Kto je Duch Svätý a ako ho môžem cítiť v živote?

Zdá sa ti, že žiť ako „dobrý kresťan“ je ťažké? Prezradím ti tajomstvo: je to nemožné - ak sa o to pokúšaš z vlastných síl. Práve preto nám Ježiš po svojom odchode poslal Ducha Svätého ako nášho Pomocníka, Radcu a Tešiteľa. Žiť s Duchom Svätým znamená žiť svoj život naplno.

V istej etape svojho života som mala pocit, že Boh je ďaleko. Závidela som Ježišovým učeníkom, že mohli svojho Pána vidieť, rozprávať sa s ním, dotknúť sa ho… A potom som v Biblii našla tento verš: „Svojho Ducha vložím do vás a urobím vás schopnými žiť podľa mojich zákonov…“ Slová „svojho Ducha vložím do vás“ na mňa hlboko zapôsobili. Ježiš je dnes vo mne prostredníctvom Svätého Ducha rovnako, ako bol kedysi so svojimi učeníkmi. Nie je to úžasné?

Sme chrám Ducha Svätého

Apoštol Pavol nám pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ Ak sme sa rozhodli nasledovať Ježiša, Duch Svätý je v nás. Pavol pokračuje: „… Lebo Boží chrám je svätý a tento chrám ste vy!“ Iste nám pomôže mať pozitívnejší pohľad na seba, keď si uvedomíme, že sme chrámom samotného Boha.

Ako udržiavať náš „chrám“ čistý?

Keď sme prijali Ježiša do svojho života a on sa stal naším Spasiteľom a Pánom, jeho krv nás očistila od všetkých našich hriechov, aby bol náš „chrám“ čistý: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“

Veríš, že ak si Bohu vyznal svoje prešľapy, Boh je verný svojmu slovu a naozaj ti ich odpustil? Veríš, že ťa očistil od všetkých tvojich hriechov? Urobil tak, aj keď si možno nevidel a necítil žiadnu zmenu. Diabol ťa bude chcieť obrať o odpustenie a pokoj, ktorý ti dáva Boh. Bude ti pripomínať tvoje najhoršie zlyhania z minulosti. Vtedy si jednoducho pripomeň, že Boh ti už odpustil, a poďakuj sa mu za to. Nevracaj sa k starým hriechom. Dôveruj Božiemu odpusteniu.

Jednou z úloh Ducha Svätého je usvedčovať nás z hriechov - ukázať nám, čo nerobíme správne, ak chceme zostať čistým chrámom, v ktorom sa bude Boh cítiť dobre.

Príklad, ako žiť s Duchom Svätým

Boh sa mi vie najviac dostať „pod kožu“ prostredníctvom mojich vzťahov. S jedným človekom som sa roky trápila. Nedokázali sme sa vystáť, a to natoľko, že som si hovorila: „Ak má on ísť do neba, ja tam ani nechcem ísť.“ Bola som voči nemu kritická. Odsudzovala som ho. Hľadala som na ňom chyby a nevidela som na ňom nič dobré. A po celý ten čas som samu seba ospravedlňovala.

Jedného dňa mi Pán ukázal príbeh z Lukáša 18: „O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a na iných hľadeli zvysoka, porozprával Ježiš toto podobenstvo…“ Vtedy som si uvedomila, že aj ja si namýšľam, že som vo vzťahu s danou osobou bez chyby, a hľadím na ňu zvysoka. Keď som si v Biblii prečítala celý príbeh, musela som vyznať: „Ach, Pane, aj ja sa správam ako ten farizej. Je mi zo seba zle. Týmto človekom pohŕdam a odsudzujem ho.“ Keď som sa pozrela do svojho srdca, videla som tam žiarlivosť, nedostatok lásky, pýchu, hnev, odsudzovanie.

Skutky tela vs. ovocie Ducha Svätého

Duch Svätý ma priviedol k tomuto textu: „Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela… A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné… No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon.“

Prečítame si zoznam „skutkov tela“ v prvej časti tohto textu a povieme si: „Nie som na tom až tak zle.“ Vieš v čom je problém? Zabúdame na druhú časť textu a nekladieme si otázku: „Nakoľko som láskavá? Nakoľko som radostná? Nakoľko som pokojná, zhovievavá, dobrotivá atď.?“ Hodnotíme sa podľa našich hriechov alebo ich absencie, namiesto toho, aby sme sa hodnotili podľa ovocia Ducha Svätého.

Spisovateľ Andrew Murray si kladie otázku: „Čím to je, že stretávame kresťanov, ktorí sú takí ,svätí‘ a prísni? Sú takí, lebo nevedia nič o Duchu lásky. Jedine Duch Svätý dokáže v človeku vyprodukovať skutočnú lásku.“

Ako som premýšľala nad človekom, ktorý mi ublížil, spomenula som si na tieto slová: „Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie…“ Zažila som zo strany tohto človeka zlo aj zlorečenie. Text však pokračuje výzvou: „naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.“

Musela som Bohu vyznať, že som sa správala ako farizej, a modlila som sa k Duchu Svätému: „Duchu Svätý, zmiluj sa nado mnou. Naplň ma svojou láskou a ukáž mi, ako žehnať tomuto človeku.“

Onedlho som v jednom z kníhkupectiev zbadala pomerne drahú knihu, o ktorej som vedela, že by sa tomu človeku veľmi páčila. Keď som mu ju dávala, neuveriteľne ho to dojalo. Moje gesto pre neho veľa znamenalo a myslím si, že Boh ho významne použil na naše zmierenie.

Ak budeš žiť s Duchom Svätým, on ti bude vždy verne ukazovať, keď sa odchýliš od Ježišovho vzoru. Aj mne odhalil, v čom som nebola ako on. Keď čítaš Božie slovo a prosíš Ducha, aby ťa viedol cestami, ktoré ho tešia, nebude to vždy jednoduché. Niekedy bude od teba chcieť, aby si robil veci, ktoré sú vyslovene ťažké, ale nakoniec to prinesie skutočnú úľavu.

Bratia, nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán,“ iba ak v Duchu Svätom. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.

Ako môžeme rásť vo svätosti?

Do akej miery je rast vo svätosti dielom Božej milosti a do akej miery je to naše vlastné dielo? Aký praktický význam má čítanie Svätého písma pre katolíkov?

V Liste Galaťanom je vymenované ovocie Ducha - láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, miernosť, láskavosť, vernosť. Keď prežívam vzťah s Duchom Svätým, pociťujem veľmi reálne jeho ovocie. Je podmienkou jeho pôsobenia vo mne to, že musím aktívne vstupovať do tohto vzťahu?

Platí jedno aj druhé. No pre mňa osobne je veľmi dôležité budovať si s ním vzťah. Prosím ho, aby on vo mne konal, aby ma viedol, aby mi dal poznať svoje ovocie.

Vo Svätom písme je napísané, že sme chrámom Ducha Svätého. Svätý Pavol píše, že máme túžiť po duchovných daroch. Rôzne charizmy, z ktorých najväčšia je láska, sú vymenované v jeho liste Korinťanom s tým dodatkom, že sú pre každého. Nikto nie je vynechaný.

Spomenuli ste krst Duchom Svätým. Nestačí pre prijatie darov Ducha Svätého birmovka? O čo ide? Ani krst nie je niekoľkosekundová záležitosť poliatia vodou. Uvedomenie si, že som Božím dieťaťom, v človeku dozrieva postupne. Podobne to je s Duchom Svätým. Ja osobne som ešte aj v kňazskom seminári mal problém s pochopením Ducha Svätého, hoci som bol pobirmovaný.

V treťom ročníku som sa zúčastnil na duchovnom seminári Nanovo s Bohom a tam som sa prvýkrát stretol s modlitbou príhovoru, keď sa starší spolubratia za mňa modlili. Tento rozmer kresťanského prežívania veľmi zdôrazňuje aj pápež František, ktorý sám má charizmatickú skúsenosť a pred niekoľkými rokmi schválil pôsobenie Medzinárodnej služby katolíckej charizmatickej obnovy Charis.

Jednou z výhrad voči charizmatikom je, že ich viera je príliš emocionálna. Tak ako pri všetkom, aj v prežívaní viery môžeme ísť do krajností a môžeme to prestreliť. Niektorí skutočne kladú na emócie až príliš veľký dôraz, čo môže pôsobiť zvláštne. Ja osobne emócie špeciálne nevyhľadávam, ale Duch veje, ako chce. Preto by som mal byť otvorený tomu, že v niektorých situáciách jednoducho koná aj cez naše emócie.

Na niektoré prejavy, ktoré sa spájajú s pôsobením Ducha Svätého, sa však nezainteresovaný pozorovateľ môže dívať ako na veľmi zvláštne. Na Turíce pri zoslaní Ducha Svätého na apoštolov sa udiali tri zvláštne veci. Nad hlavami sa im zjavili ohnivé jazyky, začali hovoriť inými jazykmi a pôsobili tak, akoby boli opití. To však nebolo víno, ale pôsobenie Ducha. A ďalšia dôležitá vec, ktorá sa udiala, bola premena ich vnútra. Peter vychádza z Večeradla pred ľudí a bez strachu im hovorí, že zabili Božieho Syna. Z ustráchaného Petra, ktorý zradil Ježiša, sa stáva odvážny Kristov svedok. Toto je premena vnútra, ktorá je kľúčová pre každého jedného kresťana. Duch Svätý má pôsobiť v nás, aby sme odvážne žili to, do čoho nás Boh pozýva.

Pán Boh robí mnohé veci inak, ako by sme očakávali. A to treba prijať, on je Boh. On má iné spôsoby fungovania. Mojžiš buchol palicou a roztvorilo sa more. Ježiš napľul na zem, urobil blato a slepému potrel oči. Ľudia, ktorí sú uzavretí pred vnímaním duchovného sveta, budú stále na nás veriacich pozerať ako na bláznov. A to nielen pri Duchu Svätom.

Ak si Ježiša a kresťanstvo vyberieme ako cestu, to je to, čo nás spája navzájom. Ja ti nebudem hovoriť, že si menejcenná, lebo nemáš charizmy, a ja som viac, lebo mám takú a takú skúsenosť. Ovocím všetkého je láska. To je najdôležitejšie. Musíme si nejako špeciálne formovať svoje vnútro, aby sme pociťovali, že Duch Svätý koná v našom živote?

Myslím si, že mnoho ľudí zažíva pôsobenie Ducha, len to nemajú pomenované. Aj mne sa občas stávajú podobné situácie. Často sú to také drobné inšpirácie, impulzy od neho - pomôcť niekomu, zavolať mu, pomodliť sa... Sám seba sa často pýtam, či som dostatočne citlivý na takéto inšpirácie Ducha Svätého. Koľko takých impulzov som už prehliadol? Koľkým ľuďom som mohol pomôcť? Niekedy mám pocit, že mám hrošiu kožu, idem si svoje podľa vlastných predstáv a nevnímam, čo mi Pán Boh hovorí. Prial by som si, aby som ho počúval stále viac.

Často sú to také drobné inšpirácie, impulzy od neho - pomôcť niekomu, zavolať mu, pomodliť sa... Sám seba sa často pýtam, či som dostatočne citlivý na takéto inšpirácie Ducha Svätého. Koľko takých impulzov som už prehliadol? Koľkým ľuďom som mohol pomôcť? Niekedy mám pocit, že mám hrošiu kožu, idem si svoje podľa vlastných predstáv a nevnímam, čo mi Pán Boh hovorí. Prial by som si, aby som ho počúval stále viac.

Ježiš presne vedel, čo robí, keď odchádzal do neba. Povedal, že je pre nás lepšie, aby odišiel, lebo inak nepríde Tešiteľ, nepríde Duch Svätý. Ja by som ho na mieste apoštolov nepustil. Po tom všetkom, čo sme spolu zažili, ako uzdravoval, robil zázraky, rozmnožil chleby, ako sa vždy o nás postaral. A teraz má ísť preč a poslať niekoho za seba, s kým nemáme skúsenosť? Ale Ježiš to urobil, lebo vedel, že je to pre nás lepšie.

Duch Svätý je jedna veľká sila - je to sila, ktorú nedokážeme merať. Nedokážeme ju nejako vonkajškovo definovať ako tieto prírodné sily, ale predsa je to Božia sila, ktorá pôsobí v tomto svete. Božia sila, ktorú môžeme cítiť, ktorej sa môžeme aspoň sčasti dotknúť alebo ju postrehnúť v našom živote - ako nás riadi, ovplyvňuje a skrze ktorú tiež žijeme.

Čiže sme priťahovaní k Bohu. Možno si to uvedomujeme viac či menej. Niekto si to vôbec neuvedomuje, ale má v sebe takú túžbu, ktorá ho ťahá k niečomu väčšiemu - k niečomu nadprirodzenému, niečomu, čo prežije aj tento svet. Sme priťahovaní k Bohu ako takou gravitáciou.

Takisto aj Duch Svätý je mocou vnútornej premeny. Tak ako slabá sila premieňa atómy, Duch premieňa naše vnútro, premieňa nás na lepších ľudí. Duch Svätý, ktorý nás posväcuje. Duch Svätý, ktorý nás akoby vytrháva z hriechu, rôznych závislostí a nerestí. Duch Svätý, ktorý nás môže premeniť na lepších ľudí a priblížiť k Bohu. Toto je tá sila, ktorá pôsobí v tomto svete aj v nás. My si ju možno neuvedomujeme, ani ju možno nemusíme cítiť, ako pôsobí v nás - tak ako tá slabá jadrová sila na tej subatomárnej úrovni, čiže úrovni, ktorú nedokážeme vnímať svojimi zmyslami.

Duch Svätý je tiež taká sila jednoty a spoločenstva. Duch Svätý, ktorý nás má spájať s Bohom tým nerozlučiteľným spôsobom. Veď ako sa píše v Písme - čo nás odlúči od Kristovej lásky? Nič nás nemôže odlúčiť od Krista, nič nás nemôže odlúčiť od Boha. Tak pevne spojení - jedine naša sloboda, kedy človek slobodne môže povedať Bohu nie. Ale Boh nás nekonečne miluje a dokázal to práve tým, že Ježiš Kristus položil za nás svoj život a zoslal nám Ducha Svätého, ktorý je stále s nami, posväcuje nás a udržiava nás - či už v komunikácii, vo vzťahoch, v blízkosti s Bohom. Toto je, milí bratia a sestry, Duch Svätý, ktorý pôsobí v prírode aj v nás, a naozaj je tou - možno piatou - silou, ktorá pôsobí v tomto svete, ktorá, hoci nemerateľná, predsa všetko udržiava pri živote, aby mohlo existovať, byť a aby raz mohlo prebývať s Bohom.

Samotné rozprávanie o mojom živote vám však nedá pokoj, ktorý hľadáte, ani vám nepomôže priblížiť sa k Pánovi. Musím vám dať niečo konkrétne, čo môžete uplatniť vo svojom živote.

Keďže môj vzťah s Ježišom sa vyvíjal postupne, v priebehu mnohých rokov, je pre mňa ťažké určiť jednu udalosť, ktorá spôsobila zmenu. Keď som však uvažoval o svojej duchovnej ceste (počas písania tejto knihy), napadlo mi, že skutočne existuje jeden konkrétny zážitok, ktorý zmenil všetko. Môj život pred týmto zážitkom a po ňom vyzeral diametrálne odlišne.

Čo presne je krst v Duchu Svätom? V podstate je to vzbudenie milostí, ktoré sme dostali vo sviatostiach krstu a birmovania. Hoci sám osebe nie je sviatosťou, je známe, že prináša úžasné výsledky. Tí, ktorí sú pokrstení v Duchu Svätom, zvyčajne prežívajú silný pocit Otcovej lásky („Otče, vo svojom srdci viem, že ma miluješ.“), túžbu podriadiť sa Kristovej vláde („Ježišu, chcem, aby si vládol vo všetkých oblastiach môjho života.“) a ochotu nechať sa viesť Duchom Svätým („Príď, Duchu Svätý. Daj mi vedieť, čo mám robiť.“). Niektorí (ale nie všetci) pokrstení v Duchu Svätom dostávajú aj dar modlitby v jazykoch, dar proroctva alebo uzdravovania.

Ak je tento krst taký skvelý, možno sa pýtate, prečo o ňom vie tak málo ľudí? Odpoveď na túto otázku nepoznám, ale verím, že krst v Duchu Svätom je možno najlepšie stráženým tajomstvom v Katolíckej cirkvi. S výnimkou tých, ktorí sú zapojení do Katolíckej charizmatickej obnovy, o ňom drvivá väčšina katolíkov nikdy nepočula. Ale skôr, ako sa budete domnievať, že ide o nejaký prísne tajný rituál vyhradený pre hŕstku jednotlivcov, prečítajte si nasledujúci komentár pápeža Františka.

Skutočnosť, že stále ide o čosi relatívne neznáme, ukazuje, že je potrebné urobiť v tomto smere ešte veľa práce.

Je prekvapujúce, že František nie je prvým pápežom, ktorý propaguje krst v Duchu Svätom v celej Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. v príhovore na Turíce v roku 2008 vyjadril túžbu, aby každý objavil silu krstu v Duchu Svätom: „Dnes by som chcel pozvať všetkých: Znovu objavme, drahí bratia a sestry, krásu krstu v Duchu Svätom; znovu si uvedomme svoj krst a svoje birmovanie, ktoré sú vždy aktuálnymi zdrojmi milosti. Prosme Pannu Máriu, aby aj dnes vyprosila pre Cirkev obnovené Turíce, ktoré všetkým, a najmä mladým, vdýchnu radosť zo života a svedectva evanjelia.“

Ako sme už hovorili, skutočnosť, že pri krste prijímame Ducha Svätého, nezaručuje, že náš život bude prinášať dobré ovocie. V určitom okamihu musíme urobiť vedomé rozhodnutie nasledovať Krista a dať Duchu Svätému povolenie konať.

Krst v Duchu Svätom sa ponúka v mnohých katolíckych farnostiach na celom svete a udeľuje sa v rámci seminárov Život v Duchu.

Samozrejme, na získanie tohto duchovného daru nemusíte navštevovať seminár ani sa verejne modliť na modlitebnom stretnutí. V skutočnosti je prekvapivo jednoduché uvoľniť moc Ducha Svätého vo svojom živote. Môžete ho zažiť súkromne a nenútene, keď sedíte vo svojej obývačke. Najdôležitejšie nie je to, akú metódu si vyberiete, ale to, že máte úprimnú túžbu umožniť Duchu Svätému pôsobiť vo vašom živote.

Vo februári 1967 sa zúčastnil na víkendovej duchovnej obnove na Duquesne University, ktorá sa všeobecne považuje za začiatok Katolíckej charizmatickej obnovy. Počas rozhovoru hovoril o tom, že bol v tomto ústraní a túžil po moci Ducha Svätého („dynamit“, o ktorom sme hovorili predtým). Keď vstúpil do adoračnej kaplnky, zrazu ho naplnil ohromujúci pocit Božej prítomnosti a lásky, po ktorom nasledovala skúsenosť modlitby v jazykoch.

Keď som sa Davida opýtal na najlepší spôsob, ako prijať toto mocné vyliatie Ducha Svätého, jeho odpoveď bola jednoduchá a výstižná. „Požiadaj o to,“ povedal mi, „a potom ďakuj Bohu, pretože budeš vedieť, že práve odpovedal na tvoju modlitbu.“ „Hoci nebudem nič cítiť?“ opýtal som sa.

Ak budeme prosiť Otca o nové vyliatie Ducha Svätého, naša prosba bude splnená. Bodka! Preto mu môžeme ďakovať, aj keď nič necítime.

Ako je možné, že mám Ducha Svätého a necítim lásku?

V Biblii sa píše, že ak mám Ducha Svätého, z môjho vnútra potečú prúdy živej vody. Tak ako je možné, že aj keď som prosil o Ducha Svätého, nič také sa nedeje?

Albínka načrtla problém: „Chodia za mnou ľudia a pýtajú sa ma: Ako to, že keď mám Ducha Svätého, necítim lásku, som plný hnevu, nemám pokoj...?“

„Pretože je tam prekážka, ktorá tomu bráni. Nejaký hriech alebo naše postoje, ktoré nechceme zmeniť. To je zátka, ktorá nedovolí, aby tie prúdy živých vôd tiekli. Som naplnený vecami, ktoré im bránia.“

Našou úlohou je odstrániť tie zátky. Chceme predsa, aby sme ovocie Ducha vo svojom živote pociťovali naplno, aby to bolo zrejmé. A čo je ovocím Ducha Svätého? Predovšetkým láska, radosť, pokoj...

Tak si nenechajme vziať to, čo je naše a dajme preč zátky. Zdôraznila ale, že Ducha Svätého môžeme hriechom natoľko umenšovať, že ho môžeme aj úplne umlčať.

On je ako holubica. Netlačí na nás. Je to ako s návštevou, ktorá za nami trikrát príde, a my povieme: „Nemáme čas.“ Príde aj štvrtýkrát? Nie je to Boh, kto nás nechce počuť. To my sme nechceli počuť Jeho. Boh je tichý. Nenásilný. Vyčkáva na naše volanie. A sami viete, že je to občas to jediné, čo vieme: „Bože, pomoc!“

Modlitba: „Duchu Svätý, podvoľujem ti celú svoju myseľ, vedomie, podvedomie, emócie, svoju vôľu. Uznávam ťa za toho najväčšieho Boha, ktorému dávam plný priestor v mojom živote. Prosím, usviedčaj ma tam, kde som sa ti ešte úplne neodovzdal. Ukazuj mi na miesta, kde mám ešte zátku. Nech zo mňa tečú prúdy živých vôd. Amen.“

„Ježiš... Vyznávam, že som ťa doteraz neprijal ako svojho Pána. Ďakujem ti, že teraz ku mne hovoríš a chceš sa mi dať spoznať. Prosím, vstúp do môjho života. Buď mojím Pánom. Prevezmi vládu nad celým mojím životom. Celý svoj život podriaďujem tebe.“

„Duchu Svätý... Prosím ťa, vstúp do môjho života. Obživ môjho ducha pre Pána Ježiša Krista. Ovládni môj život a veď ma mojím životom po Božej ceste. Amen.“

Snažme sa aj tento deň ešte viac vnímať Ducha Svätého vo svojom živote. Zamyslime sa nad tým, ako pôsobí v našom živote a o to vrúcnejšie prosme, nech príde k nám, nech aj nás - či už spája viac s Bohom, vytrháva z našich nerestí, hriechov, posväcuje a viac zjednocuje s Bohom.

tags: #kto #je #duch #svaty #a #ako