Gréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla: História a význam

Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami miestnych komunít. Tento článok sa zameriava na históriu, architektúru a význam tohto chrámu, ako aj na životné osudy niektorých kňazov, ktorí v ňom pôsobili.

Architektúra a interiér chrámu

Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je postavený v secesnom štýle, inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Autorom projektu je Ján Bobula ml.. Chrám má pôdorys gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom trojhranných atikových štítov.

Dĺžka chrámu je 34 m a šírka 23 m. Veža chrámu je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogonálnou. Má výšku 50 metrov a na jej vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1791 a malý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Prešove. Najväčší zvon nesie meno sv. Petra a Pavla, stredný zvon má meno sv.

Interiér chrámu je rozdelený na tri časti: predsieň, loď a svätyňa. Na pravej strane chrámovej lode je bočný oltár s obrazom Božej Matky, postavený na pamiatku ukončenia prvej svetovej vojny v roku 1920. Pri vstupe do chrámovej lode nás však najskôr upúta ikonostas - najcharakteristickejšia časť našich cerkví. Je to stena pozostávajúca z ikon, ktorá oddeľuje svätyňu od lode a vynikajúce umelecké dielo.

Autormi monumentálnej maliarskej výzdoby stropu chrámu sv. Petra a Pavla je akademický maliar Ivan Chapčák a synovia.

História chrámu a farnosti

Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla bol postavený v r. 1901 - 1903 v duchu romantických stavieb. Je situovaný do bývalej mestskej priekopy. Chrám má tri veže, dve z nich tvoria priečelie vstupu do chrámu. V ľavej veži sú umiestnené dva zvony: Mikuláš - povätený v r. 1903 a Mária - posvätený v r.

Základy chrámu sa položili v roku 1904. Stavba začala za pôsobenia kňaza o. Alexandra Kriška a dokončená za o. Michala Michaliča v roku 1911. Stavba chrámu bola veľmi finančne náročná. Veriaci predávali dobytok, aby tak mohli podporiť výstavbu chrámu, v ktorom sa budú modliť a prinášať Bohu vďaku a chválu.

Farské matriky gréckokatolíckej cirkvi boli vedené oveľa skôr, presnejšie od roku 1770. Žiada sa uviesť, že do roku 1924 patrili Kuzmice a Silvaš do Gréckokatolíckeho farského úradu v Brezine /Kolbaš/. V uvedenom roku sa Kuzmice a Silvaš odčlenili a vytvorili samostatný Gréckokatolícky farský úrad v Kuzmiciach, ktorého farnosťou bol Silvaš. Kuzmickú gréckokatolícku faru postavili roku 1925 a miestny gréckokatolícky kňaz /pop/ býval dovtedy v tamojšom súkromnom príbytku.

V rokoch 1905 - 1907 vybudovali veriaci gréckokatolíckej cirkvi z Kuzmíc a Silvaša svoj Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Kuzmiciach. Vysviacku chrámu vykonal užhorodský gréckokatolícky biskup mons. Július Fircák, čo nasvedčovalo, že farnosť už patrila do pôsobnosti tohto biskupstva.

Počas doterajšieho pôsobenia v tejto farnosti sa popri dominantnej duchovnej službe venoval aj zabezpečeniu rekonštrukcie krovu a výmene strechy na gréckokatolíckom chráme /2010 /. Tým bola exteriérová i interiérová časť chrámu komplexnejšie dotvorená.

V roku 1950, po známej akcii „P,“ sa gréckokatolícka cirkev dostala mimo zákona. Štátna moc orientovala gréckokatolíkov na prestup do pravoslávnej cirkvi. Gréckokatolícku cirkev v Slivníku prevzali do správy tamojší pravoslávni veriaci. Patrila im až do obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v auguste roku 1968.

Bezprostredne po odchode kňaza Antona Mihaloviča bol roku 1970 preložený z Dvorianok do farského úradu v Kuzmiciach ďalší z prenasledovaných gréckokatolíckych farárov - Imrich Vasilčák, rodák z Kašova.

Významné osobnosti

Anton Mihalovič

Prvým kňazom na tejto fare bol Anton Mihalovič, ktorý sa staral aj o výstavbu farskej budovy. Gréckokatolícky kňaz Anton Mihalovič sa narodil 24. septembra 1894 v rodine právnika vo Viedni. Už ako päťročný sa stal úplnou sirotou a skončil v sirotinci. Gymnaziálne a teologické štúdiá absolvoval v Užhorode. Po získaní absolutória z teológie prijal roku 1917 sviatosť manželstva s Annou Hadžegovou. Kňazskú vysviacku prijal 9. decembra 1917 v Katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža v Užhorode z rúk vladyku Antona Pappa.

Od roku 1925 sa stal správcom novozriadeného farského úradu v Kuzmiciach, kde úspešne pôsobil až do násilne akcie „P“ roku 1950. Súčasne pôsobil ako profesor náboženstva a hudby na Dievčenskom učiteľskom ústave v Užhorode. Po akcii „P“ obstál, vzoprel sa hrozbám a znášal príkoria vsústreďovacom kláštore v Hlohovci, tábore v Podolínci i vyhnanstvo v českom Tuhánci a neďalekom Tuhaňe. Do Gréckokatolíckeho farského úradu v Kuzmiciach sa opäť vrátil roku 1968 a pôsobil tam dva roky.

Hoci bol maďarskej národnosti , ako prvý znotoval slovenskú liturgiu vo svojej farnosti Kuzmice. Bol mnohostranne orientovaným kňazom, literárne činným a hudobne nadaným. Publikoval niekoľko príspevkov v brožúrach s náboženskou tematikou. Zomrel 23. októbra 1981 v Košiciach, kde prežil posledné roky života.

Imrich Vasilčák

Narodil sa 20. februára 1920 v rodine kašovského roľníka Juraja Vasilčáka. Teologické štúdiá začal v Prešove a ukončil v U žhorode. V roku 1944 získal absolutórium z teológie. Sviatosť manželstva prijal 29. júna 1944 v Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v U žhorode s učiteľkou Magdalénou Bertókovou. Sviatosť kňazstva prijal 12. júla 1944 v Katedrálnom chráme Povýšenia svätého Kríža v Užhorode z rúk hajdudorožského vladyku Mikuláša Dudáša.

V rokoch 1945 - 1950 bol správcom fary vo Výrave, kde zabezpečil opravu chrámu a farskej budovy. Pred násilnou akciou „P“ ho v marci 1950 spolu s ďalším kňazom Jozefom Žadanským z fary vo Svetliciach zatkli príslušníci Štátnej bezpečnosti. Prestup do pravoslávnej cirkvi obidvaja odmietli. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi roku 1968 nastúpil s podlomeným zdravím na faru v Dvoriankach. V roku 1970 bol preložený na Gréckokatolícky farský úrad v Kuzmiciach, kde pôsobil už zmienených 26 rokov. V roku 1996 odišiel do dôchodku.

Pri príležitosti 180. výročia vzniku Prešov-skej eparchie bol kňaz Imrich Vasilčák 25. marca 1998 menovaný sídelným biskupom mons. Jánom Hirkom za titulárneho kanonika.

Miroslav Pohár

Po odchode do dôchodku vystriedal Imricha Vasilčáka v kňazskej službe ThLic. Miroslav Pohár, ktorý spočiatku pôsobil vo farnosti Kuzmice ako administrátor /1996/ a odroku 1997 ako gréckokatolícky farár. Počas jeho pôsobenia vo filiálke Slivník dal vyhotoviť novú drevenú časť ikonostasu Čeľovčanovi Ščerbovi, jednotlivé ikony gréckokatolíckemu kňazovi -ikonopiscovi Mgr. Róbertovi Demkovi a Petrovi Vereščákovi zo Sečoviec /1998 -2000/. Nový ikonostas bol zaplatený z milodarov veriacich. Farár Mgr. Róbert Demko mal rozhodujúcu zásluhu aj na vymaľovanícelej svätyne tohto gréckokatolíckeho chrámu roku 2007. Farár ThLic Miroslav Pohár bol preložený 7. júna 2008 do Sečoviec, kde pôsobí ako protopresbyter.

Štefan Keruľ-Kmec

Súčasne prišiel do Slivníka práve zo Sečoviec gréckokatolícky kňaz Mgr. Štefan Keruľ - Kmec, ktorý predtým pôsobil ako administrátor farností Porostov a Vyšné Nemecké /1994 - 1998/. V rokoch 1998 - 2008 pôsobil ako gréckokatolícky kňaz v Sečovciach. V roku 2008 sa stal gréckokatolíckym kňazom v Kuzmiciach, ktorých farnosťou je aj Slivník.

Výstavba gréckokatolíckeho chrámu v Silvaši

Celé obdobie predmníchovskej ČSR a prvého slovenského štátu chodili silvašskí gréckokatolíci na bohoslužby do Kuzmíc. Až po prechode frontu v druhej svetovej vojne sa v prvých rokoch obnovenej ľudovodemokratickej ČSR rozhodli vybudovať vlastný chrám. Výstavbu začala roku 1947 súkromná firma Frk a spol. Na výstavbu chrámu každý gréckokatolík prispieval podľa svojich možností. Bokom nezostali ani miestni rímskokatolíci. Zbierky sa konali aj v okolitých obciach, ba aj v Prešovskom okrese.

Gréckokatolíci v obci nemali jednotný názor na potrebu výstavby chrámu. Menšia časť bola proti výstavbe a štrnásť rodín dokonca na základe potvrdenia ONV v Trebišove sa pokúšalo prejsť na rímskokatolícku vieru, ale biskupstvo sa od toho dištancovalo, a preto ich zámer nevyšiel. Tento rozdielny postoj gréckokatolíckych veriacich v obci plodil mnohé ďalšie problémy a nábožensky rozdelil aj viaceré rodiny.

Gréckokatolícky chrám sa napriek uvedeným problémom podarilo roku 1949 v obci postaviť. Jeho slávnostnú vysviacku vykonal prešovský gréckokatolícky biskup mons. Pavel Peter Gojdič za asistencie kňazov zo širokého okolia. Chrám bol zasvätený Panne Márii - Matke Ustavičnej pomoci. Prítomnosť mons. Pavla Petra Gojdičapotvrdzovala, že gréckokatolíci v Kuzmiciach a Silvaši patrili už od roku 1938 pod Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove.

Bezprostredne po vysviackechrámu dostal hlavný kurátor Ján Sokol a jeho manželka Anna Horňáková pochvalný dekrét prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča z 25. septembra 1949, v ktorom oceňuje ichzásluhy „pri budovaní našej novej cerkvi v Slivníku“. Treba oceniť, že v ťažkých povojnových rokoch dokázali miestni gréckokatolíci zrealizovať túto náročnú stavbu vo veľmi krátkom čase. Mnohí z nich ešte nemali opravené ani vojnou poškodené rodinné domy. Popri hlavnom kurátorovi Jánovi Sokolovi treba oceniť aj záslužnú prácu stolára Michala Dieneša a ďalších Slivníčanov, ktorí boli vždy ochotní pomôcť.

Z gréckokatolíckych veriacich v obci prešlo na pravosláviu iba päť rodín. Prevažná časť chodila na bohoslužby rímskokatolíckej cirkvi do miestneho kostola sv. Jozefa. V roku 1968 gréckokatolícki veriaci odobrali pravoslávnym svoj chrám a slávnostne doň uviedli bývalého kňaza už staručkého Antona Mihaloviča, ktorý počas zákazu gréckokatolíckej cirkvi bol prenasledovaný a pôsobil v civilnom zamestnaní. Odovzdanie chrámu gréckokatolíkom sa v obci uskutočnilo bez konfliktov, pretože niekoľko pravoslávnych rodín nepresadzovalo násilím zachovanie chrámu vo svojom vlastníctve.

Blahoslavený Pavel Peter Gojdič

V tejto súvislosti venujme pozornosť šiestemu prešovskému biskupovi blahoslavenému Pavlovi Petrovi Gojdičovi, ktorý bol na vysviacke chrámu osobne prítomný. Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch. Teologické štúdia začal v Prešove a skončil v Budapešti 27. augusta 1911. Kňazské svätenie prijal z rúk biskupa ThDr. Jána Vályiho. Pôsobil ako kaplán, prefekt eparchiálneho internátu, katechéta, protokolista, archivár a od roku 1919 ako riaditeľ biskupskej kancelárie. Do Rádu sv. Bazila Veľkého vstúpil 20. júla 1922 a prijal rehoľné meno Pavel.

Za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie bol vymenovaný 14. septembra 1926. Biskupom harpašským sa stal 7. marca 1927 a konsekrovaný bol 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Ako apoštolský administrátor Mukačevskej administratúry na Slovensku bol tŕňom v oku vládnych predstaviteľov, a preto požiadal o abdikáciu. Pápež Pius XII. jeho rezignáciu odmietol a 19. júna 1940 ho vymenoval za sídelného biskupa Prešovskej eparchie. Výrazne prispel k povzneseniu duchovného života kňazov a veriacich, zriadil niekoľko nových farností, vzbudzoval úctu k Božskému srdcu, Najsvätejšej Eucharistii a mariánskej tradícii.

V roku 1950, po tzv. Prešovskom sobore, bol uväznený a vo vykonštruovanom procese 15. januára 1951 odsúdený na doživotie, pokutu 200 000 Kčs a stratu občianskych práv. Zomrel v deň svojich narodenín 17. júla 1960 v leopoldovskej väznici. Pochovali ho na väzenskom cintoríne pod číslom 681. Jeho telesné ostatky boli 29. októbra 1968 exhumované a uložené v krypte prešovskej katedrály. Biskup Pavel Gojdič OSBM bol 27. septembra 1990 súdne rehabilitovaný a vyznamenaný niekoľkými štátnymi vyznamenaniami. Pápež Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 vyhlásil za blahoslaveného na Námestí sv. Petra v Ríme.

Bol doposiaľ jediným blahoslaveným, ktorý vstúpil na pôdu obce Slivník a jej gréckokatolíckeho chrámu.

Gréckokatolícka cirkev v Košiciach

Gréckokatolícky kostol v Košiciach má bohatú a zložitú históriu, ktorá sa prelína s dejinami mesta a celého regiónu. Východný obrad bol prítomný na území mesta počas mnohých stáročí. Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska.

Košická eparchia

História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu.

Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa.

Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup.

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov.

V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október.

Štatistiky a zaujímavosti

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad počtu veriacich a kostolov v Košickom kraji:

Blahoslavení Pavel Peter Gojdič a Vasiľ Hopko

tags: #greckokatolicky #chram #svatych #apostolov #petra #a