Sviatosť pomazania chorých je veľkou pomocou pre ľudí, ktorí sú starí, unavení a prežívajú bolesť, chorobu či utrpenie. Slúži na uzdravenie človeka na tele i na duši z Božej moci.
Biblické prichádzanie Ježiša Krista ku chorým a trpiacim a ich duchovné posilnenie je zmyslom tejto sviatosti. Nesenie „svojho kríža“ s pomocou zvláštnej milosti tak dáva možnosť realizovať svoj život naplno aj v takýchto ťažkých situáciách.
História a vývoj sviatosti
Už v najstaršej dobe, keď bol niekto chorý, sa apoštoli zhromaždili k nemu, modlili sa nad ním a pomazávali ho olejom v Pánovom mene (porov. Jak 5, 14-15). Pomazanie chorých spojené s modlitbou za uzdravenie vošlo do histórie ako konkurencia pohanských rituálov a obradov, ktoré mali zabezpečiť uzdravenie.
V priebehu storočí sa udeľovala čoraz výlučnejšie len v posledných chvíľach života. Preto dostala nesprávny názov „posledné pomazanie“. V posledných desaťročiach sa však znova objavuje celý význam tejto sviatosti: môže ju prijať pokrstená ťažko chorá osoba, alebo osoba, ktorá sa ocitá v nebezpečenstve smrti pre chorobu alebo starobu.
Význam sviatosti
Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
- spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
- posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
- odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
- navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
- prípravu na prechod do večného života.
Choroba a utrpenie sú najvážnejšie skúšky v ľudskom živote, lebo človek vtedy skusuje bezmocnosť a obmedzenia. Avšak utrpenie prežívané v jednote s Bohom robí človeka zrelším, pomáha rozlíšiť, čo je v živote podstatné a čo nie.
Pre kresťana táto sviatosť zahŕňa okrem prosieb za telesné uzdravenie aj duchovný rozmer uzdravenia. Želaním veriaceho nie je len to, aby sa mu vrátilo telesné uzdravenie, ale aby aj telesný aj duchovný rozmer človeka dosiahol harmóniu, ku ktorej pozýva človeka Boh.
Vážna choroba vždy so sebou prináša existenčnú krízu chorého a jeho najbližších. Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure voči Bohu. No choroba môže urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné.
Pre Ježiša je choroba človeka dielom nepriateľa. A on, Boží Syn, „uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom“ (Mt 4, 23). Prišiel však nielen preto, aby navracal telesné zdravie, ale aby uzdravil celého človeka: telo i dušu.
Tretí rozmer choroby je asi ten najťažší: Utrpenie nás môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením. Svätý Pavol o tom hovorí slovami: „Dopĺňať na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.
Človek sa nezrieka možnosti prosiť o telesné zdravie, práve naopak, predovšetkým táto prosba zostáva dôležitá, no zároveň zo slov sv. Jakuba cítime, že sa ani neočakáva ako samozrejmosť. V Božom pláne má miesto úsilie a boj človeka proti akejkoľvek chorobe. Zdravie totiž každý človek pokladá za jednu z najväčších hodnôt, ale predsa nie je tou najväčšou. Pre Ježiša je najväčšou hodnotou človek vo svojej celistvosti: jeho záchrana, spása.
A tak pomazanie chorých nie je magickým zaklínadlom, prostredníctvom ktorého sa automaticky vracia zdravie, ale chvíľou, v ktorej človek napriek svojej ťažkej situácii vo viere prosí o vieru.
Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba povzbudzuje ich, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu.
Svätý Jakub vo svojom liste píše: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“
Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vzbudiť si vieru - dôveru v lásku Nebeského Otca, vykupiteľskú moc Ježiša Krista a silu Ducha Svätého.
Mnohí starí ľudia majú strach z pomazania chorých, lebo si myslia, že potom musia zomrieť. Nie. Sviatosť pomazania chorých nemožno vysluhovať človekovi po jeho smrti. Lebo je už mŕtvy.
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu pre chorobu alebo starobu začína ocitať pre chorobu v nebezpečenstve.
Sviatosť pomazania chorých má teda právo prijať veriaci, ktorý ochorel na takú chorobu, pri ktorej je vážne nebezpečenstvo smrti. Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý v dôsledku staroby značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším.
Ak sa zdravotný stav nezhoršil, sviatosť pomazania chorých by nemala byť opätovne udelená skôr ako o 6 mesiacov. Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
Pred pomazaním chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia (nemusí to byť v deň prijatia sviatosti pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv. prijímaniu.
Táto sviatosť sa udeľuje žijúcemu, nie mŕtvemu človeku.
Ako a kde sa vysluhuje sviatosť?
Vysluhujú ju biskupi a kňazi a môžu ju vyslúžiť aj kresťanom nekatolíkom, ak o to požiadajú a nemajú k dispozícii svojho duchovného. Najčastejšie v dome chorého, v nemocnici alebo v kostole.
Individuálne Sviatosť vysluhujeme doma alebo v nemocnici. Ak je sviatosť vysluhovaná doma, je potrebné pripraviť: stôl prestretý bielym obrusom, kríž a dve horiace sviece. Doma je vhodné pripraviť kríž alebo vhodný obraz Ježiša Krista.
Hromadne vysluhujeme pomazanie chorých raz ročne počas svätej omše. Vtedy ju môže prijať každý, kto dovŕšil 60-ty rok veku života alebo sa nachádza v ťažkom zdravotnom stave. Sviatosť pomazania chorých sa môže udeliť veriacemu, ktorému sa v dôsledku choroby alebo staroby zhoršil zdravotný stav, alebo sa ocitá v nebezpečenstve smrti.
Vrele sa odporúča, aby sa prítomní spoločne modlili s kňazom a vyprosovali osobitnú milosť pre chorého, ktorého následne kňaz pomaže požehnaným olejom v znaku kríža na čele a na rukách. Ich prítomnosť podporí chorého.
Ak je chorý v bezvedomí, môže prijať túto sviatosť podmienečne, ak predtým oľutoval svoje hriechy a prejavil vôľu prijať túto sviatosť.
Je dobré kňaza upozorniť, skôr než pôjde ku chorému, či chorý môže prehltnúť Eucharistiu (Sväté prijímanie), či nie je nedoslýchavý a podobne.
Pokiaľ má pokrstený človek vážnu chorobu alebo vek nad 60 r., má možnosť prijať sviatosť pomazania chorých, ktorú udeľujeme v našej farnosti jeden - dvakrát do roka, spoločne pre všetkých, počas slávenia sv. omše v čase pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pokrstený človek môže prijať sviatosť pomazania chorých individuálne kedykoľvek na požiadanie ktoréhokoľvek kňaza.
Ak má chorý záujem zmieriť sa s Bohom a prijať jeho lásku, treba ho povzbudiť, aby si vzbudil túžbu po Bohu a prijatie sviatostí. Vhodné je vysvetliť to, na čo sa pýta a hovoriť s ním o tom, či vie po čom túži a čo chce prijať.
Ak je v nebezpečenstve smrti, kňaz sa najprv presvedčí, či je ochotný prijať vyznanie viery a zrieknuť sa všetkého, čo je proti Bohu a láske. Potom mu udelí krst, birmovanie a po ňom sviatosť pomazania chorých a aj sv. prijímanie (viatikum -t.j.
Kňaz tu neprichádza zastupovať medicínu a lekárov, ale v ňom Cirkev prichádza láskou objať, potešiť a posilniť trpiaceho človeka v zjednotení sa s trpiacim Ježišom Kristom. Trpiaci človek tak cez kňaza získava pokoj a odvahu kresťansky znášať a prijať chorobu, starobu či smrť, odpustenie svojich hriechov - ak predtým nemohol prijať svätú spoveď, telesné uzdravenie - ak to osoží jeho duchovnej spáse, a v hodine smrti ho s láskou a dôverou sprevádza k osobnému súdu vo večnom živote.
Pri vysluhovaní sviatosti mažú čelo a ruky chorého posvätným olejom a vyslovujú modlitbu.
Sviatosť pomazania chorých sa môže prijať zakaždým, keď sa takýto zdravotný stav zhorší, resp. 1 krát do roka aj osoba nad 60 rokov života. Podmienkou je, aby prijímateľ sviatosti bol po svätej spovedi. Je vhodné prijať pomazanie chorých aj pred ťažkou operáciou.
O sviatosť pomazania chorých možno požiadať opakovane, teda vždy, keď je na ňu dôvod. Požiadať o ňu môžu mladí ľudia i staršie osoby, keď ich čaká vážna operácia alebo bojujú s vážnym ochorením.
Do príchodu kňaza je vhodné pripraviť sa aj na sviatosť zmierenia a oľutovať svoje hriechy. Vhodné je modliť v spoločenstve svojich blízkych - ruženec, korunku k Božiemu milosrdenstvu, litánie k predrahej Krvi J. Na stôl pripraviť biely obrus, sviecu, kríž alebo obrázok niekoho svätého.
Táto sviatosť má byť, ak je to možné, spojená so sviatosťou zmierenia (svätou spoveďou).
Biblia a sviatosť pomazania chorých
| Účinok sviatosti | Popis |
|---|---|
| Spojenie s Kristovým utrpením | Chorý sa spája s Kristovým utrpením pre svoje dobro a dobro Cirkvi. |
| Posila a pokoj | Sviatosť dáva posilu, pokoj a odvahu znášať utrpenia. |
| Odpustenie hriechov | Ak chorý nemohol prijať sviatosť pokánia, sviatosť pomazania mu odpúšťa hriechy. |
| Navrátenie zdravia | Ak to osoží duchovnej spáse, sviatosť môže navrátiť zdravie. |
| Príprava na večný život | Sviatosť pripravuje na prechod do večného života. |
Viac o sviatosti pomazaniach chorých sa dočítate v Kódexe kánonického práva, kán.
