História Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je poznačená obdobiami prenasledovania a obnovy. Jedným z najzásadnejších výsledkov bolo obnovenie činnosti Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá v roku 1950 musela pod nátlakom a povinne splynúť s Pravoslávnou cirkvou.
Zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950
Približne dva roky potom ako v Československu prevzali moc komunisti, sa 28. apríla 1950 v Prešove konal tzv. sobor, na základe ktorého boli gréckokatolícki veriaci pričlenení k Pravoslávnej cirkvi a Gréckokatolícka cirkev sa ocitla mimo zákon. Bol to násilný zásah, známy ako Akcia P. „Prešovský sobor bol vopred zinscenovaným zhromaždením, následkom ktorého bola gréckokatolícka cirkev v Československu postavená mimo zákon.
Gréckokatolícka cirkev v Československu mala po 2. svetovej vojne viac ako 300.000 veriacich, vyše 300 kňazov, 241 chrámov, 171 filiálnych chrámov. Podľa štatistík sa až 283 gréckokatolíckych kňazov odmietlo stať pravoslávnymi. Súhlasilo ich 45, nakoniec tento krok urobilo iba 23 duchovných.
V utorok 13. apríla 1950 bezpečnostné orgány násilím zlikvidovali mužské kláštory. V celách sa ocitlo viac 1900 rehoľníkov. Gréckokatolícky biskup Pavol Peter Gojdič sa ocitol vo väzení a v dňoch 11. - 15. januára 1951 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi (Ján Vojtaššák, Michal Buzalka a Pavol Gojdič) odsúdili na doživotné väzenie a odňatie všetkých občianskych práv. Zomrel 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín.
Biskup Vasiľ Hopko strávil vo väzení 14 rokov. Biskup Vasiľ Hopko, ktorý bol v tom čase pod policajným dozorom v internačnom tábore - kláštore v Oseku v Čechách, sa 19. marca 1968 obrátil na parlament v Prahe s prosbou navrátiť Gréckokatolíckej cirkvi právo na existenciu. Jeho prosbu podporil katolícky episkopát v Československu, aj veriaci, ktorí zozbierali 40.000 podpisov.
So sutným výročím mala byť venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa mala 30. apríla 2020 uskutočniť v Prešove. Pamätná tabuľa tak bude pripomínať obe výročia - 70. výročie zrušenia gréckokatolíckej cirkvi a 60. výročie úmrtia biskupa Gojdiča.
Pri príležitosti 50. výročia obnovenia činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol v júni 2018 v Jubilejnom roku Prešovskej archieparchie postavený a posvätený kríž pri Divadle Jonáša Záborského ako memento nielen na utrpenie, ktorým si prešla Gréckokatolícka cirkev, ale aj na jej vzkriesenie.
Obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968
Jej predstavitelia sa s dovolením vlády, ktoré vymohol gréckokatolícky kňaz Ján Murín, stretli 10. apríla 1968 v Košiciach. Za účasti 133 kňazov a 64 laikov vznikol tzv. Akčný výbor. O deväť dní neskôr, 19. apríla 1968, rokovali zástupcovia Gréckokatolíckej cirkvi so štátom, ktorý zastupoval povereník Štefan Brenčič. Napokon sa gréckokatolíckej cirkvi vrátilo jej postavenie 13. júna 1968 vládnym uznesením č. 205/1968 Zb. a vládnym nariadením č. 124/1968 Zb.
Vplyvom týchto udalostí sa 5. júla 1968 gréckokatolíkom vrátil Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove.
VZKRIESENIE
Vznik a vývoj Gréckokatolíckej farnosti vo Svite
Gréckokatolíci žili v Poprade už aj v období prvej ČSR, ako aj za Slovenského štátu. Jurisdikčne patrili pod farnosť Vernár, ktorá bola najbližšou gréckokatolíckou farnosťou. Už vtedajší farár vo Vernári Pavol Spišák, rodák z Telgártu (1939 - 1950), žiadal BÚ v Prešove o zriadenie farnosti v Poprade a o samostatnú duchovnú starostlivosť o našich veriacich.
Pre našu cirkev prišlo tragické obdobie rokov 1950 - 1968, keď nebolo možné zriadiť farnosť v Poprade. Práve v tomto období komunistickej industrializácie a kolektivizácie prišiel do Popradu a okolia za prácou veľký počet gréckokatolíkov z celého východného Slovenska. Natrvalo sa tu usadili a založili si rodiny. V uvedenom období sa mnohí gréckokatolíci prirodzene asimilovali medzi rímskokatolíkov.
Boli aj takí, ktorí si zachovali svoju gréckokatolícku identitu a pri najbližšej príležitosti, v roku 1968, sa začali hlásiť k našej cirkvi a angažovali sa pri jej obnovení. Snažili sa svoju vieru prežívať verejne ako gréckokatolíci a chceli mať aj svojho kňaza. Kňazi bývajúci v Poprade obsluhovali Vernár, starali sa o veriacich vo Svite (slúžilo sa v Batizovciach). Napriek pokračujúcej nemožnosti zriadiť samostatnú farnosť pôsobili kňazi aj medzi veriacimi v samotnom Poprade.
Priekopníkom tohto úsilia bol otec Michal Vasiľ (1969 - 1976), ktorý najprv dochádzal z Košíc a neskôr žil v podnájme. Napriek ťažkostiam sa venoval pastoračnej činnosti v Poprade a okolí (Vernár, Svit, Batizovce) často aj bez prítomnosti svojej vlastnej rodiny. Potom v rokoch 1976 - 1977 bolo administrovanie zastupované z iných farností.
Situácia sa zmenila v roku 1978 príchodom otca Emila Zorvana st. (1978 - 1986), ktorý prišiel bývať do Popradu. Farnosť spravoval zo svojho malého bytu. Osobnou a rodinnou pastoráciou získal mnohých a prebúdzal v nich gréckokatolícke korene. V byte učil ľudí liturgický spev, pripravoval ich na prijatie sviatostí, povzbudzoval k aktivite vo svojom vyznávaní viery.
V roku 1986 prišiel do Popradu veľmi agilný kňaz otec Vladimír Tomko (1986 - 1990). Sám ešte býval v podnájme, ale svojou aktivitou stmelil gréckokatolíkov pri obdivuhodnom naplnení túžby - mať svoju vlastnú farskú budovu. Napriek času totality sa mu podarilo v centre mesta kúpiť dom (1987), ktorý bol v nasledujúcich dvoch rokoch prestavaný na farskú budovu za veľkej pomoci veriacich z Vernára a Popradu. Pomáhali aj veriaci z rímskokatolíckej farnosti.
Výstavba Chrámu vo Svite
Vieme, že činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola zrušená v rokoch 1950 - 1968. Po obnove gréckokatolíckej cirkvi a po celkovom uvoľnení cirkevného života na Slovensku v roku 1968 bola vo Svite ustanovená cirkevná rada pri MNV Svit, v ktorej za gréckokatolícku cirkev bol pán Michal Korpanec. Bolo dohodnuté touto radou, že bohoslužby všetkých troch cirkví budú v mestskom kine. Do Svitu najprv dochádzal o. Eliáš Baláž z Levoče, ale o rok na to mu bol odobraný cirkevný súhlas. Naši veriaci mohli chodievať na bohoslužby do Batizoviec, kde v nedeľu poobede prichádzal kňaz, aby slávil svätú liturgiu. Z Košíc dochádzal o. Michal Vasiľ, otec nášho arcibiskupa Cyrila Vasiľa a neskôr o. Mikuláš Sobota.
Bola to veľmi veľká obeta kňazov, ale aj veriacich, ktorí niekedy aj v zime museli chodiť pešo zo Svitu do Batizoviec. Od roku 1976 slúžil pravidelne o. Emil Zorvan st. v Poprade a Batizovciach. V roku 1990 o. Vladimír Tomko slúžil sv. liturgie v bývalom robotníckom „baráku“ vo Svite, keď prebiehala výstavba chrámu. Naši veriaci boli tiež zapojení do výstavby chrámu, ktorá bola po taktovkou rímskokatolíckeho farára farnosti Svit duchovného otca Petra Fidermaka. Veľkou spoluprácou Sviťanov rástlo nielen dielo výstavby chrámu ale aj duch spoločenstva a túžba pre aktívne zapojenie sa do života cirkvi.
Chrám bol dokončený v roku 1991 a 6. júla - deň posviacky kostola - bol veľkým sviatočným dňom vo farnosti Svit. Hlavným celebrantom sv. omše i konsekrácie chrámu bol J.Em. Jozef kardinál Tomko, rodák zo Slovenska, pôsobiaci v Ríme, prítomní boli biskupi Slovenska i osobnosti pôsobiace v zahraničí. Z biskupov to boli František Tondra - spišský, Dominik Hrušovský - pomocný trnavský, Ján Hirka - gréckokatolícky eparcha a ďalší biskupi a kňazi za účasti približne 8000 veriacich z mesta Svit a širokého okolia. Bol to veľký deň pre miestnu cirkev, pretože na oslavu bohoslužieb už boli k dispozícii aj dôstojné priestory novovybudovaného chrámu. Neskôr v priebehu rokov vo vedľajšej kaplnke sa započínali slávenia svätých liturgií gréckokatolíckeho obradu. Čo viedlo k tomu, že gréckokatolíkom kaplnku prenechali a táto kaplnka bola povýšená na gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda vo Svite.
Pre dôstojný liturgické prežívanie bolo potrebné učiť sa spevy už v slovenskom jazyku. Ľudia boli pre túto vec nadchnutí a tak sa formovali prví kantori našej farnosti. Od 1. septembra 2010 mala Gréckokatolícka farnosť vo Svite svojho vlastného správcu farnosti o. Mareka Kaľatu. Za pomoci Mestského úradu mesta Svit sa poskytol do prenájmu dvojizbový mestský byt pre kňaza. Nato sa hneď začali práce na rekonštrukcii kúrenia v chráme. Koncom roku 2013 sa začala výstavba farskej budovy, keďže pre fungovanie farnosti je to dôležitá vec. V decembri 2015 s Božou pomocou, snahou veriacich a milodarmi dobrodincov sa podarilo sfunkčniť túto farskú budovu na bývanie a zariadiť kancelárske a pastoračné priestory.
Našu farnosť veľmi stmelili a povzniesli aj ľudové misie, ktoré boli v roku 2014 a následne po roku obnova misií, ktoré viedol o. Mikuláš Tressa z rehole redemptoristov. „Žatva je veľká, ale robotníkov málo“, hovorí Ježiš. Hoci sme malá farnosť, predsa tej roboty v Pánovej vinici je dosť. Veľkým povzbudením za tie roky je aj to, že máme duchovné povolanie z farnosti. To, že z našej farnosti tohto roku 2022 vychádza novokňaz Jakub Jurčišin, rodák z Batizoviec, akoby bolo vyplnením slov apoštola Pavla, že „Boh povoláva k bytiu z toho, čoho niet, keď človek proti nádeji v nádej uverí“ (porov. Rim 4, 17n).
Vo Svite oslávili 30. výročie konsekrácie chrámu.
TK KBS, is pa, ms, jp; pz | 12. 07. 2021 14:21Bratislava 12. júla (TK KBS) V nedeľu bola vo Svite odpustová slávnosť sviatku svätých Cyrila a Metoda - patrónov gréckokatolíckeho chrámu vo Svite. Tohtoročná odpustová slávnosť bola spojená s tridsiatym výročím konsekrácie chrámu. V úvode slávnosti otca arcibiskupa privítala primátorka mesta Svit Ing. Dáša Vojsovičová. Nasledovala archijerejská svätá liturgia. Počas nej sa vladyka Ján v homílii prihovoril veriacim farnosti, hovoril o tom, že Boh dnes vstupuje do ľudských sŕdc cez kňazov, cez modlitbu a cez chrám. A dnešný deň je vďakou nielen za chrám ale aj za ľudí, cez ktorých sa myšlienka postavenia chrámu pred 30 rokmi uskutočnila. Menovane spomenul Petra Fidermaka ako iniciátora a realizátora chrámovej stavby a Jána Čuchrana, vďaka ktorému máme pozemok pre gréckokatolícky farský úrad. Vladyka povedal: „Žasnem, ako sa Boh stará o toto gréckokatolícke maličké stádo vo Svite, lebo možno sami by ste nedokázali si chrám postaviť a takto spoločnými silami sa vybudoval spoločný chrám“, kde pod jednou strechou je rímskokatolícky chrám sv. Jozefa robotníka a gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda. V kontexte Matúšovho evanjelia o uzdravení slepcov „nech sa vám stane, ako ste uverili“ hovoril, že viera ktorú nám vierozvestcovia priniesli na naše územie je Boží dar. Ak človek vieru nemá zostáva slepým, takýto človek uverí všetkým nezmyslom, ktoré ho zaplavia, alebo sa k nemu dostanú. Preto sa takému človeku žije v konečnom dôsledku ťažšie, ako veriacemu. Sv. V závere svätej liturgie sa veriaci poďakovali vladykovi za jeho prítomnosť na odpustovej slávnosti a povzbudivé slová v homílii. Vladyka Ján poďakoval miestnym veriacim za ich snahu budovať a skrášľovať Boží chrám a za príjemnú a rodinnú atmosféru.GRÉCKOKATOLÍCKA FARNOSŤ SV. CYRILA A METODA VO SVITE ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE Adresa: Nábrežie Jána Pavla II.
Významné osobnosti farnosti Svit
Kňazi pôsobiaci vo farskom spoločenstve Sviťanov (mimo Svit a vo Svite):
- Alexander Boharčík, do r. 1946 aj s kaplánmi, Poprad-Veľká
- Ján Hatiar, do r. 1944, Batizovce
- Jozef Hollý, r. 1944 - 1960, Batizovce
- Ladislav Hágovský, r. 1946-1950, Svit
- Ignác Žemba, r. 1960-1978, Batizovce
- Ján Bočkaj, r. 1968-1970, Svit, 1970-1972, Svit-Lučivná
- Ján Maga, r. 1978-1990, Batizovce
- Michal Mikula, r. 1972-1975, Svit-Lučivná
- Pavol Majzel, r.1976-1980, Svit-Lučivná
- Jozef Jarab, r. 1980-1984, Svit-Lučivná
- Milan Hvizdoš, r. 1984-1989, Svit-Lučivná
- Peter Fidermak, r.1989-1990, Svit-Lučivná, 1990- a neskôr, Svit
- Ján Petruš, r. 1990- a neskôr, Svit (pomocný duchovný)
Pomocníci z radov veriacich:
Kostolníci:Gizela a Anna Olexové, Ondrej Rusnák do r. 1946, Štefan Hoza, r. 1946-1950, Ján Gajdoš, r. 1950-1991 a neskôr
Organisti:Polanský, Kuffová, Beťková, Michalko do r. 1969, Jozef Petruščák, r. 1969-1991 a neskôr
To, že farnosť nemala vlastný kostol, doliehalo na všetkých veriacich mesta. Znášali toto príkorie vo viere, že ono raz pominie. Vo farskom spoločenstve boli i viac aktívnejší - disidenti farnosti, ktorí osobne vystupovali, pripravovali žiadosti s petíciami na Biskupský úrad, na orgány mestskej, okresnej a štátnej správy, do Kancelárie prezidenta v Prahe, na ÚV KSS v Bratislave. Pri týchto aktivitách boli podporovaní duchovnými otcami, ktorí pôsobili vo Svite.
Najväčšie utrpenie a obetu za spoločný cieľ „mať Boží chrám“ znášal dp. Ladislav Hágovský. Po nástupe totalitnej moci v r. 1948, po vykonštruovanom obvinení a procese, bol odsúdený na 18 rokov straty slobody. Vo väzení bol 10 rokov - do udelenia amnestie v r. 1960. Bol rehabilitovaný v r. 1990. Dp. Hágovského navrhoval Biskupský úrad za správcu uznaného Farského úradu vo Svite v r. 1968. Nebol mu udelený štátny súhlas na výkon pastorácie v tejto farnosti.
tags: #greckokatolicka #farnost #svit