Svätý Gorazd je významnou postavou slovenských dejín a kresťanstva. Bol žiakom svätých Cyrila a Metoda a je považovaný za ich priameho nástupcu. Jeho život a dielo sú úzko späté s obdobím Veľkej Moravy a šírením kresťanstva v slovanskom jazyku.
Život svätého Gorazda
O živote sv. Gorazda vieme veľmi málo, o živote jeho spoločníkov - Klimenta, Angelára, Nauma a Savu ešte menej. Spomínajú sa, najmä sv. Gorazd, v rukopisoch o živote Metoda a jeho učeníka sv. svätého Metoda spolu s Klimentom, Naumom, Angelárom a Sávom. Gorazd aj so svojimi spoločníkmi pochádzali z Veľkej Moravy, boli Slovienmi, teda presnejšia lokalizácia ich vlasti hovorí o území dnešného Slovenska.
Najstarší životopisný záznam, ktorý sa na Gorazda môže vzťahovať, súvisí s pobytom sv. Cyrila a Metoda v Ríme v rokoch 867-869. Uvádza sa totiž, že zobrali so sebou aj niekoľkých svojich učeníkov, ktorí boli potom v Ríme vysvätení - traja za kňazov a dvaja za diakonov. Hneď po svojom vysvätení spievali liturgiu slovanským jazykom v chráme sv. Petra, sv. Petronily, sv. Andreja a nakoniec v chráme sv. Pavla apoštola. Potom začas zotrval Gorazd s Cyrilom a Metodom v Ríme. Po Cyrilovej smrti (14.2.869) sa Metod so svojím sprievodom vrátil na Veľkú Moravu, nesúc so sebou aj slávnu bulu Hadriána II.
Potom dejiny o sv. Gorazdovi mlčia, až konečne roku 885, keď v predtuche smrti Metod poučoval svojich žiakov. Na otázku, koho určuje za svojho nástupcu, ukázal na Gorazda a odpovedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja.“ (Život Metoda, hl. určil Gorazda za svojho nástupcu.
Po Metodovej smrti (6.4.885) sa však podarilo kňazovi Vichingovi intrigami dosiahnuť u pápeža, aby za administrátora Veľkej Moravy nepotvrdil Gorazda, ale jeho - Vichinga. To však trvalo len do roku 893. Vichinga vyhnal sám Svätopluk. V roku 898 prišli na Veľkú Moravu legáti pápeža Jána IX.: arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel. Pre Veľkú Moravu vysvätili jedného arcibiskupa a dvoch biskupov. Takmer s istotou môžeme tvrdiť, že tým arcibiskupom bol práve Gorazd.
V roku 907 však Veľkomoravskú ríšu zničil vpád pohanských Maďarov. Mnohí kňazi ušli, slovanská liturgia takmer zanikla. Gorazd sa pravdepodobne uchýlil do Poľska, do Krakova, kde sa stal prvým arcibiskupom. Dosvedčuje to zápis v rukopisnom liturgickom kalendári zo 14. storočia z poľskej Vislice. Na 17. júl tam je určený sviatok sv. Gorazda. Viac zmienok o jeho živote nemáme. Deň jeho smrti je neznámy.
Význam svätého Gorazda
Sv. Gorazd bol prvým a priamym nástupcom sv. Metoda v správe školy a zrejme aj arcibiskupstva. Dá sa povedať, že bol tretím apoštolom Slovákov, popri sv. Cyrilovi a Metodovi. Je najstarším známym kňazom a svätcom nášho pôvodu.
S určitosťou však môžeme povedať, že Gorazd bol v dejinách druhým Slovákom, ktorý trpel za vieru (prvý bol Slavomír, príbuzný Rastislava a Svätopluka v r. 871). Gorazd bol prvým slovenským spisovateľom; preložil Sväté písmo do slovanského jazyka.
Gorazd bol oddaným spoločníkom a zároveň spolutvorcom inkulturačného, pedagogického, právnického a diplomatického diela solúnskych mysliteľov a vierozvestov Konštantína Cyrila a Metoda - piliera našich národných, kultúrnych a kresťanských prvopočiatkov. Cirkevný historik J. Kútnik v štúdii o Zástoji katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom živote o ňom o. i. píše: „Gorazd, vzdelanec svetového formátu a Európan myslením a cítením, sám možno aj kňaz dvoch obradov, nasledoval svätých apoštolov v pôvodnej poslušnosti a oddanosti Rímu.“
Približovanie života a rozsiahleho diela prvého po mene známeho svätca a vzdelanca - polyhistora slovenského pôvodu Gorazda, možno aj prvého bratislavského biskupa, neskôr arcibiskupa metropolitu, tvorí obsahovú podstatu nielen celoslovenskej spomienky v hlavnom meste Slovenskej republiky, ale aj ďalších deviatich celoslovenských, tiež viacerých regionálnych či miestnych svätogorazdovských aktivít.
Bratislavský hrad - so základmi staroslovenskej baziliky - je symbolom slovenskej štátnosti, o ktorej prvotnú podobu sa pravdepodobne zaslúžil aj sv. Gorazd.
Posledne volanie - Dokumentárny FILM
Modlitba: a na príhovor svätých Gorazda, Klementa, Nauma, Angelára a Sávu upevňuj nás vo viere, ktorú oni ako žiaci svätých solúnskych bratov šírili v našej krajine.
Spomienka na svätého Gorazda
Slovenského svätca, svätého Gorazda, si pripomínajú v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave. Podujatie sa začína svätou liturgiou, po ktorej nasledujú príhovory a hudobno-poetická kompozícia na chválu a slávu svätému Gorazdovi.
Spomienka sa začína duchovnou rovinou, Archijerejská svätá liturgia s hlavným slúžiteľom vladykom Mons. Petrom Rusnákom, bratislavským eparchom. Po liturgii nasledujú slávnostné príhovory. Prednášajú ich predseda Spoločnosti svätého Gorazda Miroslav Holečko, manažér kultúry NOC pre národné a kresťanské tradície a Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej. Jubilejné podujatie sa zakľučuje umeleckou rovinou, poeticko-hudobnou kompozíciou.
Významné dátumy a udalosti
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 867-869 | Pobyt sv. Cyrila a Metoda v Ríme, Gorazd vysvätený za kňaza |
| 6.4.885 | Smrť sv. Metoda, Gorazd určený za jeho nástupcu |
| 907 | Zánik Veľkomoravskej ríše, Gorazd sa uchýlil do Poľska |
| 27. júl | Liturgická spomienka na sv. Gorazda |