Slovenské okresné mesto Humenné sa nachádza v srdci krásnej prírody a považuje sa za bránu do východných Karpát, ktoré ukrývajú mnoho turisticky atraktívnych miest. Zaujímavé je aj samotné Humenné, ktorého história siaha až do 13. storočia.
Okolie Humenného poteší každého horala. Vydať sa môžete na túry do neďalekých Vihorlatských vrchov. Ak si trúfnete, vyšplhajte napríklad rovno na najvyšší vrchol Vihorlat (1 075 m n. m.), príležitostí na horské výlety je tu však oveľa viac.
Vihorlatské vrchy ponúkajú nádherné turistické trasy.
História Humenného
Archeologický nález slovanskej keramiky, písomné správy a názov dosvedčujú osídlenie od 7. až 8. storočia. Mesto patrilo k najstarším v hornom Zemplíne. Prvý písomný doklad pochádza z roku 1317. Od 14. storočia sa humenské domácností venovali nielen tradičnému roľníctvu, ale aj remeselnej výrobe ako kováči, krajčíri a pod., prípadne obchodovaniu, a to aj v Poľsku. Niektoré rodiny sa venovali vinohradníctvu, iné hrnčiarstvu.
Katolícky kostol jestvoval zaiste pred 14. storočím, avšak písomne je dokumentovaný od 14. storočia. Zasvätený bol sv. Petrovi a trval do polovice 18. storočia. V 15. storočí postavili kostol pre františkánov.
V roku 1600 malo sídlisko 35 meštianskych domov, kaštieľ a hospodárske budovy šľachticov Drugethovcov, asi tri kúrie drobných zemanov, mýtnicu patriacu Drugethovcom, farský kostol, faru, školu a bývalý kostol s kláštorom františkánov. Pri farskom kostole pôsobila škola, ktorú rozvinuli františkáni, evanjelici a v 17. storočí aj jezuiti. Z rozhodnutia Drugethovcov v desaťročiach okolo roku 1600 v kostole pôsobili ev. kazatelia. Od roku 1317 a ešte v 17. storočí patrilo Humenné Drugethovcom.
Z ich rozhodnutia bolo od 15. storočia Humenné sídlom rozsiahleho panstva, predtým patriaceho k hradu Brekov. Bolo to najväčšie feudálne panstvo na slovenskom území. Drugethovci si dali postaviť v Humennom kaštieľ, ktorý po stavebných úpravách trvá doteraz. V 15. storočí z rozhodnutia uhorského kráľa v Humennom pôsobil colný úrad. Na základe miestneho trhu sa Humenné od 14. storočia vyvíjalo ako mestečko, od 17. storočia sa tu konali aj dva jarmoky. Od 15. storočia používalo mestečko vlastný erb. Okolo roku 1569 využívali mešťania právo skladu. Okolo roku 1623 tu existovalo okolo 130 meštianskych aj zemianskych domácností. V období okolo rokov 1715-1720 tu bolo postupne 47 a 35 domácností. V roku 1828 tu bolo 364 domov s 2666 obyvateľmi. V 18. storočí boli zemepánmi mesta šľachtici Csákyovci, v 19. storočí Andrássyovci. V 18. storočí tu bol soľný sklad, v 19. storočí súčasne tri vodné mlyny aj liehovar.
V roku 1876 sa Humenné stalo mestom so zriadeným magistrátom. V rokoch 1878 až 1913 tu pôsobila trojročná mestská rezbárska škola. Od roku 1889 poskytovala vzdelanie obchodná škola, od roku 1937 obchodná akadémia. Od roku 1886 pôsobila tlačiareň. V roku 1907 postavili Andrássyovci elektráreň. V 50. r. 20. stor. vybudovaný podnik Chemlon Humenné, rozsiahla bytová výstavba a rozvoj stredného odborného školstva.
Od r. 1960 súčasťou Humenného sú aj Kudlovce, o ktorých je najstaršia správa z roku 1451.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Medzi významné sakrálne pamiatky mesta patrí aj gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky z roku 1717.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Podporiť povedomie obyvateľov mesta Humenné o hnuteľných a nehnuteľných kultúrnych a prírodných pamiatkach spätých s jeho históriou a vývojom sa samospráva rozhodla zriadením evidencie mestských pamätihodností. Najstarším na novovzniknutom zozname je barokovo-klasicistický jednoloďový gréckokatolícky farský Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Podľa súpisu pamiatok mal byť na mieste staršieho dreveného chrámu postavený v roku 1767, ako však uvádza na svojej internetovej stránke gréckokatolícka cirkev Humenné, na jeho južnej stene je osadená tabuľa s latinským názvom z roku 1717.
Klimčák je tiež autorom vyobrazení krížovej cesty v siedmich zdvojených kaplnkách kalvárie v areáli farského chrámu, ktorá je ďalšou novou pamätihodnosťou mesta.
Gréckokatolícka cirkev v Humennom v kontexte histórie
Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Historik J. Mondok tvrdil, že podkarpatská, podtatranská a podduklianska zóna mukačevskej oblasti bola súčasťou pôsobenia misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Nedá sa však dokázať či Humenné skutočne patrilo do sféry pôsobenia Solúnskych bratov. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou.
V období koncom 16. stor. sa v severných a východných oblastiach humenského domínia prejavoval silný vplyv valašskej kolonizácie. Vytvárali ho rumunskí Valasi, ale aj Rusíni, Ukrajinci, Haličania a Poliaci. Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom.
V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Drevená fara mala záhradu a políčko s výmerou jedného korca a okrem toho v chotári ornú pôdu s rozlohou štyroch gbelov. Koncom 80. rokov 18. stor., napriek tomu, že počet veriacich vzrastal, sa vrchnosť snažila zlikvidovať gréckokatolícky chrám a preniesť faru do Hažína. Na mieste zbúraného chrámu si gróf Van Dernáth plánoval zriadiť park s letohrádkom. Tento plán sa však neuskutočnil, ba naopak, roku 1806 bola postavená nová murovaná fara. Paradoxne kamenná tabuľa na štíte fary tvrdí, že bola postavená zo štedrosti grófov Henricha Van Dernatha a Štefana Csákyho. Stará farská budova bola zbúraná v roku 2017, pričom pri opravách v lete 2003 sa našla minca z roku 1800.
Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku. Do tohto obdobia spadá aj mladosť nášho vladyku Jána Babjaka, ktorý sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne. Bol teda pod vedením O. Michala Šutaja, na ktorého s láskou spomína. Biskup Ján absolvoval Humenské gymnázium v školskom roku 1972/73.
Dňa 29. 10. 1990 bol od štátu odkúpený dom pre sestry služobnice v Humennom. Bol majetkom rodiny Majerníkovej, ktorá emigrovala do Ameriky a štát po emigrácii im odňal právo na vlastníctvo. Prvá sestra a zároveň predstavená, ktorá prišla do Humenného bola sr. Natália Helena Ješinková. Za pomoci otca viceprovinciála Milana Chautura a o. dekana Michala Roška mohol byť dom otvorený 17.11. 1990, kedy o. Chautur vykonal posviacku domu a kaplnky zasvätenej Bolestnej Panne Márii.
tags: #greckokatolicky #chram #zosnutia #presvatej #bohorodicky #humenne