Kláštor pod Kráľovou Hoľou je obklopený pohoriami troch významných národných parkov Slovenska s dominantnou Kráľovou hoľou. V roku 1223 na žiadosť kráľovského komorníka a súčasne spišského župana Dionýza, daroval kráľ Ondrej II. jeho syn Koloman hornú časť údolia reholi cistercitov - Opátstvu Panny Márie na Spiši. Od 14. storočia sa preň používa názov Štiavnické opátstvo.
Kráľova hoľa
Založenie a rozvoj
Hneď na začiatku si opátstvo založilo hospodárske dvory. Vpád Tatárov v roku 1242 prerušil aj rozvoj kláštora a opátstva, a stavebný ruch. Cisterciti sa snažia kultivovať svoje územie. Pri prácach si pomáhajú tým, že časti svojho územia prideľujú ľuďom, ktorí sa zaviažu založiť obce a zaľudniť ich. Týmto ľuďom udeľujú rozsiahle práva a slobody, napr. právo užívať časť úrody z obrobených plôch, právo vlastniť mlyn a pod. Zakladateľov obcí nazývame šoltýsmi.
Možno povedať, že dnešná obec s presne vymedzeným chotárom vznikla v 70. rokoch 13. storočia medzi prameňmi rieky Hnilec a Kubašok pre ich vyústením do Hornádu. Prvá písomná zmienka o obci je z 20. marca 1294. Uvádza sa ako villa Cubach.
Zmeny turistických trás v okolí Kráľovej hole
Od vzniku Štefánikovej cesty v roku 1928 po súčasnú podobu Cesty hrdinov SNP ubehlo 97 rokov. Za tento čas sa Slovensko významne zmenilo a hoci turistická magistrála vedie prevažne prírodou, zmenila sa aj ona. Suverénne najväčšia zmena trasy, medzi Kráľovou hoľou a Košicami, bola spôsobená zánikom Štefánikovej cesty a zriadením novej magistrály. Tá až po Košice prebrala už predtým existujúce červene značené trasy.
Dôvody ďalších zmien boli rôzne. Na trase Štefánikovej cesty a Cesty hrdinov SNP vyrástli sídliská, vojenská základňa, zoo, priehrady, vily či frekventované cesty. Preloženie niektorých úsekov turistickej trasy bolo vynútené úpravou a výstavbou ciest vrátane lesných ciest. Nové cesty sú širšie, priamejšie a/alebo s menším sklonom a tiež s lepším povrchom (pre autá a lesné mechanizmy). V týchto prípadoch išlo o menšie posuny trasy, no v iných prípadoch sa trasa musela zmeniť zásadnejšie, keďže ju nové cesty prehradili. Niekoľko úsekov bolo presunutých z čoraz frekventovanejších ciest na poľné a lesné.
Medzi časté dôvody zmien trasy patrila erózia ciest a zarastanie chodníkov a ciest vegetáciou. To, čo kedysi boli malé políčka a lúčky, sa po kolektivizácii zmenilo na rozsiahle ucelené polia a lúky a staré cesty na nich mohli zaniknúť. Podobný osud postihol aj tie cesty, ktoré sa prestali využívať. Niekedy stačilo len zopár rokov a zarástli húštinou. Pokojne kedysi mohli byť uprostred lúky a dnes sú uprostred lesa. Turistický chodník sa preto premiestnil buď paralelne hneď vedľa zarasteného úseku alebo na novú lesnú cestu. Podobne to bolo aj v prípade lúk, ktoré sa postupom času pozvoľna od lesa zmenšovali a značky pôvodne umiestnené na okraji lúk sú dnes už v lese.
Zoznam opakujúcich sa príčin zmien trás by nebol kompletný, keby sme nespomenuli ťažbu dreva na jednej strane a ochranu prírody na strane druhej. Medzi najčastejšie zmeny trasy patria obchádzky vyvrátených stromov. Kvôli nim sa trasa postupne posúva a nezriedka je možné nájsť staré značky niekoľko desiatok metrov od aktuálnej trasy. Malé zmeny sú uvedené v našej mape iba v tom prípade, ak sa pôvodná trasa odlišovala od aktuálnej vo väčšom rozsahu a bolo ju možné fyzicky nájsť v teréne.
Výsledky bádania opísané v nasledujúcich článkoch a zobrazené v mape. Mapa zobrazuje červenou farbou aktuálnu trasu Cesty hrdinov SNP a hnedou farbou bývalé úseky. Okrem toho sú zobrazené začiatky a konce trasy počas existencie Štefánikovej cesty a Cesty hrdinov SNP. Roky, odkedy fungovali jednotlivé úseky, sú určené na základe prvej zmienky o červene značkovaných trasách, vrátane predchodcov oboch magistrál. V oblasti Nízkych Tatier sú znázornené iba letné trasy. Výber najviac zmenených úsekov zahŕňa jednak najdlhšie odchýlky trás a jednak úseky, kde pôvodná trasa vyzerala úplne inak. Popri v tabuľke nižšie uvedených zmenách bolo zrealizovaných násobne viac menších zmien.
Tabuľka zmien trás
| Miesto | Zmena |
|---|---|
| Devín | Menilo sa miesto začiatku a ukončenia trasy: v obci Devín, na hrade, na nábreží, pod hlavnou vstupnou bránou na hrad a nakoniec na parkovisku pod hradom. |
| Devínska Kobyla | Pôvodnú trasu priamo cez vrchol na viac ako 40 rokov nahradila obchádzka po úbočí, keďže vrchol obsadila vojenská základňa. |
| Dúbravská Hlavica - Kútiky | Postupne fungovali tri rôzne trasy, prvé dve z nich postupne zabrala nová cesta, sídlisko a metrologický ústav. |
| Líščie údolie - Kamzík | Kedysi sa chodilo cez dnešný areál zoo, neskôr aj cez areál Slovenskej akadémie vied a Patrónku. Od Horského parku trasa najskôr viedla cez Tunelový most, ktorý kedysi premosťoval železnicu medzi Pražskou ul. a Cestou na Kamzík, potom vystriedala viaceré trasy cez Slavín, Kolibu a Kramáre až po súčasnú trasu popri televíznej veži. |
| Spariská - Biely kríž | Trasa bola preložená z asfaltovej cesty na nové turistické chodníky, čím sa úplne zmenil jej charakter. |
| Hubálová - Sedlo Uhliská | Pôvodne sa pokračovalo cez niekdajšie huncokárske usadlosti. Po tom čo priestor zabrala v dvoch etapách zvernica, sa trasa presunula na Taricové skaly a Vápennú, na ktorú najskôr stúpala priamo po hrebeni a až neskôr bola presmerovaná cez les. |
| Ostrý Kameň | Na hrad sa pôvodne stúpalo priamo po ostrom hrebeni, dnes vedie cesta po severom úbočí. |
| Záruby - Horná Raková | Niekdajšiu trasu popri Smolenickom zámku a po cestách nahradila trasa popri kameňolome Buková. Nová trasa tiež zmenila, a to kvôli presunu železničnej zastávky Buková. |
| Dobrá Voda - Dlhé rovne | Pôvodne sa chodilo popri lesnej železnici v údolí, dnes trasa vedie popri hrade. |
| Brezová pod Bradlom - Bradlo | Na Bradlo sa pôvodne chodilo dvoma inými trasami južnejšie od aktuálnej. |
| Jandova dolina - Myjava | Bývalé trasy viedli cez iné kopanice a po cestách. |
| Drietoma - Zlatovce | Pôvodne sa chodilo cez Záblatie, pričom v Záblatí sa trasa najskôr presunula zo starého železničného priecestia k stanici a neskôr mimo Záblatia cez Zlatovce. |
| Trenčín - Kubranská ul. | Trasa obchádzala stanicu a viedla popri hlavnej ceste a cez Súvoz. Neskôr bola presmerovaná mimo priemyselnej časti mesta a napokon popri stanici. |
| Vápeč - Zliechov | Najskôr došlo k viacerým úpravám trasy v okolí Čierneho vrchu, následne bola trasa pre časté poškodzovanie turistických značiek presunutá do úplne inej polohy 4 km južnejšie. |
| Strážov | Kedysi sa chodilo bližšie k vrcholu Strážova (na hornú lúku), dnes trasa vedie cez spodnú lúku a menej náročným terénom. |
| Čičmany - Krížna | Najrozsiahlejší presmerovaný úsek od začiatku Cesty hrdinov SNP. Pôvodná trasa viedla z Čičmian po ceste k Čičmianskemu rázcestiu, odtiaľ na Kľak, do Vrícka a Kláštora pod Znievom. Turčianska kotlina bola križovaná cez Laskár (istý čas cez Socovský háj) do Blatnice. Ďalej sa pokračovalo na Krížnu najskôr priamo, potom cez Ostredok a napokon cez Kráľovu studňu. Medzi rokmi 1974 - 1976 bol tento úsek presmerovaný do aktuálnej trasy cez Kremnické Bane. |
| Kremnické Bane - Krahule | Až do záveru 1980. rokov neexistovala široká cesta medzi Kremnickými Baňami, a tak sa chodilo krížom cez lúky a po lesných cestách. |
| Sedlo Malý Šturec - Kráľova studňa, hotel | Trasa bola presmerovaná zo zvlneného hrebeňa a úbočia na lesné cesty. |
| Donovaly | Pôvodná trasa popri Šport-hoteli zanikla po jeho privatizácii a zabratí pozemkov súkromnými stavbami. |
| Sedlo Hadľanka - Hiadeľské sedlo | Pôvodne sa chodilo rovnako ako v súčasnosti, a to cez Kozí chrbát. V 1950. rokoch krátko trasa viedla úbočím, čiastočne v miestach Špaňodolinského banského vodovodu. |
| Dereše - Štefánikova chata | Pôvodná trasa viedla takmer výlučne po hrebeni vrátane Chopka s náročnými výstupmi aj zostupmi po balvanoch. Zostup z Ďumbiera k Štefánikovej chate sa menil dvakrát až do jeho úplného zániku. Súčasnú podobu trasa získala po jej preložení na novo vybudované kamenné chodníky a po zákaze vstupu na svah medzi Ďumbierom a Štefánikovou chatou. |
| Čertovica - Končisté | V prvých dekádach existencie trasy sa na východ od Čertovice chodilo po hrebeni cez Čertovu svadbu a Končisté. Až neskôr bola trasa presunutá na lesnú cestu a úbočný chodník. |
| Kráľova hoľa - Čermeľ | Najrozsiahlejší presmerovaný úsek od vzniku celoslovenskej turistickej magistrály. Pôvodná Štefánikova cesta viedla z Kráľovej hole cez údolie Hnilca pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu, odtiaľ cez Stratenú, Dedinky, Novoveskú Hutu, Spišskú Novú Ves, Markušovce, Rudňany, Slovinky, Plejsy, Margecany, Košické Hámre a Sedlo pod Vysokým vrchom. Prvá časť medzi Kráľovou hoľou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou bola presmerovaná cez Telgárt a Čuntavu ešte počas existencie Štefánikovej cesty. Nová celoslovenská magistrála prebrala južnejšiu červenú trasu od Dobšinskej ľadovej jaskyne do Košíc. Trasa Cesty hrdinov SNP vedie až do 24 km južnejšie od pôvodnej Štefánikovej cesty. |
| Nižná Záhrada - Pod Hanesovou | Cesta hrdinov SNP pôvodne schádzala k Dobšinskej ľadovej jaskyni a opäť sa vrátila na hrebeň. Trasa bola neskôr skrátená a zostala na nevýraznom hrebeni. |
| Honzovské | Pôvodná trasa obchádzala vrchol Honzovského z juhu a mala väčšie prevýšenie, aktuálna ho obchádza zo severu. |
| Voniarky - Dobšinský kopec | Pôvodná trasa po frekventovanej ceste bola nahradená novou mimo nej. |
| Smrečinka | Polom a ťažba dreva zničili pôvodnú trasu, nová vedie po vlniacich sa zvážniciach. |
| Osadník | Pôvodné trasy viedli cez vrchol Osadníka a schádzali rôznymi spôsobmi. Dnešné trasovanie vrchol obchádza a sčasti vedie po prvej z pôvodných trás. |
| Jahodná | Zostup ku chate viedol rôznymi spôsobmi a nebol vždy taký strmý ako dnes. |
| Jahodná - Sedlo pod Kamenným hrbom | Predchádzajúca trasa viedla po trase dnešnej žltej turistickej trase popri Rákocziho prameni a cez lúky. Červená trasa sa presunula na hrebeň v roku 1961. |
| Čermeľ - Košice | Pôvodný úsek Štefánikovej cesty zanikol. |
| Pri Kysackom hrade | Dnes trasa pomerne rýchlo zostúpi do údolia Paladzínskeho potoka, kedysi sa držala pod hrebeňom na severnej strane a do údolia zostúpila až od rázcestia ku Kysackému hradu. |
| Obišovce | Pôvodná trasa cez Obišovce bola skrátená a je vedená cez lávku ponad Svinku a pod železničným viaduktom. |
| Zabíjaná - Malý Šariš | Pôvodnú trasu popri skládke a cez opustený cintorín vytlačila diaľnica do novej polohy - cez strelnicu. |
| Zimná studňa - Terňa | Pôvodný lúčny úsek nahradil iný, tentoraz bližšie k vrcholu Lysej Stráže, avšak aj s úsekom po asfaltovej ceste. |
| Bardejov | Viaceré úseky v Bardejove vrátane jeho časti Mihaľov boli zmenené kvôli výstavbe ciest, prestavbe centra mesta a výstavbe sídliska nad cintorínom a obchvatu nad ním. |
| Bardejovské Kúpele | Zatiaľ čo dnes trasa kúpele obchádza, pôvodne sa chodilo po promenáde. |
Cesta hrdinov SNP
Štatistiky
| Súčasná trasa | Zrušené úseky | |
|---|---|---|
| Dĺžka spolu | 740 km | 471 km |
| Počet zrušených úsekov | 343 | |
| Stúpanie | 32800 m | |
| Klesanie | 32500 m | |
| Max. stúpanie | 93 % | 62 % |
| Max. klesanie | 80 % | 63 % |
| Najnižšie miesto | 149 m n. m. | 140 m n. m. |
| Najvyššie miesto | 1992 m n. m. | 2039 m n. m. |
| Dĺžka odbočiek spolu jednosmerne | 10.3 km | 2.61 km |
| Počet zrušených odbočiek | 6 | |
| Aktuálna dĺžka vrátane odbočiek obojsmerne | 760 km | |
| Najnižšie miesto vrátane odbočiek | 149 m n. m. | |
| Najvyššie miesto vrátane odbočiek | 2040 m n. |