Obec Veľká Tàňa sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Trebišov. Vedie tu krátka odbočka z obce Čerhov z cesty č. 79, ktorá prechádza z Trebišova cez Slovenské Nové Mesto do Maďarska. Od okresného mesta Trebišov je obec vzdialená približne 20 km, od Košíc 65 km. Nadmorská výška v strede obce je 176 metrov. Obec sa s ďalšími šiestimi dedinami nachádza v slovenskej oblasti unikátneho regiónu Tokaj. Leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny na juhozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov.
Územie obce bolo osídlené už v období paleolitu (staršia doba kamenná) a neolitu (mladšia doba kamenná), v chotári sa našli stopy osídlenia z čias bukovohorskej kultúry (5 000 - 4 700 p.n.l.). Pokiaľ obce Nižný a Vyšný Turuň, ktoré spomínajú dejiny Zemplínskej župy, sú identické so súčasnými obcami Veľká a Malá Tàňa, potom existovali už v roku 1067. To isté môžeme povedať o obci Tolna, ktorá existovala už začiatkom 13. storočia, patrila rodu Katha a jej existencia je zaznamenaná v listine z roku 1220. Prvú správu o pestovaní vína v tejto oblasti poznáme z roku 1248, keď bol kráľom Belo IV. Písomnú zmienku o Veľkej Tàni poznáme z roku 1254, jej majiteľmi boli Balašéniovci (Balasey).
Mapa vinohradníckej oblasti Tokaj.
História kostola a obce
Počas 13. storočia v obci sídlil rad mníchov paulínov a do daného obdobia sa počíta aj vznik románskeho kostolíka, ktorý tu sotjí dodnes. Podľa opisu histórie obce, ktorý vyhtovil Anton Szirmay de Szirma, kráľ Ondrej II. paulínom v roku 1221 daroval polovicu dediny. V roku 1241 bol vraj paulínsky kláštor zničený Tatármi. Pravda je však taká, že rád paulínov vznikol až v roku 1261, teda 40 rokov po tom, ako mal údajne vlastniť dedinu. Taktiež priamo mníšsky paulínsky rád vo svojej histórii udáva desať obcí územia dnešného Slovenska, kde mali v stredoveku kláštory. Veľká Tàňa sa medzi nimi nenachádza.
V roku 1321 Veľkú Tàňu vlastnili Mičbánovci. Časť obce od roku 1330 do roku 1512 patrila mníšskemu radu sv. Kláry z Blatného Potoka, čo je súčasný Sárospatak v Maďarsku. Druhá časť Veľkej Tàne často menila majiteľov. V roku 1479 to boli Šemšejovci (Semsey), v roku 1481 Čékeiovci (Czékey), v roku 1511 Butkaiovci (Buttkay). Zmena nastala opäť už v roku 1512, keď polovicu Veľkej Tàne opäť vlastnili mnísi Paulíni, ktorí už sídlili v Sátoraljaújhely a druhá polovica patrila mníchom sv. Kláry zo Sárospataku. Podľa písomného záznamu boli v roku 1598 vlastníkmi dediny František Pacot (Paczoth) a Dobó, neskôr Rákociovci. V 17. a 18. storočí boli majitelia Asprementovci, v 19. storočí Séčiovci (Széchy), na prelome 19. a 20. storočia väčšinu majetku v dedine vlastnil Alexander Séčeni (Szécheny).
V roku 1567 obec takmer zanikla. Bola prepadnutá tureckým vojskom, ktoré vyplienilo vinice. Približne do toho obdobia sa radí aj vznik typických podzemných pivníc vykopaných v tufovej pôde. Tie dnes slúžia predovšetkým na skladovanie vína, ale v danom období slúžili aj ako úkryty pred nájazdmi Osmanskej ríše. V roku 1715 sa tu nachádzalo 12 obývaných a 50 opustených usadlostí. Tento čas bol známy aj zánikom viacerých dedín, oblasť súčasného východoslovenského regiónu bola veľmi vyľudnená, čo bol priamy následok Rákociovských povstaní a morovej rany. Nová vlna obyvateľstva, ktorá obec osídlila, bola prevažne slovenského a rusínskeho pôvodu. V roku 1787 tu už však stálo 111 domov a obec mala 662 obyvateľov. V 18. storočí bola Veľká Tàňa známa aj svojimi liečivými prameňmi, pri ktorých vznikli kúpele a liečili sa tam reumatické choroby. Podľa záznamov z roku 1828 tu bolo 48 domov a 372 obyvateľov, v roku 1869 až 790 obyvateľov. Venovali sa predovšetkým vinohradníctvu a poľnohospodárstvu. V rokoch 1938 až 1945 patrila obec Malá Tàňa k tým, ktoré boli pripojené k Horthyovskému Maďarsku. Dedina bola v II. svetovej vojne oslobodená dňa 2. 12. 1944. JRD menšinového typu tu založili v roku 1952, v roku 1964 prešlo JRD do Štátnych majetkov. V roku 1964 bola obec Veľká Tàňa zlúčená s obcou Malá Tàňa do jednej obce s názvom Tàňa. Obe dediny sa opätovne osamostatnili v roku 1991.
Genéza názvu obce
- 1220 - Tolna
- 1276 - Thorona
- 1321 - Turuna
- 1336 - Toroyna
- 1441 - Nagythoronya
- 1920 - Veľká Toroňa
- 1948 - Veľká Tàňa
Súčasnosť
Obec je súčasťou unikátnej cezhraničnej oblasti Tokaj. Zatiaľ, čo maďarská strana patrí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, slovenská strana na tento zápis ešte len čaká. I dnes je to prevažne poľnohospodárska a vinárska obec s tridsiatimi troma podzemnými pivnicami, ktoré majú chodby dlhé približne 2,5 kilometra. Pôsobí tu viacero vinárov, tokajské víno je možné od nich zakúpiť priamo v obci. V súčasnosti (marec 2009) tu žije 441 obyvateľov.
Vo Veľkej Tàni sa nachádza románsko-gotický kostol z prvej polovice 13. storočia, ktorý patrí reformovanej kresťanskej cirkvi. Tiež klasicistický grécko-katolícky kostol z prvej tretiny 19. storočia.
Pravidelné akcie pre verejnosť:
- 3. májový týždeň - Deň sv. Urbana, deň otvorených pivníc a posvätenia vína
- 3. septembrový týždeň - Vinobranecké slávnosti
- 4. septembrový týždeň - Festival Tokajské vinobranie s dňom otvorených vínnych pivníc
Tokajská obec Veľká Tàňa je známa najmä svojimi vinicami a vínom. Turista má predovšetkým možnosť navštíviť niektoré z približne päťsto rokov starých vínnych pivníc a degustovať, či nakúpiť kvalitné víno. Obcou prechádza Tokajská vínna cesta, bližšie informácie nájdete na www.tvc.sk.
Erdélyi János a Veľké Kapušany
Každé mesto, obec má svoju osobnosť, ktorá ho preslávila. Erdélyi János je najvýznamnejší rodák z Veľkých Kapušian. Ak máte radi svoje mesto, je načase, aby ste začali spoznávať Erdélyiho, aby ste spoznali život v našom meste pred dvoma storočiami. Minulosť sa stále dotýka našej prítomnosti a pre budúcnosť je dôležitejšia viac, než si teraz myslíme. Keď vnímame svoje prostredie cez nejakú pamiatku, osobnosť, to prostredie začína byť obývané. Zapĺňa sa príbehmi, obrazmi, postavami, sme citlivejší na svoje okolie a angažujeme sa viac ako občania, ak by nám ju niekto ohrozil. Preto sa vo vkporte snažíme zmapovať život v našom meste a okolí cez príbehy a udalosti a preniesť Vás v čase.
Narodil sa 1. apríla 1814 v bývalej samostatnej obci Malé Kapušany. Jeho rodný dom stál v blízkosti rímskokatolíckeho kostola v dnešnej Malokapušianskej ulici. Erdélyi pochádzal z poddanskej rodiny a štúdiá mohol ukončiť iba vďaka tomu, že sa stal vychovávateľom. Jeho pamiatku obyvatelia mesta verne zachovávali, ale po r. 1914 ako by na jeho ducha padol prach zabudnutia. Až na 150. výročia jeho narodenia si v r. Od roku 1964 sa každý rok konajú v meste Dni J. Erdélyiho, ktoré úrovňou, významom patria k najhodnotnejším podujatiam juhovýchodného regiónu Slovenska. Významné miesto v Erdélyiho vedeckom živote zaujímajú aj literárnovedné štúdia a kritické články analyzujúce literárnu tvorbu jeho súčasníkov. Táto časť Erdélyiho života a tvorby ovplyvnila estetické kritéria na úroveň literárnej tvorby a upozornila zároveň aj na tolerantnosti v umení.
Poloha Veľkej Tàne na mape Slovenska.
Odhalenie pamätnej tabule Jánosa Erdélyiho
Píše sa 16. september 1894, stretnime sa pred reformovaným kostolom vo Veľkých Kapušanoch. Spolu s týmito ľuďmi na fotografii buďme súčasťou veľkolepej oslavy odhalenia pamätnej tabule Jánosa Erdélyiho. Obzrime si významných hostí, pokukujme na jeho synov. Porozprávame Vám o tom, ako vznikla pamätná tabuľa, kto mal na tom zásluhu, prečo sa nakoniec neumiestnila podľa plánu v stene rodného domu Jánosa Erdélyiho, ale ako náhradné riešenie v stene kostola reformovanej cirkvi. Ako v skutočnosti vyzeral jeho rodný dom, ako prebiehalo slávnostné odhalenie tabule a kto každý sa slávnosti zúčastnil.
Všetko sa začalo 12. Výbor, ktorý vznikol na tento cieľ, si pod vedením predsedov Szabó Endreho ev. ref. dekana a Dr. Mijó Kálmána. Za účelom získania nákladov na pamätnú tabuľu výbor vystavil zberné hárky so žiadosťou o príspevok, aby sa dary zaslali najneskôr do 1. septembra Lajosovi Novákovi užhorodskému notárovi ev. ref. farárovi. Samotná tabuľa bude slávnostne odhalená 16. Čiže na tabuľu bola vyhlásená zbierka.
Poľnohospodárske mesto Veľké Kapušany mohli byť pred týždňom, 16. septembra, svedkom dušu povznášajúcej slávnosti. Erdélyi János, syn našej župy, sa narodil 1. apríla 1814 v Malých Kapušanoch. Bol dieťaťom chudobných roľníckych rodičov. Aj dnes stojí domček so slamenou strechou, v ktorom sa tento znamenitý muž narodil. Podľa domáceho zvyku chcel výbor umiestniť pamätnú tabuľu do steny domčeka, ale rozum a tvrdohlavosť majiteľa, ktorá nepasuje k maďarskému ľudu, prekazil tento zámer neprekonateľnou prekážkou, výbor teda nemohol urobiť nič iné, len vložiť kamennú tabuľu podľa anglického zvyku, do steny kostola (veľkokapušiansky ev. ref. kostol).
Udalosť sa stala 80 rokov po narodení Erdélyiho, alebo 26 rokov po jeho smrti. Rodný dom už dávno nevyhovoval k dlhodobej spomienke na velikána. Informatívny text k tomuto rozhodnutiu ( dodatočné zistenie médiami:„Začiatkom storočia patril dom Mihályovi Erdélyimu, jeho otcovi ( Jánosa Erdélyiho). Tento dom neskôr Mihály Erdélyi, podľa tvrdenia súčasnej vlastníčky vdovy Bertitsovej, predal otcovi jej manžela, lebo nezvládal platiť „pánove veci“. Dom na našom obrázku je raz taký dlhý, aký bol ten pôvodný, a tak nie je tým pôvodným rodičovským domom čo sa týka veľkosti. V čase , keď tu bývali Erdélyiovci, dom pozostával iba z prvej polovice. Avšak polovica domu otočená smerom k ulici, časť, v ktorej sa v hlinenej izbe narodil János Erdélyi, je pôvodná, ale je v schátranom stave, až takom, že ju chcú úplne zbúrať. S odvolaním sa na tento zámer nedovolila súčasná majiteľka osadiť pamätnú tabuľu do steny domu. Relevantnosť tohto odôvodnenia uznal aj organizačný výbor a požiadal o umiestnenie pamätnej tabule na bočnej stene ref. kostola, čomu farnosť s najväčšou ochotou aj vyhovela. Interiér starého domu je mimochodom úplne zachovaný, taký, aký bol na začiatku storočia. Kde stál rodný dom Erdélyiho? Pri Lidli, prvý poschodový dom smerom ku kostolu.
János Erdélyi svoje štúdiá ukončil na vysokej škole v Sárospataku, pričom si na živobytie privyrábal zväčša súkromnými hodinami (doučovaním). Už ako študent ovládal nemecký a francúzsky jazyk, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu literárnu tvorbu. V roku 1841 získal právnický diplom, ktorý však nevyužil, pretože všetku svoju energiu venoval literatúre. Akadémia vied si ho zvolila za člena v roku 1839 a spoločnosť Kisfaludy v roku 1842. V roku 1851 sa stal učiteľom v Sárospataku, kde pôsobil ako pýcha slávnej školy až do svojej smrti (23.1.1868). Vyučoval filozofiu a literatúru. Jeho pamiatka je pekne zachovaná aj vysokoškolským samovzdelávacím krúžkom v Sárospataku, ktorý nesie jeho meno. Jeho rozsiahla literárna činnosť na vysokej úrovni sa presadila v troch smeroch. Ako básnik patril medzi velikánov svojej doby, ako znalec a kritik umenia bol prvotriednou autoritou a ako filozof bol priekopníkom. Škoda, že pre jeho ťažkopádny štýl pod nemeckým vplyvom, patria medzi ťažké čítania a ako také sú dnes publikom bažiacim po ľahkých veciach ignorované. Erdélyi János sa ženil dvakrát. V roku 1839 sa oženil so sestrou bratov Vahotovcov Kornéliou, ktorá bola potomkom šľachtickej rodiny Vahot z Vachottfalvy, pani Kornélia Vahot z Vachottfalvy (1817-1842). Po jej smrti, sa jeho druhou manželkou stala pani Ilona Csorba (1835-1895) z Alsóborse so šľachtickým pôvodom.
Hlavnú zásluhu na pripomenutí si tohto významného muža majú Dr. Mijó Kálmán a Szabó Endre ev. ref. I. Potom Szabó Endre, ako jeden z predsedov výboru organizátorov slávnosti, otvoril oslavu oduševneným príhovorom. Nasledoval Szinyei Gerzson, vysokoškolský učiteľ v Sárospataku, prečítal na vysokej úrovni svoju nezávislú štúdiu o Jánosovi Erdélyim, v ktorej Erdélyiho ocenil ako človeka, básnika, spisovateľa a učiteľa. Po Szinyeym predniesol svoju ódu napísanú pre túto príležitosť Lévay József, jeden z najvýznamnejších osobností žijúcej generácie maďarských básnikov, a s dovolením autora ju v celom rozsahu tu reprodukujeme ( nepreložili sme ju, možnosť prečítať si v maďarskom jazyku v druhej časti) . Mňa nepoverila len Maďarská Akadémia vied, ale aj spoločnosť Kisfaludy, aby som vyjadril účasť….
Úvodná slávnosť a spomienka na Erdélyiho bola 16. septembra 1894 ( čiže 80 rokov po jeho narodení, alebo 26 rokov po jeho smrti), keď sa odhaľovala tabuľa. Uloženie venca za účasti obyvateľstva a hos´tí 22. Posledná bola 1. 4. Kegyeletök, hüségök és figyelmök őszinte hálára kötelez. Fogadják igaz szívből jövő köszönetemet. Tu musíme podotknúť, že slávnosť na ktorej veľa spievalo obecenstvo, viedol Berzeviczy István rodák z Bajan, člen literárneho spolku z Užhorodu, ktorý v tom čase už viedol v Užhorode policajnú stanicu a ktorý sa 31.3. S ním sa ešte stretneme v článku o Zoltánovi Bernáthovi. Apropo, aj on sa zúčastnil týchto ďalších osláv Erdélyiho.
Čiže nepadol prach zabudnutia. 50 rokov po poslednej oslave, teda v roku 1964 na 150. V roku 1965 bola v kultúrnom dome otvorená pamätná izba o jeho živote a diele, ktorú v roku 2003 presťahovali do maďarského domu. Pamätnú izbu v roku 2016 premenovali na múzeum. V roku 1968 pomenovali po ňom ulicu a odhalili mu v meste pamätník. V roku 2000 premenovali ZŠ s VJM na Erdélyi János Alapiskola.
Súčasný stav pamätnej tabule
Dnes už pôvodnú tabuľu nenájdete v stene kostola. Po pôvodnej tabuli som pátrala. Kto ju zvesil dole, prečo tak urobil, či existuje ešte vôbec. Je však dosť pravdepodobné, že za tých 129 rokov sa dostala do inventára reformovanej cirkvi. Určite po vojne, Sledovala som iba cieľ dopátrať sa, či ešte existuje. Našla som ju. V Nagykaposi Református Egyházközség. Opýtala som sa otca duchovného Árpáda Pándyho na vlastníctvo tabule. Povedal, že je majetkom cirkvi, lebo je umiestnená v stene kostola. Tiež dodal, že bez ohľadu na to, čia je tá tabuľa, slúži všeobecnému prospechu mesta a v tom s ním musím súhlasiť. Taktiež sa mu musím poďakovať, že sa o ňu zaujímal, staral sa, zrekonštruoval, nahradil novou. Nikto iný to neurobil. Porozprával mi, prečo zvesili pôvodnú tabuľu a nahradili ju novou. Bolo to z d´ôvodu, že cez rám tabule presakovala voda, ktorá celých 120 rokov tabuľu ničila, bol na nej povlak, bola nečitateľná, miestami až zelená. Vplyv počasia a presakovanie cez rám. Pôvodnú tabuľu nechali zreparovať. Tiež ma upozornil, že materiál pôvodnej tabule je zvláštny. Mäkký. Reštaurátori povedali, ako keby bol vyhotovený z bridlice. Preberali sme pôvodne interpretované informácie, že tabuľa by mala byť z mramoru. Reštaurátori potvrdili opak. Čo sa mohlo stať v roku 1894? Nevyzbieralo sa dosť financií na mramor? Môže byť a preto nakoniec tabuľa nebola mramorová.
Myšlienka postaviť sochu v meste v roku 1968 k storočnici úmrtia Jánosa Erdélyiho vznikla v roku 1964. Socha sa vyhotovovala v rokoch 1966-67, objednávateľ bol Csemadok, autorom sochy bol J. Nagy.
Obec vznikla v 13. storočí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. V rokoch 1332 a 1375 nájdeme meno obce ako „Val“ alebo „Wal“ v cirkevných dokumentoch. Obyvatelia obce boli chalupári, zaoberali sa poľnohospodárstvom. Najvýznamnejšia pamiatka obce je kostol reformovanej cirkvi, ktorý pochádza z 15. storočia, je obklopený pevným múrom. Zaujímavosťou je obývacia izba vytvorená nad bránou a renesančná drevená zvonica. Kostol vyhorel v roku 1620, znovu ho postavili v roku 1777. Tu sa narodil Ferenc Vályi Nagy učiteľ, filológ a básnik (zomr. 1820, Sárospatak/Blatný Potok, Maď.). Po štúdiu v Miskolci a v zahraničí učil v Sárospataku od roku 1798. Písal rozprávky, básne a veršované poviedky. Ako prví preložil do maďarčiny celú Homérovu Iliadu. Zbierku jeho básní vydal Ferencz Kazinczy v roku 1820 v Sárospataku. Ďalším významným rodákom je Dénes Kupai, duchovný, publicista, spoluredaktor významného časopisu Fegyelő.
tags: #kostol #reformovanej #cirkvi #sarospatak