Gréckokatolícky chrám a farnosť Narodenia Presvätej Bohorodičky majú hlboké korene v obci Veľaty. Gréckokatolícky chrám sa nachádza na vŕšku v juhozápadnej časti obce a bol postavený v roku 1802. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie tejto farnosti a chrámu.
Prvé zmienky a vývoj farnosti
Prvé záznamy o gréckokatolíckej farnosti a chráme pochádzajú z roku 1692. Počet gréckokatolíkov vo farnosti ovplivnilo sťahovanie katolíkov východného obradu v polovici 18. storočia. V roku 1741 už mala farnosť svoje filiálky. Presnejšie záznamy o farnosti pochádzajú z roku 1805. Od roku 1814 bol pravidelne vydávaný schematizmus Mukačevskej eparchie so sídlom v Užhorode. Z tohto dokumentu sa už dozvedáme informácie o počte veriacich vo farnosti. Gréckokatolícka komunita bola až do polovice 20. storočia najpočetnejšou skupinou veriacich.
Historicko-spoločenské okolonosti ako aj cirkevný vývoj mali nesporne dopad na počet aktívnych veriacich farnosti. K najvážnejším zásahom patril tzv. Prešovský sobor a následné "zrušenie" gréckokatolíckej cirkvi v rokoch 1950-1968. Vo farnosti v tom čase pôsobili pravoslávni farári. Komunita sa rozčesla a časť veriacich sa zúčasňovala v tomto období na rímskokatolíckych obradoch. Po roku 1968 sa veriaci mohli vrátiť ku gréckokatolíckemu obradu, no až do roku 1989 sa ku praktizovaniu viery pristupovalo opatrne a rozpačito.
Súčasnosť farnosti
V roku 1990 sa ku gréckokatolíckemu vyznaniu pri sčítaní ľudu otvorene prihlásilo 274 obyvateľov. V roku 2000 to bolo 292 obyvateľov, čo predstavovalo 35,1% z počtu obyvateľov obce. V súčasnosti patrí farnosť ku Gréckokatolíckej Košickej eparchii. Farnosť má dve filiálky - Luhyňu a Hrčeľ. V roku 1948 bol v Luhyni postavený chrám Uspenia Presvätej Bohorodičky. V Hrčeli bol chrám Matky Ustavičnej Pomoci postavený v roku 1969 a je v spoločnom užívaní s rímskokatolíkmi.
Pozoruhodnosti farského chrámu
Ku pozoruhodnostiam farského chrámu patrí výzdoba interiéru. Strop chrámu tvorí krížová klenba z dosák, na ktorých je pripevnené plátno. Na plátne sú namaľované veľkorozmerné obrazy a menšie medailóny. Dominantu interiéru však tvorí ikonostas umiestnený v chráme v roku 1934. Vytvoril ho rezbár Anton Helfer, ktorý vo Veľatoch prežil aj časť svojho života. Ikonostas bol v roku 2005 zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Gréckokatolícky Farský úrad: Mgr. Andrej Radošický
Významné osobnosti farnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti, patria:
- JÁN SITKÁR, tit. Narodil sa 16. mája 1931 v obci Veľaty. Po teologických štúdiách bol v roku 1954 vysvätený za kňaza Pravoslávnej cirkvi. Po čiastočnom uvoľnení ľadov komunistickej moci voči Gréckokatolíckej cirkvi bol po žiadosti prečítanej pri nedeľnej sv. liturgii spolu s veriacimi prijatý bl. biskupom Vasiľom Hopkom do Gréckokatolíckej cirkvi s povolením vykonávať kňazskú službu odo dňa 29. júla 1968. Po ťažkej chorobe odišiel 6. januára 2004 do večnosti.
- ThLic. Ordinovaný bol 12. júna 1983. Vo farnosti Čemerné pôsobil od roku 1989 až do roku 1993. Počas jeho pôsobenia vo farnosti bola postavená farská budova a sväté liturgie sa začali slúžiť v slovenskom jazyku. Akademický titul "lienciát teológie" dosiahol v roku 1997 po ukončení štúdia na KUL v Ľubline (Poľská republika).
- Mgr. Po teologických štúdiách na CMBF v Bratislave a GBF v Prešove bol ordinovaný Mons. Jánom Hirkom 2. augusta 1992. Ako kaplán v Čemernom pôsobil v rokoch 1992 - 1993. Časť svojej pastorácie v Čemernom venoval práci s mládežou, pastorácii Rómov a aktivitu vyvíjal aj v zbore bl. Pavla Petra Gojdiča.
- Mgr. Pochádza z Humenného. Ordinovaný bol 14. júna 1987 v Prešove. V rokoch 1993 - 1994 pôsobil ako správca farnosti Čemerné a zároveň ako dekan vranovského dekanátu. Veľkú časť svojho pastoračného úsilia v Čemernom venoval práci s rómami.
- Mgr. Narodil sa v Košiciach. Kňazskú vysviacku prijal 16. septembra 1990 v Prešove. Najprv pôsobil ako kaplán v Prešove (1990-1994). Farnosť Čemerné bola jeho druhým pôsobiskom. Počas svojho pôsobenia vykonal za pomoci veriacich rozsiahlu rekonštrukciu chrámu.
- PaedDr. Narodil sa v dedinke Úpor. Po ukončení teologických štúdií bol ordinovaný dňa 4. júla 1965 v Prešove. Pred svojím príchodom do Čemerného pôsobil na viacerých farnostiach. V Čemernom pôsobí od roku 1999. Za jeho pôsobenia sa vo farnosti rozvíjali mnohé aktivity do ktorých sa zapájal a podporoval ich nielen aktívnou pomocou, ale aj modlitbami.
- ThLic. Narodil sa v Hlinnom. Po ukončení štúdií bol 1. júla 2001 vysvätený za kňaza. Najprv pôsobil vo farnosti Rešov (2001-2004). Od decembra 2004 pôsobil v Čemernom ako kaplán.
- Mgr. Bol ordinovaný 15.09.2005. V rokoch 2005 - 2008 bol kaplánom v Strážskom. V roku 2006 bol prednášajúci na Duchovnej akadémii Theodora Romžu v Užhorode. V roku 2008 kaplánom v Sobranciach a v rokoch 2008- 2009 kaplánom v Čemernom.
Stručná história obce Veľaty
V juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na odlesnenej pahorkatine pod Zemplínskymi vrchmi, sa v nadmorskej výške 155 m nachádza obec Veľaty. Viaceré pramene uvádzajú osídlenie tejto lokality už v mladšej dobe kamennej (neolite). Vo Varadínskom registri z roku 1220 možno nájsť prvú písomnú zmienku o obci Veľaty, ktorá sa tam uvádza pod názvom Villa Velchea. Pôvodný názov Velchea sa v priebehu historického vývoja menil na Velethe (1417), Welatin (1786), Veľaty a Velatin (1720). Súčasný názov obce sa používa nepretržite od roku 1927.
Tragické následky mal pre Veľaty vpád vojenského oddielu krymských Tatárov, ktorí v roku 1566 spustošili prevažnú časť obce. Obyvateľstvo utekalo pred Tatármi a mnohí sa už do spustošenej obce nevrátili. Na Veľaty doľahli následky morovej epidémie roku 1663, ktorá vykynožila takmer celú obec. Tá sa z tejto tragédie len ťažko spamätávala. Na prelome 17. a 18. stor., v dôsledku morovej epidémie a protihabsburských povstaní, boli Veľaty celkom vyľudnené. Zostali neobývané pravdepodobne do roku 1712, keď začalo ich doosídľovanie.
Rozvoj obce v 18. stor. významne ovplyvnila slovenská a ruthénska kolonizácia, v dôsledku ktorej sa do opustených usadlostí stredného Zemplína sťahovalo obyvateľstvo severovýchodných častí Uhorska (Slovenska). Ruthénske obyvateľstvo bolo prevažne grécko-katolíckeho vierovyznania. Na rozvoj obce v tomto čase poukazujú dostupné demografické údaje z roku 1787. Podľa nich tvorilo vtedajší Velatín už 54 domov a 418 obyvateľov.
Obec, ktorá sa nachádzala pri hlavnej cestnej komunikácii prechádzajúcej Zemplínskou župou, mala od roku 1794 dôležitú poštovú stanicu. Hlavným zamestnaním obyvateľstva boli poľnohospodárstvo a drevorubačstvo. Ani Veľaty neobišla roku 1831 cholerová epidémia, ktorá dala podnet k revolte poddaných počas Východoslovenského roľníckeho povstania na žipovsko-trebišovskom smere.
Na prelome 19. a 20 stor. mal najväčší majetkový podiel v obci gróf Alexander Andrássy. Veľaty boli v tomto čase slovenskou obcou, v ktorej žilo v 120 domoch 788 obyvateľov, väčšinou grécko-katolíckeho vierovyznania.
Po Viedenskej arbitráži boli Veľaty až do 14. marca 1939 obsadené ako pohraničná obec horthyovským Maďarskom. Občania sa v tomto čase obracali s petíciami na úrady a žiadali návrat obce späť do vznikajúcej Slovenskej republiky. Pri prechode frontu počas II. svetovej vojny mala obec značné materiálne škody, pretože sa nachádzala pri hlavnej cestnej komunikácii a na železničnej trati.
Veľaty boli známe silnou občianskou i komunistickou zložkou antifašistického odboja, s ktorou spolupracovali aj niektorí príslušníci tamojšej finančnej stráže. Sedemdesiati občania aktívne bojovali v zahraničnej československej armáde, najmä v I. čs. armádnom zbore.
tags: #greckokatolicka #farnost #velaty