V spojení s celou Cirkvou slávime Nanebovzatie Panny Márie s telom a dušou do slávy Raja.
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta, nám ponúka dialóg medzi Máriou a jej sesternicou Alžbetou.
Keď Mária vstupuje do domu a víta Alžbetu, tá jej hovorí: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1,42). Tieto slová plné viery, radosti a úcty sa stali súčasťou modlitby Zdravas Mária.
Mária prijíma Alžbetino požehnanie a odpovedá naň chválospevom, darom pre nás, pre celé dejiny: Magnifikat. Je to spev chvály, ktorý by sme mohli nazvať „chválospev nádeje“.
Svätý Otec František odmietol počas svojej homílie na sviatok Panny Márie Guadalupskej snahy v rámci Cirkvi vyhlásiť piatu dogmu o Panne Márii, ktorou by jej bol pridelený titul “spoluvykupiteľka.” Tieto snahy zároveň nazval “bláznovstvom.”
Podľa pápeža Panna Mária nikdy nechcela mať na sebe titul ani zásluhy, ktoré patria jej Synovi. “Nikdy nechcela mať pre seba niečo, čo bolo jej Syna. Nikdy sa nepredstavila ako spoluvykupiteľka. Nie.” doslovne povedal pápež František. Pápež zdôraznil, že Panna Mária sa predstavila ako služobnica Pána.
Odpovedanie na vaše otázky o Márii a jej nepoškvrnenom počatí
Štyri dogmy o Panne Márii
V Katolíckej cirkvi existujú štyri dogmy o Panne Márii, ktorými je viazaný každý veriaci. Exkomunikácii podlieha každý veriaci, ktorý verejne rebeluje proti tomu, čo učiteľský úrad Cirkvi vyhlasuje za dogmu, teda záväzné učenie.
- Panna Mária je Božia Matka. Touto dogmou z 5 storočia chcela Cirkev zdôrazniť, že Ježiš bol Bohom od narodenia a nestal sa ním počas života alebo až po smrti.
- Druhá dogma je o večnom panenstve Márii a preto jej priznáva titul Panna Mária. Panenstvo sa Márii priznáva pred pôrodom aj po pôrode počas celého života.
- Tretia dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie bola vyhlásená pápežom Piusom IX v roku 1854. Týmto pomenovaním sa Panna Mária predstavila počas zjavení v Lúrdoch.
- Posledná štvrtá dogma sa týka Nanebovzatia Panny Márie s telom a dušou do neba.
Toto presvedčenie, že Božia Matka bola hneď po svojej smrti vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy, žilo vo východnej aj západnej Cirkvi dlhé stáročia. Ale až pápež Pius XII. vyhlásil 1. novembra 1950 toto presvedčenie za dogmu katolíckej viery.
Nanebovzatie Márie nám ukazuje náš osud ako adoptívnych Božích detí a údov Kristovho tela. Ako Mária, naša Matka, sme povolaní k plnej účasti na Pánovom víťazstve nad hriechom a nad smrťou a k tomu, aby sme s ním kraľovali v jeho Večnom kráľovstve.
Kórejčania tradične oslavujú tento sviatok vo svetle svojej historickej skúsenosti, vedomí si láskyplného orodovania Panny Márie, ktoré sa prejavilo v histórii národa a v živote ľudu.
V druhom čítaní sme počuli, ako sv. Pavol potvrdzuje, že Kristus je novým Adamom, ktorého poslušnosť voči Otcovej vôli zvrhla kráľovstvo hriechu a otroctva a zahájila kráľovstvo života a slobody (porov. 1 Kor 15,24-25). Pravá sloboda sa nachádza v láskyplnom prijatí vôle Otca.
Od Márie, plnej milosti, sa učíme, že kresťanská sloboda je niečo viac než len jednoduché oslobodenie sa od hriechu. Je to sloboda, ktorá otvára nový duchovný spôsob posudzovania pozemských skutočností, sloboda milovať Boha a bratov i sestry s čistým srdcom a žiť v radostnej nádeji z príchodu Kristovho kráľovstva.
Dnes, keď uctievame Pannu Máriu, Kráľovnú neba, obraciame sa na ňu ako na Matku kórejskej cirkvi. Prosíme ju, aby nám pomohla byť vernými kráľovskej slobode, ktorú sme prijali v deň krstu, aby viedla naše snahy o premenu sveta podľa Božieho plánu a aby dala Cirkvi v tejto krajine schopnosť byť plnšie kvasom jej kráľovstva vo vnútri kórejskej spoločnosti.
Nech sú kresťania tohto národa veľkodušnou silou duchovnej obnovy v každej oblasti spoločnosti. Nech dokážu čeliť lákadlám materializmu, ktorý potláča skutočné duchovné a kultúrne hodnoty, a duchu bezuzdnej konkurencie, ktorá plodí egoizmus a konflikty.
Nech tiež odmietajú neľudské ekonomické modely, ktoré vytvárajú nové formy chudoby a pracujúcich ľudí vytláčajú na okraj, ako aj kultúru smrti, ktorá znehodnocuje obraz Boží, obraz Boha života, a narúša dôstojnosť každého muža, ženy a dieťaťa.
Ako kórejskí katolíci, dedičia vznešenej tradície, ste povolaní zúročiť toto dedičstvo a odovzdať ho budúcim generáciám. To si od každého vyžaduje nevyhnutnosť obnoveného obrátenia k Božiemu slovu a intenzívnu starostlivosť o chudobných, núdznych a slabých, ktorí sú medzi nami.
Pri slávení tohto sviatku sa spájame s celou Cirkvou rozšírenou po svete a hľadíme na Máriu ako na Matku našej nádeje. Jej chválospev nám pripomína, že Boh nikdy nezabúda na svoje prísľuby milosrdenstva (porov. Lk 1,54-55). Mária je blahoslavená, lebo «uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán» (Lk 1,45). Na nej sa všetky Božie prísľuby ukázali ako pravdivé. Vyvýšená na trón v sláve nám ukazuje, že naša nádej je reálna a odteraz sa takáto nádej upína ako «istá a pevná kotva nášho života» (porov. Hebr. 6,19) tam, kde Kristus vystúpil v sláve.
Táto nádej, drahí bratia a sestry, nádej ponúkaná evanjeliom, je protiliekom k duchu zúfalstva, ktorý sa zdá, že rastie ako rakovina vnútri spoločnosti, ktorá je navonok bohatá, no predsa často zakusuje vnútornú trpkosť a prázdnotu. Na koľkých našich mladých si toto zúfalstvo vyžiadalo svoju daň! Kiežby mladí, ktorí sú tu s nami v týchto dňoch so svojou radosťou a so svojou dôverou, nikdy neboli obratí o svoju nádej!
Obráťme sa na Máriu, Božiu Matku, a prosme o milosť byť radostnými v slobode Božích detí, o milosť využívať múdro túto slobodu pre službu našim bratom a sestrám, a o milosť tak žiť a konať, aby sme boli znamením nádeje. Tej nádeje, ktorá nájde svoje naplnenie vo Večnom kráľovstve, tam, kde kraľovať znamená slúžiť.
Panna Mária ohlasuje radikálnu zmenu, obrat hodnôt. Keď sa rozpráva s Alžbetou, nosiac Ježiša pod srdcom, predvída, čo povie jej Syn, keď za blahoslavených vyhlási chudobných a pokorných a keď napomenie bohatých a tých, ktorí sa spoliehajú na svoju sebestačnosť.
Panna Mária teda týmto spevom, touto modlitbou, prorokuje: prorokuje, že nie moc, úspech a peniaze sú to, čo má prednosť, ale služba, pokora a láska.
Keď hľadíme na ňu ako oslávenú chápeme, že opravdivá moc je služba a kraľovať znamená milovať. A tak, keď sa pozrieme na seba samých, môžeme si položiť otázku: Dotýka sa tento zvrat, ktorý ohlásila Mária, môjho života? Verím, že milovať znamená kraľovať a že služba je moc? Verím, že cieľom môjho života je nebo, raj? Alebo sa starám len o to, aby som tu dole dobre trávil čas, starám sa len o pozemské, materiálne veci?
Dnes Mária spieva o nádeji a nanovo v nás zažíha nádej, v nej vidíme cieľ cesty: ona je prvým stvorením, ktoré celé, so svojím telom i dušou, víťazne prechádza cieľovou čiarou neba.
Ukazuje nám, že nebo je na dosah ruky. Ako to? Áno, nebo je na dosah, ak sa ani my nepodvoľujeme hriechu, v pokore chválime Boha a veľkodušne slúžime druhým. Nepodvoliť sa hriechu - ale niekto môže povedať: „Ale, otče, som slabý“ - „Ale Pán je ti vždy nablízku, lebo je milosrdný“.
Naša Matka nás berie za ruku, sprevádza nás do slávy, pozýva nás, aby sme sa radovali mysliac na raj.
Svätý otec František odmietol počas svojej homílie na sviatok Panny Márie Guadalupskej snahy v rámci Cirkvi vyhlásiť piatu dogmu o Panne Márii, ktorou by jej bol pridelený titul “spoluvykupiteľka.” Tieto snahy zároveň nazval “bláznovstvom.”
Podľa pápeža Panna Mária nikdy nechcela mať na sebe titul ani zásluhy, ktoré patria jej Synovi. “Nikdy nechcela mať pre seba niečo, čo bolo jej Syna. Nikdy sa nepredstavila ako spoluvykupiteľka. Nie.” doslovne povedal pápež František. Pápež zdôraznil, že Panna Mária sa predstavila ako služobnica Pána.
Sv. Ján Damascénsky týmito slovami blahoželá tejto blahoslavenej dvojici: „Joachim a Anna, akí ste blahoslavení a nepoškvrnení!
Pápež František má veľkú úctu k „starým rodičom“ Ježiša Krista a preto ustanovil „Svetový deň starých rodičov a seniorov“.
Hovorí: „Oni nám pripomínajú, že staroba je dar a že starí rodičia sú ohnivkom spojenia medzi generáciami, aby odovzdávali mladým skúsenosť života a viery.
Pravé šťastie nájdem iba v živom vzťahu k Ježišovi Kristovi.
tags: #papez #frantisek #nanebovzatie