Katedrála Notre-Dame v Paríži patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky na svete. Tento gotický chrám, ktorý sa nachádza na ostrove Île de la Cité v centre francúzskej metropoly, je symbolom francúzskej histórie, architektúry a kultúry. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej.
História a Konštrukcia
Výstavba katedrály Notre-Dame sa začala v roku 1163 počas vlády Ľudovíta VII. a trvala viac ako 180 rokov. Základný kameň bol položený v roku 1163. Miesto, kde Notre-Dame stojí, slúži náboženským kultom už vyše 2000 rokov. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika. O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159.
Chrám sa stal vrcholným dielom gotickej architektúry so svojimi vysokými klenbami, farebnými vitrážami a charakteristickými vežami. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles.
Po neuveriteľných 182 rokoch (r.1345) sa podarilo dokončiť celú katedrálu Notre-Dame. Katedrála je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry, ktorú obdivujú ľudia po celom svete. Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25.
Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky zobrazujú typickú siluetu známej katedrály.
How France Rebuilt the Notre Dame Cathedral
Miesto Politických a Náboženských Udalostí
Katedrála Notre-Dame bola svedkom mnohých dôležitých udalostí francúzskych dejín. Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V roku 1431 tu bol korunovaný významný panovník Henrich VI. ako kráľ Francúzska počas storočnej vojny. O niekoľko storočí neskôr sa tu v roku 1804 konala korunovácia Napoleona Bonaparta za cisára.
V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois a Henricha IV. Zatiaľ čo Margaréta z Valois stála pri oltári, jej ženích musel zostať vo dverách katedrály, keďže Margaréta bola rímska katolíčka a Henrich IV. bol hugenot. Preto vtedajší pápež, Gregor XIII. zamietol výnimku pre vstup Henricha IV. do katedrály, tak miesto ženícha stál pri oltári brat Margaréty, František z Anjou.
Kontroverzné Časy a Zničené Steny
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Všetkým 28 sochám biblických kráľov na priečelí budovy bola useknutá hlava, pretože si ich extrémisti pomýlili za kráľov francúzskych.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v žalostnom stave, zbúrané steny clonili tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Chvíľu sa uvažovalo o kompletnom zničení stavby. Do osudu katedrály však zasiahol svetoznámy spisovateľ Victor Hugo s jeho románom Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, lebo sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a pomocou verejnej zbierky vyzbierať peniaze na jej obnovu. Katedrála Notre-Dame získala celosvetovú popularitu aj vďaka románu Victora Huga „Chrám Matky Božej v Paríži“ (1831), známeho aj pod názvom „Zvonár u Matky Božej“.
Literárne dielo upozornilo na zanedbaný stav stavby, čo viedlo k veľkej rekonštrukcii v 19. storočí pod vedením architekta Eugèna Viollet-le-Duca. Vďaka tejto obnovy získala katedrála dnešnú podobu vrátane slávnej vežičky, ktorá bola bohužiaľ zničená v požiari v roku 2019. Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste.
Požiar Katedrály Notre-Dame
V apríli 2019 postihol katedrálu ničivý požiar, ktorý zničil strechu a spomínanú vežičku. Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet šokujúca správa. V 18:50 SELČ(stredoeurópsky letný čas) vypukol v strešnej časti masívny požiar. Vyše 400 hasičov sa podielalo na jeho uhasení. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Požiar sa našťastie podarilo nadobro uhasiť o 3:30 SELČ nasledujúceho dňa.
Príčina požiaru zatiaľ nebola určená. Predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy. Už v roku 2016 špecialisti pri kontrole upozorňovali na možný vznik požiaru, kvôli množstvu prachu v katedrále, kvôli starým presušeným trámom, starému elektrickému vedeniu alebo nedostatočnému protipožiarnemu zabezpečeniu. Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu. Ľudia po celom svete, svetoví lídri aj slovenskí poslanci súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame.
Tragédia vyvolala celosvetovú vlnu solidarity a finančných príspevkov na obnovu. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzku a miest.
Rekonštrukcia po Požiari
Okolo veže katedrály Notre-Dame začali v pondelok 12. februára 2024 odstraňovať lešenie. Toto majstrovské dielo gotickej architektúry, chránené organizáciou UNESCO a preslávené románom Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, pred požiarom navštevovalo 13 miliónov ľudí ročne. Chrám vzplanul 15. apríla 2019 večer. Kým hasiči požiar nasledujúci deň nad ránom uhasili, zničil oheň strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny.
Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka. V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine.
Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.
Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Francúzska geologická služba (BRGM), obe inštitúcie spolu o tom uzavreli dohodu vo februári 2021.
Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa. Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby sústavné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej.
Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali. Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.
Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame je rozsiahly projekt, ktorý si vyžaduje úsilie mnohých odborníkov a remeselníkov. Cieľom je obnoviť túto významnú pamiatku do jej pôvodnej krásy a zabezpečiť jej zachovanie pre budúce generácie.
Zaujímavosti o Katedrále Notre-Dame
Tu je niekoľko faktov a zaujímavostí o Chráme Matky Božej v Paríži:
- Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci, ako si mnohí myslia. Cirkev si najímala skutočných remeselníkov a platila im poväčšine muštom, lebo nemali dostatok peňazí na zaplatenie všetkým robotníkom.
- Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži neskutočných 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.
- Pred veľmi navštevovanou pamiatkou sa nachádza tzv. bod nula. Z bodu nula sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok, ktoré sa uvádzajú v oficiálnych dokumentoch.
- V katedrále sa taktiež nachádza veľmi vzácna relikvia - tŕňova koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania.
- V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Skladá až z 8000 píšťal, každá z nich vydáva ojedinelý zvuk.
- V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov. Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.
- Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú úplne identické. Severná veža, ktorá sa nachádza na ľavej strane pri pohľade zvonku pred vchodom do katedrály, je o niečo väčšia ako južná.
Katedrála Notre-Dame v Paríži nie je len historickým chrámom, ale aj symbolom odolnosti a kultúrneho dedičstva. Aj keď prešla mnohými skúškami - od revolučného rabovania, cez vojnové roky, až po nedávny požiar - zostáva jedným z najvýznamnejších miest nielen pre Francúzsko, ale aj pre celý svet. Jej znovuotvorenie po obnove patrí k najväčším udalostiam 21. storočia v oblasti kultúry a turizmu. Je súčasťou 0 eurovej turistickej bankovky, respektíve niekoľkých jej vydaní. Zároveň je naďalej jedným z top ťahákov turizmu v Paríži a povinnou zastávkou pri poznávaní mesta a jeho pamätihodností.