje pre Litovčanov. Na malom pahorku sú tu postavené tisícky krížov, ktoré sú obrastené ďalšími krížmi od veriacich pútnikov, ktoré vytvárajú pre niekoho spirituálnu, ale úprimne pre mňa aj jemne temnú atmosféru. Podľa archeologických nálezov stál v blízkosti dnešného pahorku v 14. storočí hrad livonských rytierov.

História stavania krížov na toto miesto siaha až do 19. storočia. Prvé kríže boli na mieste vztýčené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam pochovali. Nasledovalo pochovanie obetí ďalšieho poľského povstania, januárového povstania z roku 1863. Na začiatku 20. storočia bolo na mieste približne 100 krížov a ich počet vďaka domácim a zahraničným pútnikom neustále rástol.

Skutočným symbolom odporu sa však stala počas sovietskej éry. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, sa vládnuci režim pokúsil viackrát toto miesto zničiť, ale miestni obyvatelia kríže opäť vystavali. Kríže boli niekoľkokrát zničené buldozérmi, prvý raz v roku 1961, ale miestni obyvatelia ich vždy znova vztýčili.

V roku 1993 na tomto mieste celebroval omšu pápež Ján Pavol II., pamiatkou na túto udalosť je veľký kríž vystúpený pred množstvom ostatných krížov a pódium, na ktorom omša prebiehala. Pápež vyhlásil Horu krížov za miesto pokoja, lásky a nádeje.

Dnes je hora svetoznámym pútnickým miestom a je názornou ukážkou toho, že kríže je možno vyrobiť z hocičoho, najčastejšie z dreva, ale aj z betónu, napríklad aj z poznávacej značky auta, z plastových alebo lešenárskych trubiek,.. Veľa krížov je obmotaných ružencami, alebo visia na nich menšie krížiky. Niektoré sú popísané prosbami, želaniami, ale aj poďakovaniami v rôznych svetových jazykoch. Na tomto duchovnou silou popretkávanom mieste sa môžeme v pokoji poprechádzať a uvedomiť si pominuteľnosť ľudského bytia.

Na priľahlom veľkom parkovisku je viacero stánkov, v ktorých si môžete kúpiť spomienkové predmety a tiež rôzne druhy a veľkosti krížov, ktoré potom môžete na Hore krížov zanechať. Ak sa vám podarí Horu krížov niekedy navštíviť garantujem, že vám to prinesie silný duchovný zážitok.

4. Archeologické nálezisko v Kernavė

Približne 35 kilometrov od Vilniusu sa nachádza ďalší litovský zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o známe archeologické nálezisko, ktorého súčasťou je jedinečný systém opevnenia z obdobia praveku. Tento systém pozostáva z vyvýšených kopcov v okolí rieky Neris, ktoré nájdete za kernavským kostolom svätej Bohorodičky. Málokto vie, že práve Litva bola poslednou krajinou v Európe, ktorá prijala kresťanstvo a práve Kernavė bolo centrom protikresťanského hnutia. Toto miesto má úžasnú atmosféru a milovníci histórie ho určite ocenia.

5. Etnografické open-air múzeum v Rumšiškès

Tento historický litovský skanzen sa nachádza 25 kilometrov východne od Kaunasu. Ide o jeden z najrozľahlejších skanzenov v Európe (môžete sa tu prechádzať aj celý deň, prípadne ho môžete preskúmať na bicykli alebo autom). Na 195 hektároch si prejdete jednotlivými oblasťami Litvy mapujúcimi obdobie od 18. do 20. storočia - spoznáte typické osídlenie jednotlivých častí a spôsob života obyvateľov litovského vidieka. Asi najikonickejším miestom celého skanzenu je malé mestečko Rumšiškès, nachádzajúce sa v strede skanzenu, tvorí ho námestie s dobovými budovami a kostolom.

6. Mesto Kaunas a kláštor Pažaislis

Kaunas je štvrtým najväčším mestom pobaltských krajín a druhým najväčším mestom Litvy. Preto sa o Kaunase hovorí, že je to najlitovskejšie mesto v Litve. Kaunas sa vždy nachádzal v tieni hlavného mesta Vilniusu. Výnimkou bolo iba obdobie medzi vojnami (1920-1940), kedy bol Vilnius obsadený Poliakmi a litovská vláda zasadala v Kaunase. Dnes je Kaunas obchodným a ekonomickým centrom Litvy, centrom podnikateľského ducha.

Za návštevu stojí najmä jeho stredoveké centrum, ktorému dominuje Kaunaský hrad zo 14. storočia, neďaleký kostol sv. Juraja, radničné námestie a unikátny systém opevnení, ktorý obklopuje mesto. Absolútnym vrcholom návštevy Kaunasu, ktorý si nesmiete nechať ujsť, je kláštor Pažaislis ležiaci na brehu Kaunaskej lagúny. Perla barokovej architektúry zo 17. storočia navrhnutá talianskym architektom vás prenesie svojou atmosférou aj vzhľadom do iného sveta. Ako bonus sa môžete po prehliadke kláštora okúpať na niektorej z pláží Kaunaskej lagúny.

7. Ochutnajte litovské jedlo a najmä sladkosti

Z litovskej kuchyne si niečo vyberie hádam každý. Kto má rád sladkosti, tak určite musí vyskúšať Šakotis (tree-cake) pripravovaný podobne ako skalický trdelník, postupným opekaním na rotujúcom ražni. Nevynechajte ani Tinginys (lazy cake), ktorý je obľúbenou voľbou v litovských kaviarňach a ochutnajte Sausainiai Grybukai (Mushroom cookies) - malé koláčiky v tvare hríbikov, ktoré sa pripravujú v špeciálnych hríbikových formách. Chuťou pripomínajú perníčky, prípadne iné suché pečivo (záleží od výrobcu 🙂 ).

Z tradičnej litovskej kuchyne môžete ochutnať Šaltibarščiai - studenú polievku z červenej repy, knedličky plnené mäsom alebo syrom a špenátom, podávané so smotanou a slaninou, ktoré sa volajú Cepeliani, prípadne tradičné Kibiné - pečivo plnené mäsom, syrom, alebo zeleninou, ktoré je typickou špecialitou mesta Trakai, ale nájdete ho aj na iných miestach. Po jedle ochutnajte aj tradičný litovský nápoj kvas - Gira.

Tip na reštauráciu: ak chcete ochutnať vynikajúce Cepeliani a budete v meste Šiauliai zbehnite určite do reštaurácie Žemaitis.

tags: #hora #krizov #klastor