Gréckokatolícka Liturgia v Starej Ľubovni: História a Vývoj

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Gréckokatolícky redemptoristi prišli do toho mesta až po revolúcii v roku 1989. Dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.

Začiatky a formovanie farnosti

Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku na cintoríne. Prvá sv. liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989 s účasťou z malej, ale zato silnej vo viere, hŕstky veriacich. Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.

Od tejto pamätnej chvíle počet veriacich stúpal každýmdňom. Pastoračná práca nabrala širší záber. Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.

V roku 2001 je postavený nový kláštor sestier služobníc (na Lipovej ulici) a v roku 2001 sa začína s výstavbou kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR, ktorého na oltár blahoslavený vyniesol v blahej pamäti Ján Pavol II, dňa 4. novembra 2001.

Vývoj a súčasnosť farnosti

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Medzi významné sakrálne stavby v Starej Ľubovni patria:

• Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
• Kostol sv. Jozefa v Podsadku
• Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala
• Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa

Významné miesto medzi nimi má aj Chrám Matky Ustavičnej Pomoci.

Chrám Matky Ustavičnej Pomoci

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Redemptoristi prišli do tohto mesta až po revolúcii v roku 1989, a dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.

Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku. Prvá svätá liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989. Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.

Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.

V roku 2001 bol postavený nový kláštor sestier služobníc a v roku 2001 sa začala výstavba kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného ko­stola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umie­stený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv.

Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožno­stí. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke usta­vičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť pro­stredníctvom ľudových misií. Aj keď bola čin­nosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých do­moch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.

Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Mi­chal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Mat­kou bolestnou“.

Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského stra­chu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo zna­mená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je zname­ním viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb zna­mená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.

Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Mat­kou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.

Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obra­zoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatický koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. „A veriaci nech pamätajú, že opravdivá ná­božnosť nespočíva v jalových a nestálych ci­toch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Ro­dičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom na­nebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom po­slaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.

Náboženská štruktúra Starej Ľubovne

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:

• Rímskokatolíci - 67,65 %
• Gréckokatolíci - 22,20 %
• Bez vyznania - 5,01 %
• Pravoslávni - 1,61 %
• Evanjelici a. v.

Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre - dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.

Pravoslávna cirkev je tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ.

Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.

Kostol sv. Jozefa v Podsadku

Rímskokatolícky kostol sv. Kostol sa nachádza v mestskej časti Starej Ľubovne v Podsadku.

Súčasťou kostola je zvonica postavená v roku 1991, ktorá nahradila drevenú zvonicu postavenú v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Inventárom zvonice je aj zvon, ktorý bol 2. júna 1964 prevezený do Podsadku z hradu Ľubovňa, kde bol dovtedy inštalovaný v jednej z rohových strieľni na vstupnom nádvorí hradu.

Vrchný okraj zvona lemuje latinský nápis hovoriaci o tom, že zvon dala vyrobiť cirkevná obec hradu na čele s kapitánom Samuelom Heyraszom v roku 1789. Telo zvonu na jednej strane zdobí reliéf sv. Michala - patróna hradu a na druhej strane je latinský text menovite zachytávajúci úradníkov štátnej správy a samosprávy zo Starej Ľubovne a Podolínca. Podľa toho vieme, že richtárom Starej Ľubovne bol Michal Rembeczsky a richtárom Podolínca Johan Rubovits.

Pamätná tabuľa obetiam svetových vojen

V Starej Ľubovni 22. mája 2015 odhalili pamätnú tabuľu obetiam svetových vojen, nespravodlivo odsúdeným politickým väzňom a násilne odvlečeným do sovietskych gulagov.

Slávnosť začala v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša svätou omšou za všetky obete v regióne Stará Ľubovňa.

Slávnostné príhovory predniesli: PhDr. Ľuboš Tomko, primátor mesta Stará Ľubovňa a PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD., predseda Správnej rady ÚPN, ktorí spoločne odhalili aj pamätnú tabuľu obetiam pred RK kostolom sv. Mikuláša. Požehnal ju Mgr. Pavol Lacko, dekan RKFÚ v Starej Ľubovni.

Následne sa v Galérii Provinčný dom konala verejná diskusia pod názvom Na pamiatku obetí. Vstupné príhovory prtedniesli:

• PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD.: Vysporiadanie sa s obdobím neslobody,
• Mgr. Eduard Laincz: Obete svetových vojen zo Starej Ľubovne (1914 - 1 945),
• o. SEOLic. Daniel Atanáz Mandzák, CSsR: Prešovský „SOBOR".

So svedectvami a diskusnými príspevkami vystúpili šiesti účastníci podujatia.

Záštitu nad podujatím prevzali:

• PhDr. Ľuboš Tomko, primátor mesta Stará Ľubovňa,
• PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD., predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, Bratislava,
• Mgr. Pavol Lacko, dekan-farár RKFÚ v Starej Ľubovni,
• o. ThLic. Marián Andrej Pacák CSsR, správca GKF Matky ustavičnej pomoci v Starej Ľubovni,
• Mgr. Jozef Popík, správca GKF Bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča v Starej Ľubovni.

Kultúrny program pripravili členovia ZPOZ Človek človeku pri MsZ v Starej Ľubovni.

Text na pamätnej tabuli:

Nezabúdame na obete svetových vojen, nespravodlivo odsúdených politických väzňova násilne odvlečených do sovietskych gulagov. „Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v Teba." (Ž 33)

PRÍHOVOR PRIMÁTORA MESTA STARÁ ĽUBOVŇA PhDr. ĽUBOŠA TOMKA

Hlásiť sa k niekomu a niečomu, patriť niekam. Mať niekde svoje korene.

To znamená, poznať históriu svojho mesta, svojho okolia, osudy ľudí, ktorí tu žili a pracovali, ktorí ju tvorili...

A byť tiež hrdý! Vážiť si tých, ktorí kamienok po kamienku skladali a skladajú mozaiku našej minulosti, odkrývajú nepoznané pre nás, aj pre tých, čo budú po nás.

Zapĺňajú biele miesta pravdou, aby sme mohli byť slobodní, aby sme sa histórii, súčasnosti i budúcnosti mohli pozrieť priamo do očí.

Vzácni hostia, milí Staroľubovňania, vážení príbuzní obetí, kvôli ktorým sme sa tu dnes zišli! Dovoľte, aby som si na úvod pomohol citátom:

„Jedným z najušľachtilejších ľudských snažení je úsilie o spravodlivosť. Jedným z najprirodzenejších práv človeka je právo byť slobodný." A ja dodávam: Jednou z najsmutnejších chvíľ v histórii je tá, keď spravodlivosť a sloboda musia mlčať, lebo ich prekričí netolerancia a zlo.

Našťastie, je tu ľudská pamäť. Svedectvá tých, ktorí prežili, svedectvá ich blízkych príbuzných, priateľov. To je záruka toho, že odkrývanie pravdy o minulosti nebude pokrivené. To je cesta boja proti skresľovaniu histórie a historických faktov.

Vážení hostia!

O malú chvíľu slávnostne odhalíme pamätnú tabuľu - obetiam svetových vojen, nespravodlivo odsúdeným politickým väzňom a násilne odvlečeným do sovietskych gulagov - na pamätníku v tvare kríža pred kostolom, na ktorom už raz pamätná tabuľa bola. Osadili ju tam po skončení 1. svetovej vojny naši predkovia na počesť padlých spoluobčanov vo vojne. Najväčšiu zásluhu na vzniku pamätníka mali Viktor Zavartkay, Vojtech Nevrlý a Alexander Stár. V medzivojnovom období sa pri ňom organizovali rôzne slávnostné akadémie, mierové a spomienkové oslavy. Pravidelne sa tu 2. novembra konala aj krátka spomienka na padlých vojakov zo Starej Ľubovne.

Som rád, že pamätník opäť ožije. Bude mementom pre ďalšie generácie. Pripomienkou všetkých obetí. Nikdy nemožno zabudnúť na to, že v 1. svetovej vojne padlo spolu 31 Staroľubovňanov.

Nikdy nemožno zabudnúť, že pri oslobodzovaní nášho okresu v roku 1945 prišlo o život 66 vojakov Červenej armády a 16 partizánov. Veľa ľudí - ilegálnych pracovníkov, partizánov a Židov bolo umučených vojskami SS sídliacimi na hrade Ľubovňa. Počas celého vojnového obdobia padlo na frontoch 203 občanov okresu Stará Ľubovňa.

Nikdy nemožno zabudnúť, že do sovietskych gulagov bolo v roku 1945 násilne odvlečených 114 obyvateľov okresu, zo Starej Ľubovne 35.

Nikdy nemožno zabudnúť na nespravodlivo odsúdených politických väzňov. V našom meste ich evidujeme približne 19, v okrese sú to ďalšie desiatky.

Toto sú len čísla, za ktorými sa skrývajú konkrétne mená, konkrétni ľudia, konkrétne rodiny a ich osudy. Bližšie sa o nich dozvieme vo večernej verejnej diskusii od odborníkov, ktorí sa tej - ktorej oblasti venujú a svedectvá podajú tí, ktorých sa udalosti priamo dotýkajú, príbuzní obetí.

Vážení prítomní, nedovoľme deformovať dejiny, historické fakty!

Nezabúdajme na obete, aj keď žijeme svoj každodenný mierový život. Ohniská nepokojov a neznášanlivosti v rôznych kútoch Európy a sveta varujú. Opäť zomierajú ľudia v ozbrojených konfliktoch, deti nevynímajúc. Pripomínajme históriu a buďme príkladom tolerancie.

Zveľaďujme svoje mesto, pracujme preň, tešme sa z príjemných chvíľ v ňom prežitých. Nech je Stará Ľubovňa skutočným domovom nás všetkých.

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni

V nasledujúcej tabuľke je uvedené náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni:

tags: #greckokatolicka #liturgia #stara #lubov