Gréckokatolícka farnosť Poša: História a súčasnosť

Gréckokatolícka farnosť v obci Poša má bohatú históriu a aktívny život. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj, chrámy a dôležité udalosti, ktoré formovali túto farnosť. Neoddeliteľnou súčasťou histórie farnosti je aj história obce Poša a jej okolia, ktorá ovplyvnila aj vývoj farnosti.

Vznik a história farnosti

Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné.

Chrámy vo farnosti

V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra. Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa.

Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy: V Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870. V Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčasnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.

V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje. Najnovšie v roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi.

Farská budova

Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980.

Súčasnosť farnosti

V súčasnosti, podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011, má farnosť Poša 854 gréckokatolíkov vrátane filiálnej obce Nižný Hrušov (250).

História Obce Poša a okolia

Prvá písomná zmienka o obci Poša je z roku 1377. Bola tradičnou poľnohospodárskou usadlosťou. Názov obce je odvodený od zemepanského rodu Posaiovcov. Od stredoveku patrila rôznym zemepánom, v 18. storočí Barkóczyovcom, neskôr Balassovcom a i.

V roku 1715 bolo v obci 7 obývaných a 12 opustených poddanských domácností. Počas prvého sčítania ľudu, roku 1787 mala obec 46 domov a 342 obyvateľov, v roku 1828 v nej bolo 62 domov a 442 obyvateľov. V roku 1910 žilo v obci 467 ľudí.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. Charakter obce sa za I. ČSR nezmenil. V roku 1921 ju postihol požiar. JRD bolo založené v roku 1959, Štátne majetky v roku 1962. Časť obyvateľov bola zamestnaná v priemyselných podnikoch v Strážskom, Hencovciach a v Michalovciach. Počet obyvateľov rástol až na dnešných 980.

V roku 1721 bol v obci postavený gréckokatolícky chrám Narodenia Panny Márie, od roku 2000 je premenovaný na Kaplnku sv. Jozefa. V obci sa nachádza rímskokatolícky chrám postavený v roku 1997, ktorý je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V roku 2000 bola postavená gréckokatolícka cirkev Narodenia Presvätej Bohorodičky. Obec má aj nový Dom smútku. Obec spravuje materskú a základnú školu.

Tak ako v každej zemplínskej dedine, aj v Poši sa zachovávajú jedinečné ľudové tradície. Kultúrne dedičstvo našich predkov je oslavované na tradičných Jánskych folklórnych slávnostiach. V oblasti športu dominuje v Poši najmä futbal. Blízkosť rieky Ondavy ako aj sčasti zalesnený chotár, poskytujú miestnemu obyvateľstvu, ale aj návštevníkom obce možnosti oddychu. V katastrálnom území obce sa nachádza ložisko kamennej soli. Lokalita je neťažená a určená za chránené ložiskové územie (CHLÚ). Nezanedbateľným (príjemným) pozitívom polohy obce je aj neveľká vzdialenosť rekreačnej oblasti Domaša.

Pusté Čemerné a jeho význam

Farnosť Pusté Čemerné má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254. Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím.

Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Najskôr patrila miestnym zemanom (stála tu ich kúria), v 15. storočí pánom z Michaloviec. Kúria, kostol, fara, škola i poddanské domy tu stáli aj v roku 1600. Po istom vyľudnení sa do Pustého Čemerného prisťahovali v 18. storočí poddaní zo severnejších oblastí. Obyvatelia si okrem poľnohospodárstva (v chotári boli tri mlyny) zarábali (s povolením zemepánov) vozením soli (Solivar), pálením pálenky a drevorubačstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho, bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou. Koncom 19. a v 1. tretine 20. storočia obec zasiahla výrazná vysťahovalecká vlna.

Náboženský Život a Kostoly v Pustom Čemernom

Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Listina z roku 1335 sa zmieňuje o murovanom farskom kostole Sv. Alžbety (neskôr zanikol). Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci (tunajšia farnosť existuje dodnes). Dominantou Pustého Čemerného sú gréckokatolícky chrám Sv. Mikuláša (z konca 18. storočia) a dvojvežový rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov (z rokov 1969 až 1971).

Strážske a jeho historický kontext

Mesto Strážske leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 133 m. Hoci administratívne v súčasnosti patrí do okresu Michalovce, historicky leží v regióne Horný Zemplín. Počtom obyvateľov neveľké mesto v okrese Michalovce poskytuje životný priestor pre 4133 obyvateľov.

Prvá správa o Strážskom je v listine z roku 1337 o deľbe majetkov šľachticov z Michaloviec, ktorý patrila aj dedina Staré. Jej územie vtedy pretínala cesta, vedúca zo Strážskeho do Starého. V písomnostiach od 14. do 17. storočia sa Strážske vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Ewrmezew a jeho pravopisným obmenách v zmysle Strážne Pole. Strážske vyrástlo najmä za socializmu okolo chemického podniku Chemko, hoci jeho história je staršia a siaha až k prvým uhorským kráľom.

V stredoveku sa Strážske spomínalo ako dedina. Osídlené bolo pôvodne ako pohraničná strážna osada. Neskôr patrilo rôznym šľachtickým rodom. V 15. storočí to boli najmä magnáti Drugethovci z Humenného. Koncom 19. storočia tu vznikla rafinéria. Mestom sa oficiálne stalo až v roku 1968 po výstavbe podniku Chemko.

Gréckokatolícka cirkev: Začiatky a vývoj

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Katedrála sv. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi.

K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.

Udalosti vo farnosti v roku 2025

• V nedeľu 20. 7. 2025 sme privítali nášho nového kňaza, správcu farnosti o. Dominika Gromoša.
• Aj deti a mládež z obce Poša sa v piatok 3. októbra 2025 pridali k celosvetovej modlitebnej reťazi.
• Aj miništranti z našej farnosti sa v sobotu 4. októbra 2025 zúčastnili na spoločnom stretnutí chlapcov - miništrantov vo farnosti Vranov nad Topľou - Čemerné.
• V nedeľu 28. 12. 2025 sa v našom gréckokatolíckom chráme konala vianočná akadémia.
• V sobotu 13. 12. 2025 sa konalo stretnutie mladých s vladykom Jonášom v Stropkove.
• V nedeľu 30. 11. 2025 nám obidvaja kňazi, rímskokatolícky farár Emil Onderko a správca gréckokatolíckej farnosti o. Dominik Gromoš, požehnali adventné vence.

Ďalšie oznamy z farnosti

• Zimné kántrové dni budú v stredu, piatok a sobotu. Záväzný je jeden deň.
• V pondelok 15. 12. 2025 budem spovedať v domácnostiach starých a chorých ľudí.

Finančné príspevky

Jesenná zbierka na charitu vyniesla 664 eur. Jednotlivé obce prispeli takto:

Rodina Antona Rusnáka z Nižného Hrabovca darovala na kostol 100 eur.

tags: #greckokatolicky #farnost #posa