Rehoľa Saleziánov don Bosca si pripomína sté výročie oficiálneho príchodu a začatia pôsobenia na Slovensku. Komunita saleziánov vníma rok 2024 ako tzv. Rok vďačnosti. Za začiatok podujatí si zvolili 8. január, deň úmrtia slovenského saleziána, blahoslaveného Titusa Zemana.
Aktuálne je naprieč celým Slovenskom 23 saleziánskych stredísk, od Bratislavy, cez Žilinu, Námestovo, Poprad, Prešov až po Rožňavu či Humenné a Michalovce. Sú zriaďovateľmi troch školských zariadení. Saleziáni vedú výchovu v duchu kresťanských hodnôt, ale dvere ich stredísk sú otvorené pre všetkých.
Saleziáni chcú oslavy svojho príchodu využiť na prezentáciu a znovuoživenie charizmy dona Bosca na Slovensku. Sú najpočetnejšou mužskou rehoľou u nás a po vzore zakladateľa dona Bosca sa prioritne venujú práci s deťmi a mládežou. Pomáhajú tiež sociálne najslabším a sú aktívni aj pri pomoci ukrajinským odídencom. „V súčasnej zložitej dobe si ešte viac uvedomujeme potrebu zodpovednej výchovy, ktorá formuje mladých ľudí.
Rehoľu Saleziánov založil v 19. storočí taliansky kňaz a vychovávateľ Ján Bosco. Jedným z jeho kréd pri práci, v tom čase predovšetkým s chudobnými chlapcami, bolo: „Skáčte, kričte, len nehrešte!“. Patrónom rehole je biskup František Saleský, z jeho mena je odvodené aj jej pomenovanie. Saleziáni patria k najpočetnejším rehoľným spoločnostiam. V súčasnosti vo 135 krajinách sveta pôsobí cez 14 000 kňazov a bratov.
Ako ostatné rehoľné rády, tak aj saleziáni boli v 50. rokoch minulého storočia na Slovensku násilne rozpustení a prenasledovaní. Odsúdení saleziáni strávili v komunistických väzniciach spolu skoro 400 rokov. Neskôr v utajení obnovilo svoju činnosť Združenie saleziánov spolupracovníkov, ktoré má v súčasnosti na Slovensku viac než tisíc členov. Rehoľa začala opätovne na Slovensku oficiálne pôsobiť začiatkom 90. rokov. Aktuálne v slovenskej provincii Márie Pomocnice kresťanov je 181 bratov rehoľníkov, z nich sú piati cudzinci (India, Burundi, Jakutsko, Južná Kórea).
Počas roka sa uskutoční viacero aktivít, ktorými si budú môcť nielen členovia saleziánskej komunity pripomenúť toto dôležité výročie. Okrem iného vyjde kniha Sen, ktorý trvá. Tá mapuje storočnicu saleziánov na Slovensku. Novinkou je aj Príručka k saleziánskym miestam na Slovensku a špeciálna brožúrka pre deti o živote dona Bosca. Znovu bude pre čitateľov k dispozícii obľúbený životopis dona Bosca v slovenčine. Pre tých, ktorí radi chodia na výlety a spoznávajú krajinu vznikne elektronická mapa Slovenska s miestami súvisiacimi s činnosťou saleziánov. Oslavy oficiálne vyvrcholia počas víkendu 6. - 8. septembra 2024.
Vráťme sa však k histórii Saleziánov v Michalovciach. Na vzniku saleziánskeho diela v Michalovciach má obrovský podiel profesor náboženstva, kňaz Štefan Hlaváč. Keď roku 1929 prišiel do Michaloviec, v michalovskej farnosti boli veľmi zlé podmienky pre rozvoj náboženského života, hlavne pre duchovný rast kresťanskej mládeže. Pravda, bol tu už kláštor redemptoristov, no činnosť a zameranie tejto rehole nezodpovedá duchovným a náboženským potrebám mládeže.
Profesor Hlaváč s touto iniciatívou - dostať do Michaloviec niektorú z reholí - vychádza ako prvý a preto vo vyššie uvedenom liste sa aj ospravedlňuje pánu biskupovi: „Ráčte odpustiť, že v tejto záležitosti predbieham úradný referát michalovského farára, no robím to v záujme veci.“ Profesor Hlaváč listom 13. novembra 1934 informoval pána biskupa ThDr. Jozefa Čárskeho. Videl, že Michalovce potrebujú ako soľ stredisko duchovného života, hlavne pre mládež.
V tomto liste pán profesor ďalej zdôvodňuje, prečo je nutné priviesť rehoľníkov do Michaloviec , pričom zároveň podáva aj návrh, ako to zrealizovať. Z listu vyberáme:„Aby to bolo čo najskôr, keď som bol cez prázdniny v Šaštíne, navrhol som saleziánom usadiť sa v Michalovciach. K tomuto zámeru ma viedol nielen cirkevný, ale aj národný záujem. V michalovskej učňovskej škole sa nevyučuje náboženstvo pre nedostatok kňazov a v ľudových školách katechéza je zverená laikovi - učiteľovi. O náboženskú výchovu učňov sa nikto nestará - a tu by sa žiadalo na to mať saleziánov ako najlepších pedagógov v tomto smere. Mládež je po náboženskej stránke spustnutá.
Nepochybne je isté, že prvotná myšlienka plánu priviesť sv. Don Bosca do Michaloviec sa zrodila v hlave, lepšie povedané, v srdci profesora Hlaváča iba tri mesiace pred napísaním vyššie citovaného listu pánu biskupovi. Celé saleziánske dielo začal s troma babkami, s ktorými cestou z Mariazellu navštívil šaštínskych saleziánov. Dom saleziánov v Šaštíne sa tak zapáčil babkám, že ich zbožné prianie mať niečo podobné aj v Michalovciach v duši pána profesora vyprovokovalo myšlienku saleziánskeho diela.
Ďalšie kroky k uskutočneniu saleziánskeho diela nasledovali rýchlo za sebou. Hneď po príchode domov z Mariazellu i zo Šaštína v auguste l935, profesor Hlaváč napísal obšírny list direktorovi saleziánov v Bratislave veľadôstojnému pánovi Jozefovi Bokorovi. V ňom zdôvodnil potrebu saleziánskeho domu v Michalovciach. Na tento list obratom odpovedal direktor saleziánov veľadôstojný pán Jozef Bokor. Prisľúbil v ňom, že čoskoro príde do Michaloviec.
Od októbra 1934 profesor Hlaváč bol v neustálom písomnom, ale aj osobnom styku s direktorom saleziánov v Bratislave veľadôstojným pánom Jozefom Bokorom a so saleziánskym inšpektorom Ignácom Stuchlým v Ostrave. Okrem toho informoval o všetkom pána biskupa Jozefa Čárskeho a všetko robil s jeho vedomím. Pán biskup zároveň požiadal profesora Hlaváča, nech v tom pokračuje a nech ho o všetkom informuje. Zanietenie profesora Hlaváča za saleziánske dielo ocenil aj saleziánsky inšpektor veľadôstojný pán Ignác Stuchlý z Ostravy. Saleziánski predstavení si veľmi cenili snahu profesora Hlaváča spolu s ostatnými michalovskými verejnými predstaviteľmi dostať saleziánov do Michaloviec.
Krátko nato saleziánsky inšpektor prišiel do Michaloviec osobne a pri tejto príležitosti sa stretol aj s profesorom Hlaváčom . Z tohto stretnutia si od niesol veľmi príjemný dojem, akým na neho zapôsobil pán profesor svojou osobnosťou. 11. marca l939 nasleduje ďalší list direktora veľadôstojného pána Jozefa Bokora na adresu profesora Hlaváča. Oznamuje mu, že „keď budú veci takto pokračovať, v apríli bude sa môcť položiť základný kameň stavby“. Radosť nad príchodom saleziánov do Michaloviec vyjadril aj biskupský úrad.
Po vyše štvorročnom úsilí všetko je už pripravené, aby sa začalo s výstavbou. Ale ako sa hovorí, a ako je aj pravda: človek mieni, Pán Boh mení. Vis maior, čo nemohli ovplyvniť k lepšiemu ani saleziánski predstavení. Ani profesor Hlaváč. Prišli do toho politické udalosti. V tom čase u nás na východnom Slovensku došlo k vojenskému konfliktu s Maďarmi, známym pod menom ako Malá vojna. Vytvorenie Protektorátu z obsadených Čiech a Moravy Nemcami, ale aj globálna vojensko-politická situácia v celej Európe pozastavili postup realizácie saleziánskeho diela v Michalovciach.
Keď sa v krátkom čase skonsolidovali politické pomery a nebol dôvod zbytočne oddiaľovať práce, profesor Hlaváč dosť kategoricky a otvorene zareagoval na tento list. Uvedené dôvody zo strany saleziánskeho direktora - ešte nezačínať so stavbou - sa mu zdali ako neopodstatnené a preto 3. júla l939 mu napísal kritický list, v ktorom uviedol aj dôvody svojej nespokojnosti.
Na stavbu stredoškolského internátu, ktorý by tvoril komplet s Domom saleziánov, bola poskytnutá aj župná podpora a to v sume 50.000 korún. Financovanie pre začiatok výstavby diela bolo zabezpečené a k tomu prispievali aj zbierky obyvateľstva z celého širokého zemplínskeho okolia. Okrem toho bola prisľúbená aj štátna subvencia v sume 100.000 korún. S výstavbou sa začalo potom, no ako každé dobré dielo ťažko, aj tu nastali ťažkosti.
V marci 1941 sa prejavil nedostatok finančných prostriedkov. Túto nepriaznivú situáciu komentoval saleziánsky direktor veľadôstojný pán Jozef Bokor v dlhom liste zo dňa 19. marca 1941, adresovanom profesorovi Hlaváčovi, v ktorom uvádza, že „na dlžobu nebudeme stavať, lebo by sme zaťažili kongregáciu. Treba pohnúť všetkým, ako sa len dá, aby stavba nezostala trčať nedokončená na posmech a hanbu…“
Teda, prvý salezián, don Anton Jančovič, prišiel do Michaloviec už 13. októbra 1939. Základný kameň bol posvätený 29. septembra 1940 a stredisko otvorené 8. decembra 1941. Farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov v Michalovciach zriadil J.E. Jozef Čársky, biskup - apoštolský administrátor Košický a Satmársky, zakladajúcou listinou č. 3870/48 zo dňa 22. októbra 1948 s platnosťou od 1. decembra 1948. Jej spravovaním poveril saleziánov.
Po náročných stavebných prácach boli oratórium a internát pre učňov slávnostne otvorené 8. decembra 1941. Súčasťou ústavu bol aj priestranný kostolík Panny Márie Pomocnice a na nasledujúcu jar sa pripravovalo aj ihrisko. Prvý direktorom bol spomínaný don Anton Jančovič, po ňom don Štefan Fabera. Dielo fungovalo sedem rokov, bez veľkej ujmy prežilo prechod frontu v roku 1944, „po príchode Rusov v našom ústave bola zriadená vojenská nemocnica, ktorá tu ostala dva mesiace“. Od 1. apríla 1945 bolo opäť v dome ubytovaných 60 chovancov, v oratóriu sa schádzalo do 200 chlapcov, nechýbalo divadlo „ako účinný prostriedok nábožensko-mravného pôsobenia“.
Potom prišli ťažké časy komunizmu. Michalovský saleziánsky internát a oratórium boli nútene zatvorené už 16. mája 1949. Komunitu desiatich saleziánov vyviezli preč a zakázali im vrátiť sa. Pri celoštátnej likvidácii reholí v apríli 1950 bol definitívne zatvorený aj kostol.
V roku 1986, na sviatok Dominika Savia 6. mája, prišli bývať do Michaloviec dvaja „tajní“ saleziáni, vlastne jeden klerik Bartolomej Juhás a jeden mladý, ešte len kandidát do rehole. Starší domček príbuzných iného tajného saleziána si upravili a začali pracovať s chlapcami. Hrávali s nimi na sídliskách hokejbal, večer spolu chodili do kostola, robili výlety a stretká. Keď po páde režimu saleziáni dostali späť aspoň časť objektu, s pomocou mnohých dobrodincov už 15. júla 1990 znovuotvorili saleziánsky dom.
Potom prišiel do komunity don Jozef Šebo a ako direktor postupne dosiahol prinavrátenie kostola, ihriska a napokon aj finančnú náhradu za niekdajší internát, medzičasom prestavaný na onkologické oddelenie miestnej nemocnice. Urobila sa generálna oprava budovy a postupne sa postavil aj nový dom pre komunitu a telocvičňa.
Po rozbehu v 90-tych rokoch, keď sa popri „stavbárčine“ pracovalo predovšetkým na poli apoštolátu s chlapcami a vyše stovka sa ich pravidelne týždenne stretávala na stretkách, sa postupne záber saleziánskeho diela v Michalovciach začal rozširovať. Z chlapcov - a dievčat u sestier saleziánok - dorastala mládež a začalo sa organizovať aj mládežnícke stredisko s piatkovou mládežníckou svätou omšou a s patričnými ponukami. V oratóriu sa cielilo okrem výchovy k viere aj na výchovu k duchu spoločenstva, v lete nechýbali obľúbené tábory „chatovačka“ a „prímesťák“.
Ako príprava nových animátorov vznikol vďaka mladým spolubratom originálny projekt s názvom „šuflikári“ (názov dostal podľa jednej úvodnej aktivity so šuflíkmi). Isté obdobie sa spolubratia venovali aj pastorácii miestnej rómskej komunity. Stálo ich to dosť síl. Celá práca bola však silne závislá od konkrétnych saleziánov. Napokon do celej činnosti prišla podstatná zmena, keď sa po dohode provinciála saleziánov a košického arcibiskupa 1. augusta 2008 saleziánsky dom stal súčasťou farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov.
A ako čerešnička na torte - z usilovnej pastoračnej práce a z mnohých modlitieb a obiet vyrástli aj tu v Michalovciach viaceré saleziánske povolania bratov, sestier, spolupracovníkov. Komunita saleziánov venuje značnú časť síl a práce farskej pastorácii. V meste Michalovce sú len dve rímskokatolícke farnosti. Do tej našej patria aj filiálky Močarany (mestská časť), Krásnovce a Pozdišovce a verejná kaplnka blahoslavenej Laury Vicuňovej u sestier saleziánok. V tomto školskom roku tvorí komunitu šesť saleziánov kňazov (najmladší má 42 a najstarší 65 rokov).
Vďaka Bohu, viera ľudí je aj v tomto regióne stále živá, hoci aj tu badať po covide určitý pokles. Predsa však v nedele slávime 11 svätých omší na piatich miestach, v sobotu večer aj v kaplnke novej nemocnice cez ulicu oproti nám. Teší nás, že po covide sa nám podarilo rozbehnúť mimoškolskú prípravu detí na prvé sväté prijímanie s piatimi tematickými stretnutiami v oratóriu. Deťom sa venuje sestra saleziánka, tri mamičky a animátorky, rodičom osobitne manželský pár. K príprave birmovancov sa tiež stretáva osobitný malý tím a aj do toho sú zapojení laici a sestra saleziánka. V rámci diela nám fungujú tri spevácke zbory - detský, mládežnícky a zbor dospelých.
Laici majú pekne podelené úlohy lektorov, ďalší sú pomocníkmi našej kostolníčky, iní pridajú ruku k starostlivosti o areál. Objekt dnešného kostola bol pôvodne stavaný ako divadelná sála, v ktorej provizórne na opačnej strane (oproti pódiu) fungovala kaplnka. Celé zameranie kostola sa otočilo o 180 stupňov: v priestrannejšej časti, kde bolo kedysi divadelné pódium, máme teraz presbytérium. Zároveň v areáli strediska vzniklo pekné vnútorné nádvorie.
Živá a činná viera farnosti a strediska sa ukázala aj v prvých mesiacoch vojnového konfliktu na Ukrajine na jar 2022, keď sme aj v našich priestoroch poskytovali niekoľko týždňov dočasné (dvoj-trojdňové) ubytovanie ľuďom utekajúcim cez hranice. Bola to hlboká skúsenosť spolupráce animátorov, mladých, rodín aj seniorov, a to nielen z Michaloviec.
Najživším dňom je - aj u nás - nedeľa. Pri každej svätej omši spovedáme, dopoludnia po farskej a detskej svätej omši sa ľudia zastavujú na kávu, deti obľubujú mlieko s penou. A ako saleziáni sa usilujeme byť medzi nimi a budovať spoločenstvo. Popoludnie patrí oratóriu: s deťmi, mladými či rodinami je čas pre hru a spoločenstvo, v telocvični (najmä v zime) alebo vonku na trávnatom priestore, asfaltovom ihrisku, v „letnom oratku“ (herni) a malí na pieskovisku. Niektoré nedele býva stretko pre štvrtákov i pre štvrtáčky a jedno manželské stretko. Večer patrí pravidelne chlapskému ružencu pred Sviatosťou, žienky vtedy hrávajú florbal.
V pondelok majú spolubratia komunitný deň. V utorok je stretnutie jednej skupiny birmovancov. V stredu majú stretko chlapci 5. a 6. ročníka ZŠ, večer býva stretko prípravy animátorov - „šuflikárov“. V telocvični beží vtedy florbal mladších chlapov. Vo štvrtok po svätej omši mávame s veriacimi adoráciu, stretká majú chlapci 7. a 8. ročník a večer ďalšie dve manželské skupiny, býva krúžok hokejbalu a starší chlapi hrávajú florbal. V piatok majú stretnutia dve skupiny birmovancov, je futbalový krúžok Kama, večer svätá omša venovaná mladým a po nej priestor pre mládežnícke aktivity.
Vnímame, že obdobie covidu citeľne zmenilo situáciu mladých aj rodín. Aj zostava miestnej komunity saleziánov sa dosť obmenila. V týchto okolnostiach sa opäť usilujeme - aj so sestrami saleziánkami, saleziánmi spolupracovníkmi, s našimi animátormi i ďalšími laikmi - rozvíjať život saleziánskeho spoločenstva tu v srdci Zemplína. Hľadáme a skúšame, čo ponúkať cez rok a v lete, pre dušu aj pre telo, ako napríklad stretká, duchovné obnovy, výlety, lectio divina, Deň farnosti na oslavu Panny Márie Pomocnice a, samozrejme, letné aktivity.
Avšak náboženská nesloboda počas komunistického režimu úplne znemožnila fungovanie tejto farnosti. Jej činnosť bola naplno obnovená až po dohode medzi provinciálnym predstaveným Saleziánov dona Bosca na Slovensku a Košickým arcibiskupom - metropolitom, Mons. Alojzom Tkáčom 1. augusta 2008. Sviatosť krstuO krst dieťaťa v našej farnosti môže požiadať každý rímskokatolík z Michaloviec, Pozdišoviec, Šamudoviec a Krásnoviec. Pred krstom dieťaťa je potrebné prísť do kancelárie (aspoň týždeň vopred) zapísať krst a dohodnúť termín a predkrstnú katechézu. Krst dospelých je potrebné dohodnúť osobne s farárom.
Ak ani jeden zo snúbencov (ktorý je zároveň aj rímskokatolík) zo spomínaných lokalít nie je, sobáš v našej farnosti bude možný iba s písomným dovolením vlastného farára jedného zo snúbencov (ktorý je zároveň aj rímskokatolík) tzv. Ďalej, je potrebné tri mesiace pred plánovaným sobášom zájsť na matriku Mestského úradu v Michalovciach a spísať tam žiadosť o uzatvorenie manželstva. S touto žiadosťou prísť na farský úrad - dohodnúť sobáš a prípravu. Sviatosť pomazania chorýchTúto sviatosť vysluhujeme podľa potreby. Ak potrebujete zaopatriť do nemocnice: Dohodnite sa telefonicky s duchovným správcom nemocnice, vdp. T. M. pohreby na cintoríne v Michalovciach vo štvrtok pochováva farský úrad Michalovce II.
Na termíne pohrebu sa dohodnete v Dome smútku. Potom prídete nahlásiť pohreb na príslušnom farskom úrade (ako je uvedené vyššie) s Listom o prehliadke mŕtveho, ktorý vystaví lekár. Tu si dohodnete aj zádušnú sv. omšu. Na termíne pohrebu sa dohodnete s pohrebnou službou. Potom prídete nahlásiť pohreb na príslušnom farskom úrade (ako je uvedené vyššie) s Listom o prehliadke mŕtveho, ktorý vystaví lekár. Tu si dohodnete aj zádušnú sv. omšu.
Saleziáni na Slovensku
Don Bosco
Príbeh dona Bosca
tags: #farnost #saleziani #michalovce