Narodil sa 3. júla 1929 v Šarišských Sokolovciach ako prvý z 11 detí. Zosnul 19. mája 2017 vo veku 87 rokov. Pochovaný je v Šarišských Sokolovciach.
Detstvo a štúdium
Po ukončení ľudovej školy ako 10-ročný prišiel do gréckokatolíckeho - neskoršie štátneho ruského gymnázia v Prešove. V roku 1947 maturoval s výborným prospechom. Po celú dobu štúdia býval v gréckokatolíckom internáte - Alumneum. Cez prázdniny navštevoval svojho strýka Michala Mašleja, gréckokatolíckeho farára v Oľšavici, ktorý bol in memoriam vyznamenaný najvyšším vyznamenaním štátu Izrael "Spravodlivý medzi národmi" za záchranu mnohých židovských spoluobčanov.
Cítiac kňazské povolanie začal študovať na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove a neskôr odišiel do Prahy na Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity. Rok 1950 bol likvidačným pre celú Gréckokatolícku cirkev. Veľmi bolestne táto likvidácia postihla mladých študentov teológie.
Prenasledovanie a väzenie
Ďalšie štúdium bolo znemožnené pre mimoriadny odvod a nástup do vojenskej služby - do pomocného technického prapora - PTP, kde nastúpil 18. septembra 1950. Budoval železnicu Brno - Havličkov Brod, kameňolom v Štenoviciach pri Plzni, letisko v Přerove. Po 28 mesiacoch práce bol ako 23-ročný zadržaný ŠTB pre údajnú „velezradu“ a uväznený v Prahe-Ruzynĕ.
Dali ho na samotku na 6 mesiacov bez jedinej vychádzky. Vedel, že keď sa 347x pomodlí, donesú obed - kúsok chleba s malou konzervou a keď sa ešte pomodlí 384x bude to isté na večeru. To boli jeho hodinky - modlitby. Pokračovali ďalšie väznice a súd s verdiktom: 18 mesiacov. Nasledoval ťažký nález TBC pľúc, 42 kíl pri výške 187 cm, amnestia, liečenia… Domov sa vrátil 27-ročný.
Život po prepustení
Po dlhom odmietavom stanovisku sa zamestnal v Komunálnych službách a potom 32 rokov pracoval v konzervárenskom priemysle. V roku 1962 prijal sviatosť manželstva s Annou Utľakovou, gréckokatolíčkou, učiteľkou, pôvodom z Nižných Repáš. S láskou a obetavosťou vychovali tri deti - Jozefa, Janku a Gabiku.
Popri náročnom zamestnaní, častých cestách, aj zahraničných, vykonával funkciu kantora vo farskom kostole v Sabinove, zúčastňoval sa na pohreboch, svadbách. Stále cítil povolanie ku kňazstvu, a tak 19. marca 1988, po 40. Sabinovská cerkov si bude pamätať jeho krásny zvučný hlas či už ako kantora alebo kňaza, ale aj jeho otcovský prístup ku každému.
Kňazská služba po roku 1989
Za kňaza bol vysvätený tajne v roku 1988. Po roku 1989 mohol pôsobiť verejne. Pôsobil na viacerých miestach:
- 1990-1991: Riaditeľ Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove
- 1991-1994: Správca farnosti Renčišov
- 1994-1998: Správca farnosti Orlov
- 1999-2000: Výpomocný duchovný v Jakubanoch
- Od 2004: Výpomocný duchovný v Sabinove
Od roku 1998 bol na odpočinku, ale zároveň v rokoch 1999-2000 bol výpomocným duchovným v Jakubanoch a od roku 2004 výpomocným duchovným v Sabinove. V posledných rokoch žil u svojej dcéry na Sliači.
Spomienky na biskupa Pavla Petra Gojdiča
Jozef Mašlej si pamätal aj na biskupa Pavla Petra Gojdiča. Ako dieťa počas vojny chodieval k svojmu strýkovi do Oľšavice, kam chodieval aj biskup Gojdič. Biskup Gojdič pomohol aj rodine pána Lukáča, ktorý dodnes žije v Spišskej Novej Vsi. Vďaka jeho príhovoru bola vydaná jeho rodine prezidentská výnimka.
Pani Juliana Filová mala 5 rokov, keď bola s rodičmi deportovaná do zberného tábora v Žiline. Ďalšou zastávkou mal byť Osvienčim. Vďaka krstným listom, ktoré boli vydané na odporúčanie biskupa Gojdiča, ich po dvoch mesiacoch premiestnili do pracovného tábora vo Vyhniach, neskôr od októbra 1944 do marca 1945 prežili v opustenom salaši v horách.
Spomína tiež, ako raz išla so starou mamou už po vojne po Prešove a oproti išiel „štíhly, šedovlasý, bledý pán s dobráckym výrazom a veľmi milo sa pozdravil starej mame a keď prešiel, pýtala som sa, kto to bol a vtedy babička povedala: To bol pán biskup Gojdič a to je jeden svätý muž.“
Životopis biskupa Pavla Petra Gojdiča prerozpráva v rozhlasovom dokumente Biskup Gojdič - záchranca v cykle Encyklopédia spravodlivých vysokoškolský pedagóg a gréckokatolícky kňaz Peter Borza.
Gréckokatolícka farnosť v Trenčíne
Gréckokatolícka farnosť v Trenčíne prežila nezabudnuteľné historické chvíle, keď bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák posvätil a položil základný kameň nového gréckokatolíckeho chrámu sv. apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov v Trenčíne. Na slávnosti sa zúčastnil aj o. Jozef Mašlej.
Mons. Milan Kupčík
Mons. ThDr. Milan Kupčík je významnou osobnosťou katolíckej cirkvi a mesta Trenčín. Aktívne sa podieľa na rôznych cirkevných a spoločenských aktivitách. Medzi jeho prínosy patrí:
- Poradca pre cirkevné hnutia
- Riaditeľ Kanet n.o.
- Rektor Domu sv.
- Pastorácia pútnikov do Sv.
Medzi jeho pôsobiská a funkcie patria:
- Dekan v Trenčíne
- Rektor Kostola sv.
- Pastoračná výpomoc v Bazilike sv.
- Výpomocný duchovný pre duchovnú správu Kostola sv.
Na slávnosti položenia kameňa bol prítomný aj miestny rímskokatolícky dekan Mons. Milan Kupčík a ďalší kňazi, ktorí pôsobia vo farnostiach trenčianskeho dekanátu: vdp. Peter Beňo, farár v Soblahove, vdp. Emil Kresáň farár v Trenčíne- Orechovom so svojim kaplánom dp. Ondrejom Kovaľom a dp. Pavol Benko, nemocničný kaplán v Trenčíne.
tags: #greckokatolicky #knaz #maslej