Vianoce - sviatky Narodenia Ježiša Krista (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) - patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka.
Gréckokatolícky chrám v Bardejove
Príprava na Vianoce
Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazýva Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa.
Podľa slov Cingeľa to je 40-dňový pôst, ktorý sa začína 15. novembra. „Toto obdobie sa nazýva vianočný pôst alebo „Filipovka“, pretože sa začína vždy po sviatku svätého Filipa. Toto obdobie trvá až do Štedrého večera a v istom období sa stretne s adventom,“ dodal.
Adventný veniec
História slávenia Vianoc
Z histórie: Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána.
V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. stor.
Vianočný kalendár
Kalendár: Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t.j. Gregoriánskeho kalendára.
Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR) sa vo väčšine farností používal tzv. starý, alebo Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára (Štedrý deň je 6. januára); t.j. o 13 dní neskôr.
V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese.
Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár, z praktických dôvodov, napríklad pre školské prázdniny.
Absolútna väčšina pravoslávnych Rusínov sa ešte stále pridržiava starého Juliánskeho kalendára.
Štedrý deň
Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána - teda 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera.
Na štedrovečernom stole sa podáva vývar z kapusty nazývaný juška, hubová mačanka, pirohy a bobaľky na rôzne spôsoby.
„Starý zvyk je ryba, v niektorých dedinách na kyslo. Niekde sa varí aj hrachová polievka. Náš rodinný zvyk je, že z každého chodu si musí každý dať aspoň trošku,“ dodal.
Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny.
Po večeri bolo zvykom (predovšetkým na dedinách) chodiť koledovať.
S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života.
Vianočné sviatky v kresťanských rodinách sú predovšetkým sviatkami Narodenia Ježiša Krista - sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Začínajú sa očistou tela i duše počas 40-dňového postu, v predvečer štedrej večere prichádzajú k našim dverám „koničkare“, aby vyhnali z našich príbytkoch zlých duchov, gazdom a gazdinám zapriali bohatý a úrodný nasledujúci rok.
Na „viliju“ zasadne celá rodina k štedrovečernému stolu, na ktorom nesmú chýbať pokrmy ako sú: chlieb s cesnakom, ktorý zaháňa choroby, hubová polievka, slivčanka, pirohy, ryba, bobaľky a ďalšie tradičné i modernejšie pokrmy.
Nezabúda sa ani na domáce zvieratá, pod stolom na slame je pripravená nádoba, do ktorej sa odoberá z každého jedla.
Rodina pri štedrovečernom stole symbolizuje jednotu a súdržnosť, jej členovia konzumujú pokrmy z jednej misky. Voľným miestom pri stole spomíname na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, alebo na tých členov rodiny, ktorí sú ďaleko za hranicami našej domoviny a pre pracovné povinnosti sa nemohli vrátiť do svojich domovov.
Od stola neodchádza nik, aby v ďalšom roku neopustil rodný dom. Po štedrej večeri sa spievajú koledy a rozdávajú sa darčeky.
Vianoce preňho neznamenajú iba čas s jeho manželkou a štyroma deťmi, ale tiež službu pre farnosť.
Počas Štedrého dňa slúži v chráme liturgiu a Veľké povečerie s Lítiou. Pomedzi to nasleduje aj Vianočná akadémia, teda program, ktorý si pripravil s deťmi.
Ak by ste si aj mysleli, že o celodenný harmonogram ma vystarané, nie je to úplne tak. Vo vedľajšej dedine je filialka, teda ďalší chrám, v ktorom ho čaká podobný program.
Vo večerných hodinách začína takzvané druhé kolo v chrámoch. Nasleduje vianočný program, ktorý si pripravili veriaci z farnosti a povečerie.
Povečerie je obrad v chráme, počas ktorého si človek uvedomí, čo sa to vlastne stalo.
„S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh,” znie text hymnusu spievaného práve na povečerí. To je to podstatné, aby sme si uvedomili počas Vianoc. Boh prichádza k nám, ostáva pri nás.
Počas štedrého dňa sa požívajú len pôstne jedlá, žiadne mäso.
Dodržiavame pôst, jeme len dvakrát niečo malé, raz sa najeme do sýta, samozrejme všetko bez mäsa.
Ten pôst pomáha docieliť väčšiu radosť z narodenia spasiteľa, ale nakoniec počas štedrej večere tiež zo samotného jedla.
Večer trávim doma s rodinou. Začíname spoločnou modlitbou a koledou.
Potom sa rozdajú oblátky, med a cesnak. Každému členovi prstom namočeným v mede urobím kríž na čele.
Okrem znaku kríža, ktorým požehnávame, ide o milú tradíciu, ktorá nám pripomína, aby sme boli dobrí a sladkí ako med.
Potom sa dáva na stôl kapustnica, bobaľky (opekance) s makom, zemiakový šalát a ryba.
Keď dojeme, nasleduje obdarovanie sa. Pozornosť sa presunie pod stromček.
Je zaujímavé, že v bohoslužobných textoch Východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni, kde sa mal Ježiš narodiť.
Bohoslužby
Bohoslužby: V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch v ranných hodinách koná modlitba - tzv. kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie.
Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom v chráme slávi veľká večiereň s božskou liturgiou sv.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná svätá omša, ale veľké povečerie.
Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25.
Veľké povečerie: Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na liturgické slávenie veľkého povečeria.
Ako už z názvu vyplýva, ide o modlitbu, ktorá sa koná po večery, v neskorších večerných hodinách, spravidla okolo 21.00 h. (22.00 h.) a predstavuje bdenie, očakávanie modliaceho sa kresťanského spoločenstva.
Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev - proroctvo z Knihy proroka Izaiáša: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh! (porov.
Pozdrav "Christos raždajetsja!"
Zvláštnosťou vianočného obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa gréckokatolíci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christós raždájestja! Odpoveď: Slavite jeho! [Po slovensky: Kristus sa rodí! Oslavujte ho!].
Význam Vianoc
Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis).
Zjavenie sa Boha ľuďom. Ďalším dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mudrcom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).
Ikona Narodenia Pána
Sviatky po Štedrom dni
26. decembra sa slávi druhý deň sviatku, nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke.
V byzantskej tradícii sa totiž dodnes uplatňuje princíp, že sviatky svätých, ktorí sú v úzkom vzťahu k udalosti hlavného sviatku, sa pripomínajú hneď v nasledujúci deň.
Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, Sviatok svätého prvomučeníka Štefana sa slávi až na tretí deň, t.j. 27.
Hneď nasleduje sviatok Najsvätejšej rodiny a Prvomučeníka Štefana, teda šnúra sviatkov až do Bohozjavenia 6. januára.
Mudrci, nie králi
K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia).
Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary.
Vysvetlení sa ale naskytá viacero: zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrha ako dar prorokovi (pomazanie).
Vianočný stromček je takisto súčasťou byzantskej vianočnej tradície, ale má novší pôvod, svoju cestu do domácností byzantských katolíkov si našiel na konci 19. storočia z Nemecka.
Vždy zelený strom nám pripomína večný život, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus, zatiaľ čo ozdoby stromčeka nám pripomínajú jeho duchovné dary a požehnania.
Koledovanie má v našom ľude stáročnú tradíciu.
Koledovanie sa prvý raz spomína v Živote kyjevského kniežaťa svätého Vladimíra Veľkého (980 - 1015).
Odpradávna bolo prevládajúcim zvykom, že skupina mladých ľudí, oblečených ako anjeli alebo pastieri, nosila vymodelovanú hviezdu a navštevovala dom za domom, aby priniesla radosť jeho obyvateľom svojím koledovaním.
Súčasťou vianočnej tradície nášho ľudu sú aj koledníci s betlehemom. Títo sa vyvinuli zo stredovekých „tajomných hier“ (t. j.
Betlehem je zbožným vykreslením prvých Vianoc v podaní hercov, ktorí stvárňujú pastierov a anjelov. Stredobodom tohto vykreslenia Vianoc je malý model chrámu so scénou Ježišovho narodenia vnútri.
Zvyčajne ho nosia dvaja mládenci oblečení ako anjeli a kladú ho na stôl navštíveného domu.
Presne o polnoci začnú radostne zvoniť všetky zvony a oznámia svetu, že sa narodil Vykupiteľ.
Skomponovali ich takí veľkí hymnografi ako sv. Roman Sladkopevec († 560), sv. Sofrón Jeruzalemský († 644), sv. German Konštantínopolský († 733), sv. Ján Damaský († 749), sv. Kozmas Maiumský († 760), sv.
Kristus sa rodí!
Tvoje narodenie, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo poznania; lebo cezeň sa tí, čo sa klaňali hviezdam, naučili od hviezdy klaňať sa tebe, Slnku spravodlivosti, a uznávať ťa ako Východ z výsosti, sláva tebe, Pane.
Dnes Panna rodí dokonalú Podstatu a Zem ponúka jaskyňu Neprístupnému; anjeli ho oslavujú s pastiermi; mudrci putujú s hviezdou; lebo sa nám tam narodilo nemluvňa, večný Boh.
Kriste, náš obranca, keď si vzal na seba podobu človeka, poskytol si mu (človeku) potešenie stať sa podobným Bohu!
Vedeli ste, prečo ľudia na dedinách dávajú slamu pod stôl?
„Slama je tam preto, lebo Ježiško sa narodil na slame. Je to znak toho, že prišiel ku nám Kristus. U nás doma, čo bolo zvláštne, tak moja mama robila veľmi dobrý boršč. My sme nejedávali kapustnicu, ale keď sme sa vydali obidve sestry, tak prišli Slováci k nám do rodiny, potom sme vždy jedávali kapustnicu, ale vždy bol chlieb. Nemali sme oblátky, ale chlieb, takže na začiatku vždy cesnak, med. Štedrovečernú večeru sme začínali s tým. Moja mama nás vždy pokrstila na čele medom, teda namočila si ukazovák do medu a pokrstila nás, aby sa všetko zlé od nás odvracalo,“ vysvetlila Kráľová s tým, že kapor a šalát nikdy na ich štedrovečernom stole nesmeli chýbať.
„My sme napríklad nerobievali mačanku. U nás sa nerobí mačanka, ja som sa to až tu v Prešove naučila variť. Keď sme boli na dedine, tak 6. januára vždy chodievali koledníci. Bola to ako keby taká zinscenovaná hra, kde účinkoval napríklad aj čert a na dedine ich volali Betlehemci.
„Koledovanie po obci znamená aj to, že rodina príjme aj cudzieho človeka do svojho domu. My netrávime Vianoce v tom úzkom kruhu, ale sme otvorení všetkým známym, príbuzným, dobrým ľuďom, ktorí môžu vstúpiť do nášho príbytku. O Rusínoch sa hovorí, že štedrovečerný stôl majú skutočne štedrý. Okrem už spomenutých vecí u nich nechýba fazuľová polievka.
„Hustá fazuľa sa zalieva iba vodou, nič sa tam mastné alebo mäso nedáva. Mnohí Rusíni dodržiavajú, že aj kapustnicu, aj fazuľovú polievku alebo aj mačanku varia vždy bez mäsa. Štedrý večer je ešte pôstny deň a až potom na druhý deň sa môže jesť aj mäso,“ dodala Kráľová. V mnohých rodinách sa zvyknú robiť napríklad aj pirohy a neodmysliteľnou súčasťou sú bobaľky s makom.
Tradície spojené s tromi kráľmi
Sviatok Troch kráľov sa už celé stáročia oslavuje 6. januára.
Na počiatku bola hviezda, ktorá doviedla troch mudrcov, Gašpara, Melichara a Baltazára, si dejiny už po mnohé stáročia pamätajú ako vyvolených, ktorí malému Ježiškovi a jeho rodičom priniesli tri dary - zlato, kadidlo a myrhu.
Za domovinu Troch kráľov sa predpokladá vtedajšie územie Perzie. Práve tam mali na nebi uvidieť žiarivú hviezdu, hovorí sa jej aj betlehemská hviezda, ktorú sa rozhodli nasledovať. Domnievali sa, že práve toto nebeské teleso ich dovedie k novému židovskému kráľovi.
Po príchode do Jeruzalemu sa podľa Biblie trojica opýtala vládnuceho kráľa Herodesa: „Kde je ten práve narodený kráľ Židov?
Panovník ich nasmeroval do Betlehema so slovami, aby mu dali neodkladne vedieť, kde presne sa Ježiš nachádza.
Gašpar, Melichar a Baltazár sa teda znova vydali na cestu už sprevádzaní jasne žiariacou hviezdou a slovami kráľa dorazili do vytúženého cieľa.
Vytrvalosť ich doviedla priamo k Márii a malému Ježišovi, ktorému sa poklonili a odovzdali mu tri dary, ktoré symbolizujú kráľovskú dôstojnosť (zlato), Kristovo božstvo (kadidlo) a jeho smrť (myrha).
Možno vás to prekvapí, ale verejnosť nie vždy verila, že Traja králi boli skutočne traja. V Evanjeliu podľa Lukáša sa mená kráľov nespomínajú, dokonca ani ich presný počet. Na ich označenie sa v niektorých prípadoch používal aj výraz Magoi, resp. Magi - ten, čo sa venuje astrológii a mágii.
Avšak v našej kultúre sa pre nich ustálilo pomenovanie králi, prípadne mudrci. Až niekedy v 14. storočí sa v tradícii západnej cirkvi objavili prvé informácie, že králi, mnísi či proroci boli skutočne traja a ich mená boli Gašpar, Melichar a Baltazár. Ich počet odvodili od počtu darov, ktoré od nich Ježiš dostal, no niektorí sa priklonili aj k spojitosti so Svätou Trojicou. Traja králi sú najčastejšie zobrazení ako starý muž, muž v strednom veku a mladý muž. V západnej ikonografii je tradíciou zobrazovať jedného z nich s tmavou pleťou.
Koniec sviatočného obdobia
S dátumom 6. januára sa v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus sviatkov a mnoho domácností odkladá sviatočnú výzdobu vrátane vianočného stromčeka či betlehema. Tento deň bol zároveň aj posledným dňom obchôdzok a kolied novoročného charakteru.
Kňazi počas obchôdzok žehnali príbytky, kropili ich svätenou vodou, ofúkavali dymom z kadidla a na dvere písali letopočet s iniciálami C+M+B. Nápis Christus mansionem benedicat pochádza pôvodne z latinčiny a v preklade znamená Kristus požehnávaj tento dom.
Kňazom robili pri obchôdzkach často spoločnosť aj rechtor, kostolník, speváci a miništranti. Za koledu boli obdarovaní naturáliami.
Trojkráľové hry
K sviatočnému dňu sa v minulosti tradične viazali aj tzv. trojkráľové hry. Išlo o ľudovú hru zobrazujúcu biblických mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi.
Hlavné úlohy si zahrali chlapci preoblečení za postavy Troch kráľov - Gašpara, Melichara, Baltazára. Po ich boku vždy hrala aj štvrtá postava, známa ako Hviezdonos alebo Anjel.
Účinkujúci chodili z domu do domu, aby obyvateľom zaspievali a zavinšovali. Keďže za svoje vystúpenia dostávali aj odmeny, hry predstavovali možnosť, ako si niečo málo privyrobiť. Spievané piesne boli podobné tým, ktoré ľud poznal z vianočného a novoročného obdobia.
Trojkráľové hry sa konali už v stredoveku, kedy ich hrávali učitelia, študenti, žiaci a nemajetní obyvatelia. Neskôr ich prevzala roľnícka aj remeselnícka mládež.
Táto tradícia sa na našom území rozšírila a v minulosti udržiavala najmä na strednom a východnom Slovensku.
Text: Bc.
Gréckokatolícka farnosť Kuzmice, koledníci
tags: #greckokatolicke #sviatky #vianoce