Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má bohatú históriu a významných predstaviteľov. Z etnicky a sociálne vymedzeného jadra valašsko-rusínskej kolonizácie prebiehajúcej v 14. - 17. storočí sa na území terajšieho Slovenska postupne vytvorilo nové cirkevné spoločenstvo, ktoré sa postupne zaradilo do miestneho Uhorského resp. Slovenského národného i kultúrneho celku, ktorý dnes nazývame termínom Gréckokatolícka cirkev,a udomácnil sa vďaka zásahu cisárovnej Márii Terézii v roku 1773.
Súhlas so zriadením Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva vydala Svätá apoštolská stolica prostredníctvom konzistorialnej kongregácie 9. Obnovenie činnosti gréckokatolíckej cirkvi sa uskutočnilo až v roku 1968.
K metropolitného usporiadaniu došlo až za pontifikátu pápeža Benedikta XVI. 30. januára 2008 zriadil Gréckokatolícku metropoliu so sídlom v Prešove. Súčasne v ten deň Svätý Otec Benedikt XVI. povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vyčlenením z Prešovskej eparchie ustanovil novú eparchiu so sídlom v Bratislave. Za prvého arcibiskupa a metropolitu bol vymenovaný Mons.
Gréckokatolícku farnosť v Bratislave zriadil v roku 1936 bl. Pavel Gojdič - prešovský biskup. Systematizácia sa uskutočnila 6. októbra 1939 Ministerstvom školstva a národnej osvety. Farnosť nezahrňovala iba Bratislavu, ale aj celé Považie až po Žilinu. 18. apríla 1950 tzv. Prešovským soborom bola gréckokatolícka cirkev zlikvidovaná na 18 rokov. Až 11. júla 1968, kedy bola oficiálne obnovená činnosť gréckokatolíckej cirkvi sa vedenia ujal otec ordinár Ján Hirka. Štátna moc však dávala prešovskému ordinárovi jasne najavo, že cirkev na čele ktorej stojí je pre ňu neželaným faktom. Situácia sa zmenila až v roku 1989, keď po celospoločenských zmenách bol 21.
Otec biskup opakovane žiadal Svätú stolicu v rokoch 1995 - 1996 o územné rozčlenenie prešovskej eparchie na menšie územné celky (Bratislavskú, Prešovskú a Košickú eparchiu)a vytvorenie metropolie. V roku 1998 bol zriadený biskupský vikariát v Bratislave. Jeho prvým vikárom bol v roku 1998 otec Ján Závacky a o rok neskôr 1999 - 2002 otec Peter Sabol. Od roku 2003 spravoval farnosť i bratislavský protopresbyterát otec Peter Rusnák, ktorý bol menovaný 30. januára za prvého bratislavského eparchu.
Bratislavskú eparchiu vyhlásil pápež Benedikt XVI. 30. Popri najstarších farnostiach na západnom a strednom Slovensku: Šumiaci, Telgárte a Bratislave tu dnes existuje sieť nových farností. V nedeľu 18. mája 2003 navštívil vtedajší prešovský eparcha mons. Ján Babiak SJ Banskú Bystricu, kde počas slávnostnej archijerejskej svätej liturgie v chráme svätej Alžbety uviedol do úradu prvého protopresbytera Mgr. Petra Sabola.
Eparchiu zriadil 30. januára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. v rámci nového metropolitného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, bulou Complures saeculorum a za jej prvého eparchiálneho biskupa vymenoval Mons. Vladyka Peter (Rusnák) zároveň pri príležitosti výročia eparchie vyznamenal niektorých kňazov, ako prejav ocenenia ich doterajšej pastoračnej služby v eparchii: kancelár Biskupského úradu o. Peter Sabol sa stal stavroforným protojerejom, teda má právo nosiť zlatý kríž s ozdobami; o. Igor Cingeľ, farár gréckokatolíckej farnosti Trenčín bol menovaný za protopresbytera (dekana) protopresbyteriátu Nitra-Trenčín a o.
Na úvod spomienkovej slávnosti prečítal o. Miroslav Medviď CSsR pozdravný list apoštolského nuncia v SR, arcibiskupa Mons. Maria Giordanu, v ktorom vyjadril Mons. Rusnákovi, ako aj kňazom a veriacim svoje úprimné blahoprianie k výročiu eparchie a duchovnú blízkosť v modlitbe. Mons. Podľa vladyku Petra možno charakterizovať uplynulých päť rokov metropolie a bratislavskej eparchie dvoma slovami: vďačnosť a nádej. „Vďačnosť voči Bohu, voči Cirkvi za to, že naša Gréckokatolícka cirkev dostala toto veľmi významné postavenie v Cirkvi. Vďačnosť voči Bohu za ocenenie, utrpenie našich mučeníkov, otcov, praotcov, ktorí veľa vytrpeli pre svoju vieru a vernosť….. A druhý pohľad je nádej.
Erb Gréckokatolíckej metropolie Prešov
Na záver sv. Na slávnosti, ktorá sa zakončila spoločným agapé v priestoroch biskupského úradu, sa zúčastnili aj hostia z Medzinárodného teologického inštitútu (ITI) z rakúskeho Trumau: o.
Miroslav Macko, rodák z Košíc, sa narodil 25. februára 1964. Po prvých školských rokoch v Krajnej Poľane (okres Svidník) a Lomnom (okres Stropkov) nastúpil na gymnázium v Stropkove. Po maturite bol v roku 1983 prijatý na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1988. Vysviacku prijal od biskupa Slavomira Miklovša zo Záhrebu. Kňazskú službu začal v Toryskách v Levočskom okrese. Zároveň mal na starosti neďalekú farnosť v Nižných Repašoch. V rokoch 1999 až 2004 spravoval farnosť v Sabinove, kde sa aj vlani vrátil ako výpomocný duchovný.
Popri kňazskej službe sa venoval aj akademickej kariére. Na Teologickej fakulte Pápežskej univerzity v Krakove získal v roku 1997 licenciát teológie (ThLic.) a v roku 1999 doktorát (ThDr., PhD.). V pedagogickej činnosti pokračoval na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde sa v roku 2003 habilitoval ako docent a o dva roky neskôr získal titul profesora. Pôsobil ako odborný asistent na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity, neskôr ako docent a vedúci katedry cirkevných dejín. V rokoch 2004 až 2007 bol prorektorom Prešovskej univerzity (PU) v Prešove a neskôr viedol Gréckokatolícku teologickú fakultu (GTF) tejto univerzity ako jej dekan, a to až do roku 2023.
Profesor Šturák zastával viaceré významné funkcie v rámci cirkevnej správy. V roku 2001 získal titul arcidekan, v roku 2008 titul protojerej a právo nosiť nábederník, v roku 2011 čestný titul monsignor (Mons.), v roku 2021 stavroforný protojerej a napokon v roku 2022 aj najvyššie vyznamenanie pre ženatého gréckokatolíckeho kňaza - titul mitroforný protojerej. Bol dekanom Sabinovského dekanátu, protopresbyterom Sabinovského protopresbyteriátu a od roku 2012 až do roku 2024 aj protopresbyterom Personálneho protopresbyteriátu pre GTF PU.
Ako cirkevný historik bol Šturák autorom a spoluautorom viacerých vedeckých prác vydaných doma i v zahraničí. Spolu publikoval vyše 250 odborných a vedeckých výstupov. Jeho výskum sa zameriava najmä na represie voči gréckokatolíkom po komunistickom prevrate v roku 1948 a v tomto kontexte predstavil osudy biskupov, kňazov i veriacich v dobe útlaku. Medzi jeho najznámejšie publikácie patria Dejiny Gréckokatolíckej Cirkvi v Československu v rokoch 1945-1989 a biografia blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča.
Popri publikačnej činnosti bol aktívny aj ako školiteľ a mentor - úspešne viedol desiatky bakalárskych, magisterských a najmä doktorandských prác. V roku 2016 mu Ústav pamäti národa v Bratislave udelil Cenu za prínos pre zachovanie pamäti národa, čím ocenil jeho zásluhy o uchovávanie kolektívnej historickej pamäte. O päť rokov neskôr mu Teologická fakulta Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach udelila Pamätnú medailu a už v roku 2014 sa stal nositeľom Pamätnej medaily Fakulty humanitných štúdií Žilinskej univerzity.
Získal aj viacero ocenení na domácej akademickej pôde. V rokoch 2010, 2013 a 2018 mu bola udelená Cena rektora Prešovskej univerzity v Prešove. Za zásluhy o šírenie dobrého mena a rozvoj Prešovskej univerzity mu bola v roku 2015 udelená bronzová medaila, v roku 2014 strieborná medaila a v roku 2018 Zlatá medaila Prešovskej univerzity.
Zvýraznili jeho zásluhy za rekonštrukciu budovy GTF PU v rokoch 2010 - 2013. Vyslovili mu uznanie za „za jeho angažovanosť a plodnú prácu v prospech slovenskej akademickej komunity, cirkvi i spoločnosti: „Svojím prístupom, otvorenosťou, zapálením sa pre dobro oslovil mnohých našich študentov a pedagógov.
Profesor Šturák bol podľa nich húževnatý, pracovitý, náročný k sebe samému, s veľkou chuťou po poznaní. S manželkou Gabrielou mali tri deti. Medzi jeho záľuby patrilo aj dejiny gréckokatolíkov, ktorým sa venoval ako cirkevný historik.
Blahoslavený biskup Pavol Peter Gojdič
tags: #greckokatolicky #knaz #peter #sabol