Kňazstvo, služba Bohu a spoločenstvu veriacich, je poslanie, ktoré si vyžaduje obetavosť, morálnu integritu a neustálu snahu o duchovný rast. Avšak, ako v každej oblasti ľudského života, aj v živote kňazov sa občas vyskytnú situácie, ktoré sú kontroverzné, problematické a vyžadujú si pozornosť spoločnosti. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto udalostí, ktoré sa stali na Slovensku, a skúma ich príčiny a dôsledky.
Smrť a odkaz kňaza Jozefa Gregora Selína
V piatok sa veriaci na východe Slovenska rozlúčili s otcom Jozefom Gregorom Selínom, zaslúžilým kňazom Gréckokatolíckej cirkvi, ktorý zomrel vo veku nedožitých 87 rokov. Otec Jozef Selín sa narodil 23. januára 1939 v Medzilaborciach a pôvodne sa venoval civilnému povolaniu - vyštudoval baníctvo na Technickej univerzite v Košiciach, následne pracoval ako banský inžinier a dlhé roky pôsobil ako popredný odborník na banskú problematiku. Podieľal sa aj na výstavbe pražského metra.
Po roku 1989 však odpovedal na vnútorné volanie k Bohu a rozhodol sa zasvätiť svoj život duchovnej službe. Kňazskú vysviacku prijal v roku 2000 po absolvovaní štúdia na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove. Následne pastoračne pôsobil nielen na Slovensku, ale aj medzi gréckokatolíkmi v Srbsku. Ako farár a správca farností zanechal stopu v Prešovskej archieparchii, Košickej eparchii aj v zahraničných komunitách, kde sa významne pričinil o obnovu chrámov a duchovný život veriacich.
Veriaci si ho pamätajú z obcí Klenov či Ľubotice pri Prešove, posledné roky svojej aktívnej služby však prežil ako výpomocný duchovný vo farnosti Košice - Terasa. V roku 2020 mu bol udelený titul protojerej s právom nosiť zlatý kríž, čím sa ocenila jeho dlhoročná obetavá práca. Bol známy ako obetavý, láskavý a radostný kňaz s otvoreným srdcom pre každého človeka. Posledná rozlúčka a pohrebné obrady sa uskutočnili v Moldave nad Bodvou, kde sú aj uložené jeho pozostatky.
Problémy s názormi a kontroverzie v cirkvi
Evanjelická cirkev zbavila kňažského rúcha svojho mladého kaplána z farnosti v Turanoch, Jakuba Pavlúsa, pre jeho súkromný názor na manželstvo. Podľa Pavlúsa je manželstvo zväzok dvoch osôb, bez ohľadu na ich pohlavie, čo je v rozpore s vieroukou evanjelických biskupov. Zbor biskupov evanjelickej cirkvi vo svojom stanovisku uviedol, že názory a stanoviská kaplána Jakuba Pavlúsa na manželstvo a rodinu sú v rozpore s ich vieroukou a stanoviskom prijatým ešte v roku 2013. Jakub Pavlús rozhodnutie svojho nadriadeného vníma ako nespravodlivosť a uviedol, že svoj názor by nezmenil. Na jeho podporu vznikla na sociálnej sieti iniciatíva na zbierku a finančnú podporu.
Alkohol za volantom: Zlyhanie farára spod Tatier
Ďalší prípad sa týka 50-ročného farára z malej obce v okrese Poprad, ktorý si sadol za volant pod vplyvom alkoholu. Muži zákona ho zastavili v Spišskom Podhradí a dychová skúška preukázala viac ako 2,3 promile alkoholu v jeho krvi. Kňaza už stihli aj odstíhať a najbližších 30 mesiacov si za volant nesadne. Obyvatelia obce Hranovnice, kde duchovný otec slúžil omše už tri roky, boli z kňazovho excesu poriadne zaskočení. Podľa miestnych obyvateľov sa cirkevný predstaviteľ alkoholu nestránil a občas si zvykol vypiť.
Spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš telefonicky komunikoval so spomínaným kňazom, ktorý priznal svoje pochybenie, spolupracuje s civilnými orgánmi a prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo.
Tetovanie žalmu: Kontroverzia okolo kňaza Michala Lajchu
Mladý katolícky farár Michal Lajcha, ktorý pôsobí v obciach Kľak a Ostrý Grúň, si dal na chrbát vytetovať v hebrejčine žalm 23. Tento krok vyvolal vlnu kritiky. Katolícka cirkev nemá záväzné predpisy ohľadom tetovania. Jeho vhodnosť či nevhodnosť záleží od okolností, podoby a motivácie. Ľudská koža je sama o sebe úžasným dielom Stvoriteľa. Ak človek váha, či dávať nálepky na ferrari, mal by si dvakrát rozmyslieť, či potetovať vlastné telo.
Incident v Domaňovciach: Kňaz zbil školáka
V Domaňovciach v okrese Levoča došlo k incidentu, keď kňaz zbil školáka. Farár Dávidovi vytkol, že neprišiel miništrovať pred pár dňami. Nasledovalo kmásanie za sveter a vlasy a nakoniec úder do tváre, ktorý spôsobil školákovi vážne zdravotné problémy. Dávid má poškodenú sánku a má problém s prijímaním potravy. Matka napadnutého školáka sa obrátila na políciu.
Spomínaný kňaz mal už v minulosti vo svojich pôsobiskách problémy. Veriaci sa na neho sťažovali niekoľkokrát u biskupa a dokonca žiadali o jeho preloženie. Biskup F. Tondra priznal, že na biskupský úrad boli adresované sťažnosti. Prípad polícia rieši ako priestupok.
Ďalšie prípady kontroverzií spojených s kňazmi
- Posvätenie motoriek: Katolícky kňaz Jaroslav Hanzlík v Borovciach pri Piešťanoch odslúžil svätú omšu za motorkárov a ďalších účastníkov cestnej premávky a pokropil motorky svätenou vodou.
- Ohrozovanie na ceste: Na farára z Pucova na Orave sa sťažovala cyklistka Ľubica Ďaďová, ktorá tvrdila, že ju ohrozoval autom.
- Odpustenie po tragédii: Muž, ktorý pod vplyvom alkoholu zrazil a zabil štyri deti, údajne začal konvertovať na katolícku vieru po tom, ako dostal odpustenie od rodiny obetí.
- Napadnutie farára: V Spišskom Hrušove dvaja muži fyzicky napadli farára, ktorý kritizoval holdovanie mládeže alkoholu.
- Šokujúca nehoda v Michalovciach: Kňaz zrazil 6-ročné dievča na priechode.
Celibát: Otázka pre súčasnú cirkev
Mladý farár Michal Lajcha rozpútal verejnú diskusiu o celibáte. Tvrdí, že cirkev by mala za kňazov vysväcovať aj ženatých mužov. Podľa Lajchu vylúčenie otcov rodín a manželov z kňazských radov prinieslo rímskokatolíckej cirkvi veľa bolesti, okrem iného v podobe odpornej pedofílie. Svoje názory zhrnul aj v dvoch odborných knihách. Lajcha sa nebojí hovoriť aj o pedofílii, ktorá je podľa neho hroznou daňou za absolutizáciu celibátu. Pápež František vlani síce pripustil svätenie ženatých mužov, ale len v odľahlých oblastiach.
Michal Lajcha v rozhovore pre Pravdu povedal, že hroznou daňou za absolutizáciu celibátu sú aj pedofilné kauzy v cirkvi. V Biblii sa píše „biskup nech je muž jednej ženy“. Prvých dvanásť storočí cirkev svätila aj ženatých mužov za kňazov, čiže celibát bol dobrovoľný. Boli ženatí nielen kňazi, ale aj biskupi a pápeži. Napríklad pápež Hadrián II., ktorý prijal vierozvestov Cyrila a Metoda, mal legitímnu, právoplatnú manželku Stefaniu.
Ženy v taláru? Kněz Rob promluvil o modernizaci katolické církve
Celibát bude mať zmysel aj v tejto dobe, len ak bude dobrovoľný, čiže ak cirkev znova začne svätiť ženatých. K poslaniu kňaza patrí aj hľadanie pravdy a mojej povahe to zvlášť vyhovuje. Cítim to ako poslanie a, samozrejme, zodpovednosť. Vyjdúc z kňazského seminára do reality, veľmi rýchlo zistíte, že neplatí téza „koho Boh povoláva ku kňazstvu, toho automaticky povoláva aj k celibátu“. To je nezmysel. Tieto knihy sú o svätení ženatých mužov za kňazov v rímskokatolíckej cirkvi.
Venovali ste sa aj súvislosti medzi celibátom a sexuálnymi škandálmi cirkvi. Viete o nejakom pedofilnom škandále z prostredia gréckokatolíckej cirkvi? Celibát majú dobrovoľný. Ja nie. Gréckokatolícka cirkev takýmito škandálmi sužovaná nie je. Faktom je, že má oveľa menej členov, ale nedá sa to odbiť týmto argumentom. Ak kňaz potláča prirodzenosť a nemá charizmu celibátu, ale žiť ho musí, znamená to životné nenaplnenie, aj keby sa modlil od rána do večera.
Sú kňazi, ktorí dostali pomazanie a misiu konať In persona Christi capitis, v osobe Krista Hlavy, a očiernili rímskokatolícku cirkev zločinmi pedofílie. Promiskuitný a pedofilný klérus je katastrofou pre pokoncilovú cirkev. Vyskytujú sa aj názory bagatelizujúce celý problém odôvodením, že ide o nízke percento a kauzy nafukujú bulvárne médiá nepriateľské voči cirkvi. Každý jeden prípad je strašný! Pedofília je hroznou daňou za absolutizáciu celibátneho stavu v klére.
Ježiš volal do radov apoštolov aj ženatých mužov milujúcich svoje zákonité manželky. Kresťanstvo sa „narodilo“ do systému rozlišovania čistého - nečistého v rámci manželskej intímnej lásky. Negatívna teológia manželskej sexuality prenikala do kresťanstva z antických filozofií, dobových náboženstiev alebo zo starozákonných predpisov o kultovej čistote. Kresťanstvo negatívne ovplyvnil Platón, stoicizmus, novoplatonizmus, novopytagorejizmus, kynizmus, manicheizmus a gnosticizmus. Ak sa k problematike manželskej intímnej lásky negatívne nevyjadroval Starý zákon, tak sa prísne morálne normy preberali z antického prostredia a naopak.
Kresťanstvo sa formovalo v nepriaznivej atmosfére voči manželskej láske. Absorbovalo predkresťanský odvrat od tela. V snahe byť akceptované sa prispôsobuje grécko-rímskemu svetu v rešpektovanej askéze, súperí o prestíž, ktorú samo podstatne spoluvytvára. Súťaženie medzi pohanstvom a kresťanstvom núti kresťanov k askéze, ktorá bola prioritou a identifikačným znakom. Olympijské preteky „kto z koho“ vyhrávajú celibátnici nad manželským stavom. Dejiny kresťanskej fascinácie askézou sú dejinami umierajúcej manželskej erotiky.
Poškvrnenie trpené v rámci manželstva je dobré akurát tak pre jednoduchých veriacich, ale nie pre vyššiu triedu klerikov. Kategória čistých klerikov vládla kategórii nečistých. Kastu čistých bolo treba stoj čo stoj zachovať. Proti manželstvu diakonov, kňazov a biskupov sa v ranom a začiatkom vrcholného stredoveku viedol boj, aby si celibátni klerici voči mocným veľmožským rodom udržali výsady, monopol a imunitu. Zamedzenie prijatia presbyterátu alebo episkopátu ženatým mužom počas života ich manželiek bolo súčasťou veľkého boja 11. a prvej polovice 12. storočia: Kto je viac − biskup alebo knieža?
Znevažovanie manželstva a praktické odmietnutie spájania tejto sviatosti s kňazstvom bolo súčasťou veľkej psychickej revolúcie. Židovský model otca a manžela vykonávajúceho kult sa v kresťanstve úplne stratil vplyvom antickej mentality vyvyšovania celibátnika. Pre stredovekých mníšskych reformátorov je najväčším hriechom telesná rozkoš. Popiera sa sakramentálna povaha manželstva. Staroveké a stredoveké cirkevné autority sa pozerali na manželskú sexualitu pohrdlivo.
Manželská intimita ako nečistota je hlboko zakorenená paradigma, ktorú definitívne prekoná až svätenie ženatých mužov. Princíp radikálneho rozporu medzi láskou Boha a láskou človeka, princíp negatívnej teológie tela dostáva definitívny smrteľný úder encyklikou Benedikta XVI. Deus caritas est. Promiskuitné a pedofilné aféry kléru ako dôsledok monopolu celibátu (svätá arogancia) a nesvätenia ženatých sú katastrofou pre Cirkev od čias Gregora VII.
Vylúčenie otcov rodín a manželov z radov kňazstva prinieslo Rímskokatolíckej cirkvi mnoho bolestí, okrem iného v podobe odpornej pedofílie. Kňazstvo je jediná sviatosť v dejinách, ktorej vysluhovanie sa pre istú skupinu veriacich zastavilo a odmietlo. Cirkev radšej nechá ľudí bez nedeľného slávenia Eucharistie, akoby mala vysvätiť ženatých mužov. Rímskokatolícka cirkev by sa mala učiť spiritualitu Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ostala otvorená pre ženatých mužov, teda otvorená Ježišovmu modelu konania pri výbere apoštolov.
Ak je celibátnik kňazom vyššej kvality, ide o relikt stredovekej dualistickej mentality. Ježišovi bola monopolizácia celibátu cudzia, jeho klérus bol pestrý. Peter nebol pre Ježiša kvôli manželstvu špinavý, ani apoštolom druhej kategórie. Kristus celibátnika Jána miloval, ale Cirkev zveril ženatému Petrovi. Rímskokatolíckych kňazov a biskupov čaká veľká úloha: v radosti sa identifikovať so svojím celibátom po boku ženatých kňazov a biskupov, ako dokladá tradícia Cirkvi. Ich ženatí kolegovia budú prežívať plnosť manželskej lásky, ktorá sa nebude brať ako mravné poškvrnenie.
Podľa súčasného Kódexu kánonického práva Latinskej cirkvi (can. 1047) Boží projekt manželstva je iregularitou a manželka jednoduchou prekážkou (can. 1042). Pre Ježiša a Cirkev prvého tisícročia to bolo inak. Elitarizmus rímskokatolíckych duchovných niekedy znamená pohodlné užívanie si na celibátnom tróne, ktorý je mimoriadne, až nekristovsky ďaleko od obyčajných ľudí. Ženatý kňaz nebude alter Christus v menšej miere ako celibátny.
Najsvätejšia čistota a špina manželskej sexuality sú nekompatibilné. Z prijímania Eucharistie vylučovala aj menštruácia. Legitímne ženatý kňaz, ktorý má manželské intímne sebadarovanie, sa stáva nehodným svojho stavu. Stredovekej panovníckej moci a systému ríšskej cirkvi v Rímsko-nemeckej ríši špeciálne vyhovovala monopolizácia celibátneho stavu v klére na úkor ženatých. Panovník potreboval sakralizovať svoju pozíciu. Cez kňazstvo sa mohol ženatý muž dostať k slobodnému stavu.
Mnohí kňazi - otcovia rodín sa snažili zabezpečiť slobodný stav aj pre svojich potomkov, čo narážalo na tvrdý odpor vtedajšej šľachtickej a celibátno-klerickej moci. Vylúčenie ženatých mužov z radov duchovenstva vyhovovalo aj svetskej spoločnosti, ktorá sa bála konkurencie klerikálnych dynastií. Člen katedrálnej kapituly nemohol splodiť legitímneho potomka, aby sa obmedzilo rozrastanie dynastických rodín. Boj šľachty a kléru sa končí víťazstvom kléru. Ženatí muži boli z kléru odstránení. Kandidáti na vyššie svätenia boli vyberaní výlučne takí, ktorí podporovali klerickú stranu proti šľachte.
Absencia ženatých kňazov je patologická. Celibátny klérus Rímskokatolíckej cirkvi stredoveku systematicky a účelovo zabil dve charizmy súčasne: charizmu ženatého kňaza a charizmu manželky kňaza. Odstráňme túto diskrimináciu rodín cez ich otcov, ktorou následne trpí celá Rímskokatolícka cirkev. Sme doráňaní nepochopením manželskej sexuality, čo je dedičstvo prvých storočí Cirkvi.
Súčasný stav nesvätenia rodených ženatých rímskokatolíkov za kňazov a biskupov je len prirodzeným dôsledkom negatívnej teológie manželstva a depersonalizmu Latinskej cirkvi staroveku a stredoveku. Pravá radosť z prežívania celibátu sa prejavuje v otvorenosti ženatým mužom v radoch kléru. Prestaňme tancovať okolo zlatého teľaťa! Diecézny celibátny klérus potrebuje ženatých klerikov ako soľ.
Ak chce Rímskokatolícka cirkev naozaj stáť pri rodine a pomáhať jej, vyzdvihne obrovskú úlohu sviatosti manželstva jej spojením so sviatosťou kňazstva. Ján Pavol II. teológiou manželstva veľmi významne očistil kontaminovanú sexualitu, ale nie úplne. Svätenie ženatých mužov bude dostatočným ocenením ľudskej sexuality.
Zodpovednosť a morálka v kontexte duchovnej služby
Uvedené prípady poukazujú na rôzne aspekty zodpovednosti a morálky v kontexte duchovnej služby. Kňazi, ako duchovní vodcovia, by mali byť príkladom pre veriacich a dodržiavať morálne a etické zásady. Avšak, ako ukázali niektoré prípady, aj oni môžu zlyhať a dopustiť sa prehreškov, ktoré majú negatívny dopad na ich povesť a na dôveru veriacich.
