Jozef Závodský sa narodil 30. januára 1927 v Sučanoch, rodičom Andrejovi a Márii rod. Hromadovej. Závodský zomrel náhle, v zápale práce, počas svojej pracovnej cesty do Prievidze, 17. februára 1993 mu na čerpacej stanici v Handlovej prišlo nevoľno a azda len Božím riadením ho tam našiel kňaz Jozef Kaniansky. Ten mu stihol udeliť posledné sviatosti a v jeho prítomnosti zomrel vo veku 66 rokov, v 24. roku kňazstva.
Pohrebné obrady vykonal v Detve pomocný biskup Peter Dubovský a následne boli jeho telesné ostatky prevezené na cintorín do rodných Sučian, kde ho biskup Dubovský pochoval 20. februára 1993.
Kostol v Sučanoch, kde Jozef Závodský slúžil primičnú svätú omšu.
Detstvo a štúdium
V rokoch 1933 - 1938 navštevoval ľudovú školu v Sučanoch. Prvú triedu gymnázia absolvoval v Martine, odtiaľ v roku 1939 prestúpil na katolícke gymnázium do Kláštora pod Znievom. V roku 1944 pri ústupe nemeckých vojsk naším územím boli Nemci konfrontovaní v Sučanoch činnosťou slovenských partizánov.
Pretože tam partizáni postrieľali diplomatickú delegáciu prechádzajúcu z Rumunska do Berlína, nemeckí vojaci zadržali približne 200 miestnych mužov. Obvinených od 16 do 60 rokov, so spolupráce s partizánmi, odviedli do Vrútok a následne koncom septembra odvliekli do zajateckých táborov v Nemecku. Medzi obvinenými bol tiež Jozef Závodský, ktorý tak medzi zajatcami v tábore strávil deväť mesiacov. Po oslobodení Američanmi sa 30. júna 1945 vrátil domov a v nasledujúcom školskom roku dokončil v Kláštore pod Znievom stredoškolské štúdium.
Po maturite v roku 1946 smerovali jeho ďalšie kroky do Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici.
Represálie a prenasledovanie
Nástupom komunistickej moci v krajine sa začali po roku 1948 postupné represálie voči Cirkvi. Do seminárnych lavíc v Banskej Bystrici sa už nikdy viac nevrátili, pretože vládnym nariadením boli 14. júla 1950 zrušené všetky diecézne semináre a bohoslovecké štúdium bolo sústredené pre celé Slovensko len do Bratislavy. Viacerí banskobystrickí bohoslovci boli poslaní do vojenských Pomocných technických práporov (PTP), kde v rokoch 1950 - 1953 bol aj Jozef Závodský.
V roku 1953 začal pracovať ako brigádnik v národnom podniku Stavoindustria v Martine a od roku 1954 pokračoval ďalej ako brigádnik vo Váhostave v Sučanoch. V roku 1956 sa zamestnal v Štátnych majetkoch v Martine a od roku 1958 pracoval v Drevine Turany. V rokoch 1958 - 1960 absolvoval stredoškolskú nadstavbu na Priemyselnej škole elektrotechnickej v Martine. Za chrabrosť a zásluhy počas druhej svetovej vojny mu bol udelený Československý vojnový kríž.
Kňazské pôsobenie
Vrátiť sa do kňazského seminára a dokončiť teologické štúdium bolo Závodskému umožnené až v roku 1966. Aby sa mohol stať kňazom, musel cez mnohé skúšky a utrpenia, vynaložiť veľké úsilie a odhodlanie. Po úspešnom ukončení formácie v centrálnom Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave bol biskupom Róbertom Pobožným 22. júna 1969 vo veku 42 rokov vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu slávil v rodných Sučanoch 29. júna 1969.
Na svoje prvé kaplánske pôsobisko bol poslaný do Bojníc. V roku 1970 bol poverený dočasnou výpomocou vo farnostiach Turany, Vrútky a Sučany, počas práceneschopnosti ich duchovných správcov. V tom istom roku bol následne poverený správou farnosti Vrícko, so zachovaním určenia výpomoci v Sučanoch. Od roku 1972 mu bolo pridelené kaplánske miesto vo Vrútkach, avšak s určením dočasného zastupovania správy jeho rodnej farnosti v Sučanoch, z dôvodu dlhotrvajúcich zdravotných ťažkostí Jozefa Horváta. Od roku 1974 ďalej pôsobil ako kaplán vo Vrútkach, kde bol o rok neskôr po Matejovi Zaťkovi vymenovaný za správcu tejto farnosti.
K 50. narodeninám ho v roku 1977 biskup Jozef Feranec poctil titulom honorárny dekan. Vyzdvihol jeho príkladný kňazský život, naplnený priateľskými vzťahmi s kňazmi ako aj s veriacimi. V pastorácii nikdy nešetril námahou a vždy sa staral o krásu Božích chrámov i ďalších cirkevných budov.
Od 1. decembra 1980 bol poverený správou farnosti Detva. Po príchode do Detvy sa Závodský usiloval o zveľadenie duchovnej i hmotnej stránky farnosti. Pre zastrašovanie komunistami sa v 80. rokoch 20. storočia malo odvahu v Detve prihlásiť na vyučovanie náboženskej výchovy v základných školách len menšia časť žiakov.
Detvianski kňazi boli v roku 1982 udaní, že vyučujú deti náboženstvo v kostole a to v stredu a v piatok. Dekan Závodský poslal na odbor kultúry Okresného národného výboru, oddeleniu pre veci cirkevné list, v ktorom celú záležitosť veľmi diplomaticky vysvetlil a zažehnal.
Azda najvýznamnejšou mierou sa zapísal do dejín farnosti tým, že v rokoch 1982 - 1984 nechal postaviť novú farskú budovu. Tajný jezuitský biskup Peter Dubovský mu poradil, aby využil svoje osobné vojnové zásluhy a vyznamenanie pri vybavovaní povolenia stavby novej farskej budovy, keďže mu komunistické vedenie neustále kládlo prekážky.
V roku 1986 vrcholili snahy zo strany totalitného režimu o odvolanie a preloženie dekana Závodského, pretože nevyhovoval jeho ideológii. Svojho kňaza sa zastali aj veriaci. Nakoniec sa odvolanie neuskutočnilo a prisluhovači totalitného režimu sa možno i obávali rozbúrenej verejnej mienky.
V roku 1988 sa uskutočnili oslavy 350. výročia založenia Detvy. Za jeho pôsobenia sa vykonala generálna oprava interiéru kostola, stavba novej fary, rozbehla sa stavba kostola v Kriváni a príprava na začatie stavby kostola v Korytárkach.
Biskupský úrad na žiadosť Závodského dovolil po roku 1989 slúžiť sväté omše v Dome smútku v Kriváni, ktoré tam boli totalitnou mocou zakázané od roku 1972. Na veľkonočnú vigíliu Veľkej noci a na sviatok Božieho tela sa za priaznivého počasia začali znovu usporadúvať veľké eucharistické procesie mestom. Pastoračná činnosť sa rozšírila o Kriváň, Korytárky a Stožok, kde sa pravidelne v nedeľu začali sláviť sväté omše, na ktoré tamojší veriaci začali prichádzať v hojnejšom počte.
Duchovné kvality, ale i podnikavého ducha v budovaní hmotných objektov farnosti si u svojho dekana veriaci veľmi vážili. V srdciach ľudí ostal zapísaný ako dobrý duchovný otec, prísny i láskavý zároveň.
Život baníka za socializmu (1976)
Kostol v Detve, kde Jozef Závodský pôsobil ako dekan.
Pamiatka na Jozefa Závodského
Hrob Jozefa Závodského sa nachádza na cintoríne v Sučanoch.
tags: #bohosluzby #farnost #sucany