Život dnešného človeka je plný radostí, prekážok, modrín, víťazstiev, rozhodnutí a zastrašovania. Spoločnosť nám ponúka protirečivé normy, podľa ktorých by sme mali hodnotiť svoj úspech, čo situáciu ešte zhoršuje.
Jen Hatmakerová nás prevedie týmto zložitým svetom a ponúka riešenie našich životných útrap: oslobodzujúcu milosť Božiu, ktorá uzdravuje dušu. Ukazuje nám cestu láskavosti, ktorá presvetlí život a prinesie doň radosť. Toto je kniha pre každého, kto si občas povzdychne: „Všetko robím úplne zle.“
Autorka bestsellerov Jen Hatmakerová je presvedčená, že život môže byť rozkošný, zábavný, odvážny a milý. Vie, ako nás každodenné zovretie premieňa na súťaživé a kritické bytosti, až napokon stratíme lásku k druhým a aj k sebe.
Ako pristupovať k riešeniam kontroverzných problémov našej kultúry a nebáť sa prejaviť láskavosť? Ako sa nechať viesť láskou a zhodiť z pliec bremeno túžby mať pravdu za každých okolností? Ako spoznať city ukryté v našom vnútri, ktoré nám umožnia rozvinúť skutočné priateľstvá, založené na vzájomnej úprimnosti a láske? Ako uniknúť našim nemožným normám pri výchove detí a v manželstve, ak za normu prijmeme hodnotenie zväčša dobré? Ako puknúť od smiechu?
Čo ak k spokojnejšiemu životu nevedú veľké plány, ale malé experimenty? Malé experimenty sú jemnou vzburou...
Vydavateľstvo TATRAN sa zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov. Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov.
Pochopenie Božej milosti | Najúžasnejší dar vysvetlený v 5 jednoduchých bodoch
Čo znamená slovo milosť?
Jedna z najlepších definícií je od spisovateľa Josepha Cooka: „Milosť nie je nič viac ani menej než prístup, ktorý má láska, keď sa stretne s nedokonalosťou, slabosťou, zlyhaním a hriechom.“
Za svoje hriechy si zaslúžime trest. No milosť vedie Boha k tomu, aby nám odpustil, aj keď si to nezaslúžime. Milosť je Božia vernosť voči nám, aj keď my sme neverní. Je to spôsob, akým sa prejavuje jeho láska, keď sa stretáva s niečím nedostatočným, slabým, nehodným a biednym. Milosť je nezaslúžená priazeň Boha.
Božia milosť vylieva lásku a dobrotu na všetkých, ktorí mu dôverujú. Nepotrebuješ si ju zaslúžiť, stačí mať s Bohom vzťah. Ak si Božím dieťaťom a nasleduješ Ježiša, Boh ti všetko odpustil. Jeho milosť ti prináša slobodu od hriechu a šancu na zmenu. Preto je dôležité poznať, čo hovorí Biblia o Božej milosti.
Ako zmeniť svoj život
Keď sa chceme zmeniť a poznáme Božiu milosť, máme k dispozícii oveľa viac než naše vlastné zdroje. Dostali sme od Boha Ducha Svätého, ktorý nám umožňuje konať jeho vôľu. Žiť naplnený Duchom znamená neustále si uvedomovať jeho milosť a nechať ho, aby konal prostredníctvom nás.
Spisovateľ John Powell napísal: „Myslíme si, že sa musíme zmeniť, rásť a byť dobrí, aby nás Boh milovať. Je to však naopak: Boh nás miluje a dáva nám svoju milosť, vďaka čomu sa môžeme meniť, rásť a byť dobrí.“
Ako teda zažiť Božiu milosť, ktorá povedie k skutočnej zmene života? Zamysli sa nad oblasťami, kde cítiš odsúdenie alebo sa bojíš Božieho hnevu. Pristúp pred Pána v pokore a pravde, vyznaj mu to a rozhodni sa dôverovať jeho láske a schopnosti meniť ťa prostredníctvom Ducha Svätého.
Svätý Tomáš a modlitba o milosť
Svätý Tomáš, teológ a dominikán z 13. storočia, sa v modlitbe stáva vzorom úplného odovzdania sa Božej prozreteľnosti. Neprosí len o konkrétne dary, ale o vnútornú formáciu - pokoj v skúškach, čistotu v pokušeniach, múdrosť pri hľadaní Božej vôle a vytrvalosť v nádeji.
Modlitba ukazuje hlbokú životnú múdrosť: žiadosť o schopnosť žiť „v radostiach i trápeniach“, v realite každodennosti, bez extrémov.
Spravuj ma, Bože môj, v mojom povolaní. Udeľ mi milosť, aby som poznal a aj vykonával to, čo odo mňa žiadaš. Pane, Bože môj, daj, aby som sa primerane správal v radostiach i trápeniach. Aby som pri úspechoch nespyšnel, pri ťažkostiach neupadol do malomyseľnosti. Daj, aby ma nič netešilo, len to, čo by ma mohlo užšie spojiť s tebou, a nič ma nezarmútilo, len to, čo by ma mohlo od teba odlúčiť. Pane, nech si nezakladám na pominuteľnosti, lež nech túžim po tom, čo je večné. Nech mi je nudná každá radosť, ktorá by bola bez teba, a nech si nežiadam nič, čo je mimo teba.
Pane, Bože môj, urob ma poslušným bez reptania, chudobným bez malomyseľnosti, čistým bez poškvrny, trpezlivým bez šomrania, pokorným bez pokrytectva, veselým bez ľahkomyseľnosti, vážnym bez mrzutosti, pracovitým bez povrchnosti, bohabojným bez zúfalosti, pravdovravným bez zveličovania, dobro činiacim bez domýšľavosti.
Pane Bože, daj mi srdce bedlivé, aby ma od teba neodvrátili zvedavé myšlienky. Daj mi srdce pravdivé, aby ma nezviedli nepravé úmysly. Daj mi srdce stále, aby ma nezlomilo žiadne trápenie. Osvieť, Pane, môj rozum, aby som ťa poznal. Daj mi horlivosť, aby som ťa hľadal. Daj mi múdrosť, aby som ťa našiel. Daj mi život, ktorý by sa ti páčil. Daj mi vytrvalosť, aby som ťa s nádejou očakával. Daj mi dôveru v teba, aby som sa ťa vždy pridŕžal. Daj, aby som tresty za hriechy trpezlivo znášal, tvoje dobrodenia a milosti verne používal, a tak raz vošiel do večnej radosti.
Bojovať už znamená milovať
«Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou» (1 Jn 3,18). Nikto sa necíti skutočne milovaný, keď je láska, vyjadrená všetkými druhmi vyhlásení a sľubov, následne vyvrátená činmi. Preto každým naším rozhodnutím odpovedáme na tú otázku, ktorú Ježiš položil Petrovi: «Miluješ ma?» (Jn 21,16). Kresťanský život je «slobodná odpoveď, plná iniciatívy a pripravenosti, na túto otázku Pána».
Každý moment, keď prekonávame svoje egoizmy, každý pokus o rast v určitej cnosti, ktorá nám umožní lepšie slúžiť; zakaždým, keď si vyberieme pokoru namiesto túžby sa presadiť proti iným, hovoríme bez slov Bohu: milujem ťa viac.
«Toto je náš osud na zemi: bojovať, z lásky, až do posledného okamihu», Bojovať z lásky znamená oveľa viac než len pridávať k boju zvonka motív lásky.
Duchovný boj je dôležitejší než víťazstvo, pretože «pokým je boj, boj asketický, je vnútorný život. To je to, čo od nás Pán žiada: vôľu chcieť ho milovať skutkami, v malých veciach každodenného života». A to, čo premieňa boj na lásku, je cieľ boja: prečo bojujem a pre koho bojujem. Tieto odpovede formujú samotný boj; stávajú sa základom jeho vývoja.
Ako šport
Svätý Josemaría rád porovnával tento boj so športom: „Asketický boj nie je nič negatívne, preto ani nenávistné, ale radostné potvrdenie. Je to šport.“ Každý šport si vyžaduje úsilie, ale vytvára priestor pre potešenie: cez interakciu s ostatnými, nové zážitky, radosť z prekonávania samého seba...
Podobne s trochou tréningu môžeme začať nachádzať radosť v Pánovi uprostred duchovného boja. Takto budeme v objektívnych ťažkostiach vidieť nielen prekážky, ale aj príležitosti pre rozvoj nášho života v Bohu. Ak prijmeme ťažkosti ako výzvu, budú nás obťažovať oveľa menej.
Zmení sa aj spôsob, akým sa pozeráme na tých, ktorí nás obklopujú, najmä na tých, s ktorými možno máme menšiu spriaznenosť: „Nehovor: tá osoba ma otravuje. Mysli: tá osoba ma posväcuje.“
Kľúčovým faktorom v športovom tréningu je vytrvalosť. Veľké víťazstvá sa nedosahujú za deň. Niekedy je potrebných mnoho pokusov. „Športovec sa nevzdáva, dobrý športovec trávi veľa času tréningom, prípravou. Ak ide o skákanie, skúša to znova a znova.“ Malé kroky s vytrvalosťou a húževnatosťou nakoniec vedú k úspechu.
V tomto zmysle je často efektívnejšie robiť malé a konkrétne predsavzatia a žiť ich s vytrvalosťou, než robiť veľké predsavzatia, ktoré často nedodržíme. Okrem toho, v bojoch duše je nevyhnutné počítať s časom, začať a začínať znova, obnovovať predsavzatia s pokorou a kreativitou, toľkokrát, koľkokrát je to potrebné. Odpoveď lásky sa uskutočňuje diskrétne počas celého života.
Ako v športe, aj v duchovnom živote sú prehry súčasťou hry. Ale rovnako ako je „väčšia radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú,“ môžeme si myslieť, že s každým naším malým víťazstvom alebo s každým naším „opätovným začiatkom“, sa Pán teší viac ako so všetkým, čo už robíme dobre.
Aj keď nám vždy zostáva veľa práce, nemali by sme pokračovať bez toho, aby sme sa tešili z víťazstva. Víťazstvá si vychutnávame: každý krok vpred je okamihom na poďakovanie Bohu, na získanie novej sily. Nesmieme zabúdať ani na to, že v našom boji nie sme sami. Ako atléti máme okolo seba ľudí, ktorých nám Boh dal, aby nám pomáhali trénovať a prekonávať sa. Môžeme sa spoľahnúť na našich bratov a sestry vo viere, na ich modlitbu a podporu; na tých, ktorí nás predišli a pomáhajú nám z neba; na nášho anjela strážneho a na svätú Máriu.