Trenčín, geografické centrum stredného Považia, patrí medzi najstaršie slovenské mestá a je sídlom Trenčianskeho kraja. Prvá zmienka o Trenčíne je zaznamenaná na mape gréckeho zemepisca Claudia Ptolemaia z 2. storočia. Ešte významnejší doklad o Trenčíne (Laugariciu) je latinský nápis vytesaný do skaly Trenčianskeho hradu pochádzajúci z roku 179, ktorý hlása víťazstvo vojsk cisára Marca Aurelia nad germánskymi Kvádmi.
Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska a hraničí s Českou republikou, Trnavským, Nitrianskym, Banskobystrickým a Žilinským krajom. Ako šiesty najväčší kraj má rozlohu 4 501,81 km2 a zaberá 9,18 % plochy Slovenskej republiky. Podľa údajov k 1. januáru 2021 v ňom žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie.
Mapa Trenčianskeho kraja
Kraj sa člení na deväť okresov s okresnými mestami: Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Partizánske, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Púchov, Myjava a Ilava. Očakáva sa, že v roku 2026, keď sa Trenčín stane Európskym hlavným mestom kultúry, to prinesie regiónu možnosti rozsiahlej transformácie a medzinárodnej prezentácie.
Stručná História Kresťanstva a Aktuálny Stav
Až do 16. storočia sa katolícka Trenčianska stolica postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov. Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali do Trenčína českí protestantskí exulanti, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“. Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.
Luteránsky kríž
Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky. Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky.
Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský, Myjavský a Považský sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku a Turčiansky seniorát patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku.
Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu a pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie.
Konfesionálna Charakteristika
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 %), nasledujú luteráni (7,15 %), po nich gréckokatolíci (0,52 %), pravoslávni (0,14 %) a kalvíni (0,09 %). Takmer 26,5 % obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám.
Počet a Podiel Kostolov Podľa Denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %)
- Evanjelické kostoly: 40 (13,07 %)
- Gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %)
- Pravoslávny chrám: 1 (0,33 %)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov je rôznorodé, s najstaršími kostolmi pochádzajúcimi z 11. storočia a najnovšími z 21. storočia.
Kostol Povýšenia Svätého kríža v Krásne
Pútnické Miesta
Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta:
- Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva (rímskokatolícka Žilinská diecéza)
- Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (rímskokatolícka Nitrianska diecéza)
Kostoly Vyhlásené za Národnú Kultúrnu Pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
- Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
- Evanjelický kostol (18. storočie)
V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavosti
Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia.
Trenčín, sídlo Trenčianskeho kraja s takmer 54 000 obyvateľmi je ôsmym najväčším slovenským mestom. Aj keď staršej generácii sa v súvislosti s Trenčínom vybaví prívlastok „mesto módy“, ten správny prívlastok je „mesto armády“. Bolo to tak po stáročia a nie je to inak ani dnes, a to pre jeho strategickú polohu.
Čo sa týka konfesionálnej príslušnosti, najnovšie údaje ponúka Sčítanie osôb, domov a bytov v roku 2021. Rímskokatolícke farnosti Trenčína patria do Nitrianskej diecézy, gréckokatolícka farnosť do Bratislavskej eparchie, evanjelický cirkevný zbor je súčasťou Západného dištriktu ECAV na Slovensku.
Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu, ktorú vedie biskup Peter Rusnák.
V Trenčíne pribudol nový chrám, slúži gréckokatolíckym veriacim. Stavali ho sedem rokov a vznikol prevažne z milodarov.
Ako priblížil gréckokatolícky kňaz Igor Cingeľ, menšími prácami pokročili aj v uplynulom období, kedy v priestoroch budúceho pastoračného centra v suteréne chrámu spravili poter a osadili okná. V pláne je osadenie okien, i dokončenie pastoračného centra v suteréne. Za posledné dva roky stihli dokončiť strechu chrámu a omietky na hlavnej veži a kupole, do ktorej osadili aj nové okná. Všetko podľa jeho slov zvládli bez pôžičiek od bánk, len za pomoci milodarov od farníkov, zo zbierok a individuálnych darov zo Slovenska i zahraničia.
„K farnosti Trenčín patria všetci, ktorí sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi - od Považskej Bystrice, Trenčína, cez Ilavu aj Myjavu. Tento chrám vznikol z veľkej túžby veriacich a najmä z ich milodarov. Mali sme veľkú podporu ľudí z celého Slovenska,“ hovorí gréckokatolícky farár v Trenčíne Igor Cingeľ.
Chrám ešte nemá finálnu podobu, s drobnými prácami ešte počítajú ako v interiéri tak aj v exteriéri. Napríklad na oknách pribudne vitráž. „Chýba nám tu mobiliár, ktorý je príznačný pre východné chrámy ako ikonostas. Naplánovali sme posviacku chrámu v lete okolo sviatku Cyrila a Metoda,“ dopĺňa Cingeľ.
Najmladším kostolom v meste je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, ktorý 9. júla 2022 posvätil bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák za spoluúčasti arcibiskupa Cyrila Vasiľa, SJ.
tags: #greckokatolicka #farnost #trencin