Slovenské Vianoce: Zvyky a tradície naprieč regiónmi

Hoci sme malá krajina, slovenské Vianoce môžu byť aj v dvoch domácnostiach v rámci jednej rodiny úplne odlišné. Zvyky a vianočné tradície na Slovensku sa líšia v závislosti od regiónu. Presvedčite sa sami a nájdite sa v nasledovných regiónoch a tradíciách s nimi spätými.

Medový krížik na čelo, hádzanie orechov do kútov izby, vykrajovania jabĺčok, ale aj zvyky, ktoré pôsobia viac pohansky než kresťansky. Napríklad liatie olova do vody či tzv. luciový stolček. Posvieťme si na vianočné tradície naprieč Slovenskom.

V článku spoznáte:

• Vianočné tradície na západnom Slovensku
• Vianočné tradície na strednom Slovensku
• Vianočné tradície na východnom Slovensku

Rodiny, ktoré majú blízkych rozviatych od západu na východ, by vedeli rozprávať aj o tom, že:

• Štedrák a kapustnica sú tradičné na západe.
• Prestieranie navyše pre zosnulých sa dodržiava na strednom Slovensku.
• Prísny adventný pôst a podávanie oblátky s chlebom a soľou sa praktizujú na východe.

Potom existujú spoločné vianočné zvyky, ktoré si osvojili domácnosti po celom Slovensku a nezávisia od regiónu:

• Vo väčšine domácností nechýba mesiac pred Vianocami adventný veniec.
• Tesne pred Vianocami, najmä po dedinách, sa chodí koledovať.
• Azda žiadna rodina si nevie predstaviť Vianoce bez pečenia medovníkov.

Vyberte sa s nami na výlet po Slovensku a spoznajte detailnejšie tradície od západu po východ. Nájdite medzi nimi zvyky typické pre vašu domácnosť a objavte aj tie doposiaľ nepoznané.

Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Viete, aké sú najkrajšie a najznámejšie slovenské tradície Vianoc?

Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.

Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.

Spomínali sme štedrú večeru? Správne! K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.

Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.

Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.

Vianočné tradície v rôznych regiónoch Slovenska

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.

Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov:

Vianočné obdobie v minulosti

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá. Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva.

Vianočné povery a zvyklosti

Až do večera sa udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, pretože by to znamenalo nešťastie. Zlým znamením bolo tiež, ak bolo potrebné si niečo požičať. Pôst sa ukončil, keď sa na oblohe objavila prvá hviezda Ľudia sa snažili práve v tento deň kontrolovať svoje správanie a konanie, pretože verili, že ako tento deň prežijú, tak budú žiť a robiť celý nasledujúci rok.

V tento deň sa nesmela zavesiť opraná bielizeň. Verilo sa totiž, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Ak mala gazdiná sliepky, nesmela počas štedrovečernej večere obsluhovať, aby sliepky nevstávali z nevysedených vajec. Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu. Často z upečeného pečiva dávali aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Večer pred Štedrým dňom sa k posteli pokladal orech. Po prebudení sa rozlúskol a zjedol. Po celý rok sa vďaka tomu mali domu vyhýbať blchy, ploštice, komáre a kliešte. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva malo byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku.

Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile. Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom.

Zima síce v rôznych oblastiach Slovenska začína odlišne, niektoré dni mali však naši predkovia rovnaké - a to tzv. stridžie dni. Považovali sa za nebezpečné, pretože boli plné stríg, démonov, bosoriek a zlých síl, ktoré chceli škodiť dobytku, jednotlivcom, celým rodinám a spoločenstvám, dedinám.

Začínali sa na Katarínu 25. novembra (prvý zo stridžích dní - praskalo sa bičmi, mládenci trúbili na trúbach, aby sa vyhnali strigy z dedín) a trvali až do Vianoc. Strach umocňovali aj predlžujúce sa noci a krátenie dní - podľa povier démoni prinášajú tmu a chlad.

Aby sa ľudia chránili, vykonávali rôzne rituály, stretávali sa, trávili čas spolu: dievčatá na priadkach, obliekanie sa do masiek, využívanie magických byliniek, predmetov, znakov, rešpektovanie zákazov a príkazov. A čakalo sa na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo zla nad dobrom a svetla nad tmou.

Po svätej Kataríne sa napríklad nemohli konať svadby, oslavy, nehrala sa hudba, neozýval spev až do polnoci Štedrého dňa. Jedli sa prísne pôstne jedlá bez mäsa a tuku, pretože nastal advent (adventus - príchod Ježiša Krista): varilo sa zo strukovín, múky, zemiakov, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, sušených húb a ovocia, rýb. Najčastejšie husté polievky, kaše, prívarky, trhance, mrvenice, cestoviny ako rezance, fliačky či šmýkance.

Aj na Luciu 13. decembra sa vykonávali rôzne magické, ochranné rituály, veď to bol najvýznamnejší stridží deň! Voľakedy (pred zavedením gregoriánskeho kalendára) sa považoval tento deň za najkratší deň v roku. Luciu videli naši predkovia na Slovensku ako najväčšiu z bosoriek. Preto podľa nich ožívali magické, démonické bytosti, tancovali strigy. V predvečer Lucie tak mládenci obchádzali dediny a trúbilo sa na všetko, na čo sa dalo. Jedol sa cesnak vo veľkom.

„Predkovia pripisovali magické vlastnosti aj cesnaku - chránil ich proti polodémonom a bosorkám. Tak ho jedli, aby boli zdraví a vyhýbalo sa im zlo,“ povedala pre Najmama.sk aj uznávaná etnologička Katarína Nádaská.

Po domoch kráčali dievčence s namúčenými bielymi tvárami, v bielom oblečení a s husacím krídlom v ruke vymietli kúty, pece, sporáky. Ženy nesmeli priasť. Ani chodiť po návštevách spoločne so starými a chorými ľuďmi. Ak by si bol niekto vypýtal mlieka z domu, mohol byť považovaný za strigu, veď sa mlieko nesmelo vynášať mimo domu.

Pranostiky:

• Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc
• Aké sú od Lucie dni, také budú aj mesiace

21. december, najkratší deň v roku a deň zimného slnovratu Voľakedy bol tento deň Dňom sv. Tomáša (neveriaceho). Najkratším dňom v roku a ústredným dňom zimného slnovratu. No svätil sa až 24. decembra ako vigília pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Zvyčajne sa doma upratovalo a bielilo izby, kvôli „sviatku lesov“ muži nechodili rúbať drevo.

Z domu sa nesmelo nič požičať, ráno ženy nechodili na návštevy, pastieri a mládenci po domoch vinšovali a zakáľalo sa prasa. Verilo sa, že bravčové mäso z prasiatka zabitého v tento deň vydrží najdlhšie a masť bude liečivá. Prvým jedlom tak bola bravčová krv na cibuľke. Mäso sa údilo, slanina nasolila. Robili sa oškvarky, zakáľačková kaša, kapustnica s krvou, klobásky, jaternice, tlačenka, šunka.

Pred Vianocami sa v domácnostiach vo veľkom upratovalo, umývalo, leštilo, prášilo, utieralo prach, pralo, žehlilo. Oveľa skôr ale začali v domoch rozvoniavať vianočné medovníčky, perníčky s dvanástorakými koreninami: boli to aníz, badián, čierne korenie, ďumbier, klinčeky, fenikel, horčičné semienko, kardamón, muškátový oriešok aj kvet, nové korenie a škorica. Vedeli ste, že špeciálne recepty na medovníčky boli až do smrti majstra tajomstvom? A podávali sa až na smrteľnej posteli synom, ktorí preberali remeslo otca-medovnikára?

Ďalšou dobrotou a štedrovečerným obradným pokrmom boli oblátky. Obľúbené boli aj ďumbierniky, vianočky, vanilkové rožteky, matyášky, mačacie oči, medvedie labky, orechové a škoricové štangličky, ľadové caltičky, marcipánové a mandľové cukrovinky, vetrové pečivo a ovocie naše i cudzokrajné.

Vianočný chlieb na Orave podľa Mintalovej Zubercovej volali vilijový chlieb a kračun. Po chlebe gazdiné piekli okrúhle aj pletené kysnuté koláče, spletané cesto symbolizovalo súdržnosť rodiny - no nevolalo sa vianočka, ale baba, calta, bosman, bocman. Piekli sa aj kysnuté záviny s plnkou z maku, orechov, tvarohu, lekváru, kapusty, mrežovníky a štrúdle.

24. december: Ako na Štedrý deň konáš, tak bude po celý rok

Vianoce predchádzajú najväčšiemu kresťanskému sviatku - dňu Narodenia Krista Pána. Čo sa urobilo v tento deň, malo sa diať po celý nasledujúci rok, preto sa dávalo pozor, ako kto konal - všetky činnosti mali zabezpečiť po celý rok zdravie, šťastie, prosperitu, hojnosť úrody. Napr. sa do studne hádzali orechy, jablká, oblátky, cesnak pre zdravie, do vody, ktorou sa umývalo, sa dávali peniažky, jablká, orechy pre zdravie a bohatstvo, nič sa nepožičiavalo a požičané bolo treba vrátiť, úroda sa zabezpečovala rozhadzovaním snopu slamy do izby a pod stôl.

„Vianočný stromček sa na našom území objavuje vo vidieckom prostredí až koncom 19. a začiatkom 20. storočia,“ spomína etnologička Katarína Nádaská históriu vianočného stromčeka u nás. „Vo vidieckom prostredí to boli spočiatku iba maličké stromčeky a boli to väčšinou iba odrezané vrcholce zo stromov, ktoré viseli zavesené zo stropu a dole hlavou. Stromček sa v minulosti pripravil ráno na Štedrý deň a pretrvával až do Troch kráľov.“

Zdobil sa všetkým, čo bolo poruke: „Buď to boli živé jabĺčka, orechy alebo sladkosti ako sušené ovocie - jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.“ Podľa Nádaskej sa využívali len vrcholce z veľkých stromov, pretože doma mali ľudia málo miesta. Ten visel z povaly a deti ho ozdobovali doma vyrobenými slamenými ozdobami, medovníkmi, opäť sušeným ovocím a orechmi.

Na vianočnom stole nesmeli chýbať tradičné jedlá ako klasická fazuľová, šošovicová, hubová polievka, kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, prípadne klobásami a údeným bravčovým mäskom, hrachové či iné strukovinové kaše. Hydina sa jesť nesmela, aby sa majetok nerozletel či hydina ho nerozhrabala. Na východe sa varila mačanka s chlebom.

Vo všeobecnosti platilo, že sa na Štedrý deň malo jesť mäso beznohé (pôstnym bola ryba), na Kristovo narodenie (1. sviatok vianočný) dvojnohé (pečená hus a kačka) a a na deň sv. Štefana (2.sviatok vianočný) štvornohé (bravčovina, divina, deň návštev).

Jedlo sa líšilo aj v závislosti od regiónov Slovenska. „Na východe mali až 12 chodov, bežné bolo 5 chodov. Nešlo ale o veľké porcie, skôr o striedmosť. Každý člen rodiny mal za lyžičku ochutnať z každého jedla a nič sa nesmelo vyhadzovať,“ pripomenula Nádaská.

Na štedrovečernom stole nechýbali svietnik, Biblia či Spevník, chlieb ako boží dar, oblátky, med, soľ, cesnak, trocha obilnín a strukovín, mak, jablká, orechy, sušené ovocie, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich hodnota narástla, alebo šupiny kapra, tanier navyše pre zosnulých, nohy stola držala reťaz pre súdržnosť rodiny.

Štedrý večer sa nazýval Kračun (východné Slovensko), Viľija (Orava a niektoré obce Spiša), Svjati večur, Hodi, Hody, Godi. Po prípravách štedrovečerného stola sa chodilo na štedrovečerné služby Božie a až potom sa zasadlo k stolu. Všetky jedlá museli byť už na stole, aby gazdiné nevstávali (inak by kvočky nesedeli na hniezdach).

Z prekrojeného jablka či orechov sa veštilo zdravie. Po zazvonení zvončeka sa nedočkavé deti vrhli k stromčeku a rozbaľovali si darčeky. Zo štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť, odkladalo sa však domácim zvieratám, omrvinky zase na liečenie alebo sa zaorali do pôdy kvôli dobrej úrode, po večeri sa spievali vianočné piesne a čakalo na koledníkov, vinšovalo susedom a príbuzným, spievalo pod oblokmi.

Po prvej svetovej vojne podľa etnologičky dostávali dievčatká (dovtedy v mnohých roľníckych domácnostiach darčeky nepoznali) handrové bábiky, chlapci doma zhotovené drevené hračky, koníka, panáčika. Plietli sa šály, rukavice, svetre, darovali topánky. No obdarovávanie bolo niečím viac, než len tešením sa z vecných darov: „Bola to akoby pripomienka biblického príbehu, že tak, ako sa narodil ježiško, Boží syn, ktorý sa chádpal ako dar pre ľudstvo, tak v zmysle toho sa ľudia začali obdarovávať.“

Pranostiky:

tags: #zvyky #na #vianoce #dievky