Pútnici, ktorí prichádzajú do rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore, sa vždy zastavia pri ikone Panny Márie zvanej Salus Populi Romani - Spása rímskeho ľudu. Obyvatelia Ríma sa k nej utiekajú ako k svojej ochrankyni.
Ikona Salus Populi Romani
Pôvod a tradícia ikony
Mariánsku ikonu Salus populi Romani namaľoval podľa tradície svätý Lukáš. Podľa tradície ikona pochádza z Palestíny, podobne ako takmer všetky najstaršie ikony a vytvoril ju evanjelista Lukáš. Prvú mariánsku ikonu namaľoval na chrámový stĺp v meste Lydda. Bolo to ešte za života Panny Márie.
Ďalšia tradícia hovorí o tom, že keď sa Mária utiahla do domu evanjelistu Jána, priniesla si so sebou niektoré veci z domácnosti v Nazarete. Medzi nimi bol i stôl, ktorý vyrobil sv. Jozef. Na tomto stole realizoval evanjelista Lukáš prvú ikonu Panny Márie. Drevo, na ktoré ju namaľoval, bolo zo stola, pri ktorom sa stravovala Sv. rodina, a preto malo i symbolickú hodnotu. Táto vzácna relikvia bola v čase ikonoklazmu kvôli jej záchrane prevezená do Ríma.
Prvý titul tejto ikony bol Kráľovná nebies a Hodigitria, čo znamená: tá, ktorá ukazuje smer. Mária v ruke drží kúsok látky - mapelo, ktoré je symbolom kráľovskej moci. Jej pohľad je ako pohľad matky, ktorá sprevádza svoje deti.
Matka od narodenia sleduje každý pohyb dieťaťa, aby zistila, čoho je už schopné a čoho ešte nie. Kde musí zasiahnuť a kde zmierniť pády, ktoré sú súčasťou nadobúdania skúseností. Pomáha mu fyzicky, keď padne, a pomáha vyrásť všetkému, čo potrebuje k životu. Ale predovšetkým mu ukazuje smer životnej cesty. Matky sú pre deti vzorom, ktorý celý život podvedome napodobňujú. Matka obyčajne nenechá svoje dieťa bez dozoru. I keď mu nechá voľnosť pohybu, popri všetkých svojich činnostiach neustále nad ním bdie. Stačí krátky pohľad, aby matka zistila, či je všetko v poriadku alebo či dieťaťu hrozí nebezpečenstvo. A práve takýmto bdelým pohľadom na nás hľadí Panna Mária.
Význam ikony
Na ikone Salus populi romani dieťa, ktoré drží matka v náručí, nespúšťa pohľad z jej tváre. Nepozerá rovnakým smerom ako matka, ale odraz toho, čo vidí, vypozoruje z jej tváre. Každé dieťa to robí podobne. Mnohé veci ešte nepozná a nevie vypozorovať. Preto často pozerá na tvár matky, aby cez jej vnemy vypozorovalo, čo sa deje. Zachytáva takto pokojné, ale i napäté chvíle v domácnosti.
Dieťa Ježiš na ikone Salus populi romani pravou rukou udeľuje požehnanie. Obyčajne sme zvyknutí, že kňaz alebo biskup pozerá na ľudí, ktorých žehná, ale v prípade tejto ikony je to inak. Dieťa pozerá na matku a cez výraz jej tváre rozdáva požehnania tam, kde to najviac treba. A to je presný obraz našej situácie. Pred nami je Panna Mária, ktorá nám rozumie. Hľadí na nás vnímavým okom a vie o našich potrebách.
Na ikone má Panna Mária na odeve tri kríže, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené, jeden na hlave a dva na ramenách. Ale v skutočnosti sú viditeľné iba dva. Nie preto, že Ježiš prekrýva tretí kríž, ale preto, že on sám nahrádza tretí kríž. On sa zjednotil s týmto symbolom utrpenia, on ho zobral na svoje plecia a umrel na ňom. Symbol kríža je na ikone ukrytý ešte inak. Táto ikona má totiž dve zvláštne prekríženia. Ruky Márie, na ktorých drží dieťa Ježiša, sú prekrížené, ale podobne je to i s nožičkami dieťaťa. I tie sú prekrížené.
Kríž bol súčasťou života Panny Márie. Splnilo sa na nej proroctvo Simeona: „Tvoju vlastnú dušu prenikne meč bolesti.“ Ježiš na kríži zomiera a kríž je neoddeliteľnou súčasťou života každého kresťana. Žiadny kresťan ho nevyhľadáva, ale keď príde, nemal by utekať pred ním. Kríž bol a je súčasťou života kresťanov do takej miery, že keď jeho prítomnosť niektoré komunity dlhší čas nepociťovali, všetko im išlo ako po masle, začali si sami klásť spontánnu otázku, či vôbec idú správnym smerom.
História a umiestnenie
Táto vzácna ikona sa od roku 590 nachádza v Bazilike Santa Maria Maggiore. V tom roku bol veľký mor, ktorý spôsobil smrť mnohých obyvateľov Ríma. Preto sa pápež rozhodol ulicami mesta niesť túto ikonu. Ako prechádzal medzi budovami, niektorí nakazení morom zázračne vyzdraveli a za krátky čas táto smrteľná choroba z Ríma úplne zmizla. Preto pápež nazval túto ikonu Salus populi romani - Záchrana rímskeho ľudu.
Pôvodne v čase návštevy solúnskych bratov bola táto ikona pri dverách chrámového baptistéria, neskôr sa nachádzala vystavená pri hlavnom oltári. Dnes je umiestnená v osobitnej kaplnke naľavo od hlavného oltára, v tzv. kaplnke rodiny Borghese, ktorá sa niekedy nazýva ja kaplnka Paolina.
Táto rozmermi nie veľká ikona (117 x 79 cm) je maľovaná na cédrovom dreve, a nesie znaky reštaurovania z 12. storočia. Stojaca postava Panny Márie je zahalená do tmavého plášťa so zlatým lemom.
Dnes je obraz Bohorodičky Salus Populi Romani rozšírený po celom svete. Veľkú zásluhu na šírení mariánskej úcty spojenej s týmto obrazom má Spoločnosť Ježišova, rehoľný rád, ktorý založil Sv. Ignác z Loyoly v 16. storočí.
Úcta pápeža Františka
Svätého Otca Františka viaže k ikone Salus populi Romani silné duchovné puto. Predseda nadácie Dario Edoardo Viganò pripomenul, že pápež František sa v bazilike pri tejto ikone modlí vždy pred odchodom na zahraničnú apoštolskú cestu a tiež po návrate. „Mám k nej veľkú úctu. Veľkú oddanosť,“ povedal František, ktorý si prišiel uctiť Pannu Máriu do Baziliky Santa Maria Maggiore aj predtým, než sa stal pápežom. „Vždy, keď som bol v Ríme, som tam chodieval v nedeľu ráno a chvíľu som tam pobudol.
Svoj pontifikát deň po zvolení do úradu začal práve modlitbou pred ikonou Salus populi romani. Robí to i pred každou apoštolskou cestou a po nej. Od svojho zvolenia ju navštívil už vyše stopätnásťkrát.
V marci tohto roku ju dal Pápež priniesť na námestie sv. Petra na ktorom sa v piatok 27. marca modlil za ukončenie pandémie. Pápež tam chce byť aj pochovaný, aby bol aj po smrti nablízku tomuto obrazu Panny Márie.
Kópia ikony v Košiciach
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach je od roku 2017 duchovne pričlenený k pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. V košickom dominikánskom kostole sa nachádza kópia tejto ikony, ktorú tu nazývame aj Salus populi Cassoviensis (Záchrana košického ľudu). Kópiu tejto ikony u dominikánov požehnal vladyka Cyril Vasiľ. Ako vo svojom príhovore zdôraznil, pred touto ikonou sa modlili celé stáročia zbožní Rimania a úctu jej vzdali aj naši svätí Cyril a Metod pri svojej návšteve Ríma.
Vytvorenie a požehnanie kópie ikony má podľa dominikánov ešte viac pozdvihnúť pútnický charakter chrámu Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach. Rímska Bazilika Santa Maria Maggiore darovala 15. Postavy aj pozadie boli reprodukované do najmenších detailov pomocou lupy. Pozlátenie 24-karátovým zlatom bolo aplikované rovnakým spôsobom ako na reštaurovanom origináli, aby sa dosiahol čo najprirodzenejší estetický efekt.
Bratia tejto komunity sa po vešperách v prázdnom kostole zídu pred touto ikonou a po modlitbe dominikánskych litánií in omnibus tribulationibus (v každom súžení) sa modlia za ukončenie epidémie i za ochranu mesta. fr. pred touto nákazou.
Význam v čase pandémie
V čase pandémie, ktorú prežívajú ľudia po celom svete, je dôležité nestrácať pokoj a dôveru v Boha. Hoci sa ľudia niekedy sebaisto stavajú nad Boha a nad jeho prikázania, dnes vidíme, že človek, napriek všetkej svojej inteligencii a technickej, vedeckej či ekonomickej vyspelosti, musí skloniť svoju hrdosť i kolená pred Bohom a uznať, že predsa len Boh je väčší, Boh veciam rozumie lepšie ako my.
A ľudstvo zvlášť v náročných dňoch epidémií uznávalo osobitne tieto pravdy a vzývalo Božiu pomoc i ochranu a orodovanie svätej Bohorodičky Márie, vždy Panny. Pripomenul nám to aj Svätý otec, pápež František, keď si najprv v nedeľu 15. marca vykonal súkromnú púť na dve miesta v Ríme, ktoré sú spojené s modlitbami o ochranu pred nákazou. Jedným z nich, ako úplne prvá zastávka, bola bazilika Santa Maria Maggiore, kde sa nachádza milostivý obraz Salus populi Romani (Záchrana rímskeho ľudu).
Prečo tento názov? V roku 593 pápež sv. Gregor Veľký niesol túto milostivú ikonu v procesii na zastavenie moru. Keď sa priblížil k Anjelskému hradu, videl, ako anjel odkladá meč a morová rana ustala. V roku 1837 pred ňou Gregor XVI. vyprosoval zastavenie cholerovej epidémie.
my v dnešných časoch skutočne potrebujeme posilniť istotu, že nad nami bdie milujúce oko Panny Márie. Ona je tá, ktorá nám rozumie a ktorá vie o všetkých našich strachoch a obavách. Na jej tvár, ktorá je odrazom citlivého srdca, neustále hľadí jej Syn. Ona mu takto tlmočí všetko, čo potrebujeme.
Svätí Cyril a Metod a ikona Salus Populi Romani
1150. výročie začiatku misie sv. Cyrila a Metoda medzi našimi predkami si v Ríme pripomínajú pútnici aj návštevou miest spojených s pobytom solúnskych bratov. Už v predchádzajúcich dňoch slávili skupiny slovenských pútnikov vedených bratislavským vladykom Petrom Rusnákom liturgiu aj v bazilike S. Maria Maggiore, na mieste schválenia našich liturgických kníh, podobne bude sláviť liturgiu na začiatok rímskeho cyrilometodského kongresu náš slovenský gréckokatolícky metropolita vladyka Ján Babjak 25. februára a tu sa zakončí aj slovenská národná púť ku cti našich vierozvestov 28. februára. Návšteva tejto baziliky je spojená vždy aj s modlitbou pred jednou z najuctievanejších mariánskych ikon, ktorá sa tu uchováva - pred týmto obrazom sa zaiste pri svojom pobyte v Ríme modlievali aj sv. Cyril a Metod a ich žiaci.
Touto vzácnou relikviou, mimoriadne uctievanou prostými Rimanmi je ikona Bohorodičky, záchrankyne rímskeho ľudu - Salus Populi Romani, ktorú niektorí historici datujú už do 7. alebo 8. storočia. Rozhodne sa už nachádzala v bazilike počas pobytu sv. Konštantín-Cyril začal svoj preklad evanjelií textom sv. V Živote Konštantína je toto oficiálne schválenie slovanského prekladu Písma a liturgie opísané kratšie, ale s presným udaním miesta v ktorom sa táto tento akt uskutočnil: Keď pápež prijal slovanské knihy, posvätil ich a položil v chráme Svätej Márie, ktorá sa volá Fatné (Pri jasličkách) a spievali nad nimi liturgiu. Táto udalosť sa odohrala niekedy medzi Vianocami r. 867 a marcom r. 868. Liturgiu v pápežovej prítomnosti slúžil vtedy pravdepodobne sv.
Pre každého Slovana sa návšteva rímskej baziliky S. Predstavme si s akou úctou a s akým dojatím museli po dlhej púti zastať naši slovanskí apoštoli a ich učeníci v tomto najväčšom mariánskom chráme - pred pohľadom tej Matky, ktorú si rímsky ľud uctieval ako svoju záchrankyňu, a ktorej istotne aj oni zverili svoje apoštolské dielo.
Bazilika Santa Maria Maggiore
V polovici 4. storočia žil v Ríme bohatý patrícius Ján. „Postavíš mi kostol na mieste, kde zajtra nájdeš čerstvý sneh,“ povedala mu Panna Mária 4. augusta 358 v sne. Po prebudení to šiel oznámiť pápežovi Libériovi. Na Esquilíne uprostred leta napadol sneh. Pápež vytýčil obvod kostola priamo na snehu a Ján financoval jeho výstavbu. Podľa príbehu sa preto bazilika zvykne nazývať aj Panny Márie Snežnej.
V rokoch 1375 - 1376 bola na príkaz pápeža Gregora XI. k bazilike dostavaná zvonica v románskom štýle. So svojimi 75 metrami je dodnes najvyšším bodom v centre Ríma.
V bazilike sa nachádza aj najvýznamnejšia mariánska ikona Salus Populi Romani (Spásy rímskeho ľudu) z cédrového dreva (117 x 79 cm), ktorú podľa tradície vyrobil sv. Pápež František ju veľmi uctieval a bol pochovaný v jednej z bočných lodí baziliky pri kaplnke s touto ikonou. Okrem neho v bazilike sníva svoj večný sen ďalších šesť pápežov, ale aj slávny sochár Gian Lorenzo Bernini, ktorý je autorom točitého travertínového schodiska a sochy kráľa Filipa IV.
Bazilika Panny Márie Snežnej sa nachádza bližšie k rímskej hlavnej stanici Termini ako k Vatikánu. Štvrť Esquilino, kde bazilika stojí, patrí k oblastiam talianskeho hlavného mesta a žije tam veľa prisťahovalcov. Jej hlavné námestie Piazza Vittorio Emanuele II. Mnohí obyvatelia Ríma tak vnímajú silnú symboliku, že pápež chcel byť pochovaný v štvrti, kde bývajú migranti a "ľudia na okraji", než na území vo vnútri vatikánskych múrov.
Do Esquilina sa pápež nejazdil len modliť do chrámu Panny Márie Väčšej. V roku 2019 poveril svojho almužníka, kardinála Konrada Krajewského, aby obnovil dodávky elektrickej energie nevyužívanej verejnej budove pri bazilike Svätého kríža v Jeruzaleme.
Páčil sa vám článok?