Banská Bystrica sa nachádza v údolí Hrona vo Zvolenskej kotline, obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Cez dnešnú Banskú Bystricu viedla obchodná cesta z Pohronia na Liptov a ďalej na sever.
To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku slovanskej osady už pred udelením mestských práv v roku 1255 (Nuova villa Bistriciensis).
Radvaň - historická obec
Dva kilometre na juhozápad od centra bola už v roku 1287 založená obec Raduan (dnešná Radvaň). Túto remeselnícku obec založil Dionýz, syn Jurkov, na území kráľovských rybárov. V stredoveku bola poddanskou obcou rodiny Radvánszkých.
Radvančania boli väčšinou remeselníci, a to hlavne farbiari, hrebenári, klobučníci a nožiari. V roku 1633 získal cechové artikuly cech prachárov, ktorí tu vyrábali pušný prach. Výroba pušného prachu sa v Radvani skončila až v 20. storočí. Prachárske stupy boli v neďalekej Malachovskej doline. Sanitru potrebnú pri výrobe pušného prachu najskôr vyrábali domáci sanitrári, neskôr bola dovážaná zo Sliezska.
V roku 1655 dostala obec jarmočné právo. Od tohto roku sa v Radvani 8. septembra, v deň zasvätenia chrámu Narodenia Panny Márie, konal Radvanský jarmok.
V Radvani sa v 20. storočí kvôli výstavbe bytoviek muselo odstrániť mnoho barokových a klasických domov. Zachované radvanské pamiatky sú:
- Evanjelický kostol z roku 1785
- Renesančný kaštieľ zo 16. storočia (bývalý Štátny archív)
- Neskororenesančný kaštieľ z roku 1677 (múzeum)
- Gotický kostol Narodenia Panny Márie
Katolícka farnosť v Radvani je starobylá. Zmienky o nej sú v Pápežských protokoloch a eviduje ju aj Pázmanov katalóg (2. polovica 17. storočia). Počas reformácie v 16. storočí sa pridala k Luteránskej cirkvi. V roku 1673 sa sem znova vracajú katolíci. V 18. storočí farnosť ešte na krátku dobu patrí evanjelikom, no netrvalo to dlho a farnosť je až po súčasnosť katolícka.
Kostol Narodenia Panny Márie
V kresťanskom spoločenstve je prvoradé slávenie Eucharistie. Druhotne tento obsah vyjadruje sakrálna architektúra. Kostol je budova vysvätená osobitým spôsobom, ktorá slúži na to, aby sa kresťanské spoločenstvo mohlo zísť okolo stola pri slávení svätej omše.
Kostol Narodenia Panny Márie je postavený na príkrom vŕšku, z diaľky môžeme vidieť iba jeho vežu, ktorá stojí mimo kostola. Celá budova kostola je skrytá za stromami, vedie sem prístupová cesta po krytých schodoch a obyčajná cesta. Hôrka - vŕšok symbolizuje Božiu blízkosť. Tento symbol pochádza už z predkresťanských čias; vrch sa dvíha nad každodennou rovinou ľudstva. Výstup k tomuto chrámu je prípravná duchovná fáza kresťana na stretnutie s Bohom.
Za východnou stenou kostola je starý cintorín. Pochovávanie v blízkosti kostola (v tzv. kostolnom dvore) sa traduje oddávna. Okolo cintorínu bol múr, ktorý stál ešte v roku 1713. Dnes už neexistuje.
Písomná správa o založení kostola neexistuje. Kostol pochádza z 13. storočia, bol viackrát upravovaný a prestavovaný. Je to dvojloďová halová stavba. Jeho pôvodná svätyňa bola postavená smerom na východ, víťazným oblúkom pripojená k dvojlodi. Na severnej strane bola postavená kaplnka Sedembolestnej, ktorá je v prostriedku. Obidve presbytériá majú sakristie. Aj vchod do kostola bol prenesený z východnej strany na južnú.
Jednu z najväčších úprav v tomto kostole urobili pravdepodobne jezuiti, ktorí tu pôsobili v rokoch 1681 - 1688. Príchod jezuitov znamenal uplatnenie barokových stavebných princípov. Ich prínosom sú, pravdepodobne, barokové kruhové okná v bývalom presbytériu a na východnej stene kostola. K väčším zmenám vo vnútornom zariadení kostola dochádza v priebehu 19. storočia. V tomto období sa objavujú historizujúce slohy, medzi nimi aj pseudogotika, ktorá sa snaží oživiť princípy gotického umenia. Nie je isté, či v tomto období došlo aj ku stavebným zmenám v kostole.
Kostol sv. Alžbety
Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. V 18. storočí na mieste pôvodnej lode postavili nový chrám v smere sever - juh a z gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka. Kostolík sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom.
To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne.
Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv.
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv.
Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici.
Pôsobenie generála Grabbeho v Banskej Bystrici
Podľa oficiálnych záznamov vyčlenil generál Grabbe kolónu, ktorá sa skladala zo 16 práporov pechoty, 22 rôt (eskadrón) jazdy a 56 kanónov - tvorilo ju celkom 17 610 vojakov. Ale vojsko potrebovalo dennú stravu. K tomuto účelu sa spotrebovali aj zásoby mesta. Každý cirkulárny dom hneď v prvý deň dostal dva metrické centy múky. Z nich sa muselo napiecť 43 a pol pecňa chleba o váhe tri funty a sedem lótov (1,750 dkg). Múku vydávali z improvizovaného veľkého skladu v Slovenskom kostole. Obyvatelia sa ponáhľali, aby si prevzali určený podiel zrna a do stanoveného času ho aj spracovali.
17. augusta, dve ruské vojenské hudby koncertovali pred palácom biskupa. V ňom bol ubytovaný generál Grabbe aj so svojím súrodencom. Svojím vystúpením spríjemňovali letný čas a súčasne sa pripravovali aj na oslavný ceremoniál nasledujúceho dňa. Príslušníci ruskej armády slávili sviatok „Premenenie Pána“.
Zrána sa z biskupského paláca pohol slávnostný sprievod, v čele s generálom Grabbem. K sprievodu sa pripojili v plnom počte členovia mestskej rady aj banskej komory. V nemeckom farskom kostole (kostol Nanebovzatia Panny Márie) sa uskutočnila rímskokatolícka svätá omša. Po nej sa prítomní premiestnili na hlavné námestie s tribúnou. Pravoslávny obrad sa končil kropením svätenou vodou a bozkaním kríža.
Počas bozkania kríža zneli zvony a salvy z kanónov. Po bohoslužby prítomné jednotky defilovali pred veliteľským zborom a vrátili sa do tábora. Cisársky komisár Mattyus pripravil na počesť dôstojníckeho zboru o 16. hodine v župnom dome veľkolepý obed. Emil Jurkovich zakončil konštatovaním, že „zábava prebiehala popíjaním maďarského vína pri naozaj ruskej zábave.
Banskobystrickí obyvatelia zažili 22. augusta nezvyčajnú udalosť. Horné lúky sa stali miestom veľkej vojenskej prehliadky. Zúčastnilo sa na nej 12 000 vojakov, 500 koní a 24 kanónov. V ten istý deň (22. august 1849) sa 19 občania „Liptovskosvato-Mikulášski“ stretli s generálom Pavlom Grabbem. Medzi nimi sa nachádzal aj Michal Miloslav Hodža. čím sa myslelo napomenutie postoja, ako obyvateľov Banskej Bystrice, tak aj všetkých obyvateľov Zvolenskej stolice. „Lebo vidělo sä nám, že u Vás niet napospol takého smýšlänia, jako v Liptove“.
Nasledujúcu noc, po prehliadke, krátko po polnoci, objavili sa v meste dvaja kuriéri - uhorský a ruský. Grabbemu svoje depeše. Generál následne už v skorej rannej hodine (o 2. hod.) vydal nariadenie zrušiť tábor a pripraviť sa na pochod. O 9. hodine stáli oddiely pripravené na odchod. Smerovali cez Štiavnicu pod Komárno.
Vianoce v Banskej Bystrici
Vianoce sú azda najkrajšími sviatkami v roku. Vianoce sú kresťanským sviatkom vtelenia a narodenia Ježiša Krista. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra.
Deň 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (”Depositio Martyrum”) z roku 336. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka, ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky.
Medzi príležitosti, keď sa do kostolov často vyberú aj tí, ktorí do nich nezablúdia počas celého roka, patrí aj noc z 24. na 25. decembra. V rímskokatolíckych farnostiach sa vtedy slúžia polnočné omše. Plnšie chrámy v porovnaní so zvyškom roka nám potvrdili viacerí kňazi. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia).
Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu.
Vianoce (zvyky, história sviatku)
Význam liturgie a polnočnej omše
Polnočná omša je doménou rímskokatolíkov. Gréckokatolíci a evanjelici slávia narodenie Pána inak. Dôležitosť chvíle naznačuje tiež fakt, že polnočná sa zvykne konať aj tam, kde ju čaká málokto. V roku 2009 sa napríklad slúžila pre slovenských vojakov v Afganistane priamo v tábore. Dátum aj čas je symbol. Podľa kaplána Mareka Vadrnu z Marianky oslava narodenia Krista más svoj pôvod v nočných bdeniach - vigíliách, ktoré pred veľkými sviatkami slávili už prví kresťania.
Vadrna tvrdí, že priebeh polnočnej omše sa od bežnej príliš neodlišuje. „Ide o slávnostnú omšu, zmena spočíva len v tom, že na nej po štyroch týždňoch adventu zaznie aj chválospev Sláva Bohu na výsostiach, teda to, čo spievali anjeli na oblohe, keď sa Ježiš narodil.“ Na konci sa zvykne zhasnúť svetlo v chráme a len pri osvetlenom vianočnom stromčeku spievať Tichá noc. Tá vznikla začiatkom 19. storočia. Prispôsobené je aj oblečenie kňaza. „Má na sebe biele alebo zlaté rúcho, kým počas adventu slúžil vo fialovom,“ dodáva kaplán.
Nie vždy je možné odslúžiť polnočnú omšu práve o polnoci. Vadrna uvádza, že „farnosti majú aj rôzne filiálky, takže ak jeden kňaz obsluhuje viac dedín, neostáva mu iné, ako niekde začať o niekoľko hodín skôr. Je to pragmatická záležitosť, inak by sa to nestíhalo.“
Polnočná omša u gréckokatolíkov a evanjelikov
Trochu iná situácia je u gréckokatolíkov. Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík vysvetľuje, že z dôvodu spoločných území s rímskokatolíkmi alebo obradovo zmiešaných rodín sa kedysi zvykli polnočné sväté liturgie sláviť aj u nich. „Nie je to však pôvodná prax východných cirkví. Vo väčšine farností sa už nekonajú. Radostne sa však slávi veľké povečerie, ktoré sa začína niekde už pred polnocou, občas sa predĺži aj za ňu. Nejde o eucharistické slávenie, ale o jednu časť z liturgickej modlitby dňa. Svätá liturgia má svoje miesto skôr, už počas Štedrého dňa, a na Narodenie Pána 25. decembra.“
Polnočné omše nepozná ani evanjelická cirkev augsburského vyznania. Zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman tvrdí, že na Štedrý deň sa konajú večerné služby Božie, ďalšie nasledujú až ráno 25. decembra. Všetky majú trochu pozmenenú liturgiu a prebiehajú v slávnostnom duchu. Podľa Rumana platí, že 24. decembra prichádza do chrámu najviac ľudí.
Vianočné tradície a zvyky politikov
Mnohí z nás sa nevedeli dočkať, kedy tu opäť budú Vianoce. Aj keď ani tento rok nebudú biele, ich atmosféru si tvoríme my sami. Pre mnohých vianočné sviatky znamenajú oddych, pokoj, a najmä načerpanie nových síl. Napríklad predseda vlády a podpredseda najsilnejšej politickej strany Peter Pellegrini (Smer-SD) bude tak, ako každý rok, na Vianoce spolu s rodičmi v rodnej Banskej Bystrici.
Svoje vianočné sviatky priblížil aj podpredseda parlamentu a predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Ten podľa vlastných slov každý rok trávi Štedrý deň v kruhu rodiny. Dopoludnia s manželkou postavia a ozdobia stromček a následne pripravujú štedrovečernú večeru. To, ako trávi vianočné sviatky, prezradil aj predseda parlamentu a predseda koaličnej SNS Andrej Danko. „Som z Gemera, Vianoce trávim tradične.
Vianočné koledy a spevy
Vianočný čas je neodmysliteľne spojený aj s vianočnými spevmi a koledami. Tradičné koledy sú melodicky silne vystavané a veľmi spevné. Ich pôvodiny sú často založené na stredovekých zborových vzoroch. Napr. text jednej z najznámejších kolied Narodil sa Kristus Pán, pochádza z latinskej pôvodiny Ex virgo parit filium zo 15. storočia a melódia z približne 17. storočia. História kresťanských vianočných kolied siaha do 13. storočia.
Jedna z najznámejších kolied a symbolov si tieto Vianoce pripomína 200 rokov od svojho vzniku. Ide o legendárnu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc. Jej autormi sú kňaz Joseph Mohr, spolu s učiteľom a organistom Franzom Xaver Gruberom. Banská Bystrica sa už za čias uhorského kráľa Bela IV. v roku 1255 stala slobodným kráľovským mestom.
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Neskororománsky farský kostol a priestranstvo okolo neho bolo už pred rokom 1442 opevnené sústavou zemných valov a palisád, ktoré boli v 2. polovici 15. storočia nahradené murovanými kamennými hradbami, zosilnenými baštami a priekopou. Úlohou tejto fortifikácie bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a ochrana mesta. Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r. 1479), Kostol povýšenia Svätého kríža (r. 1492), kubus radnice (r. 1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do roku 1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. V druhej tretine 16. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V roku 1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. V roku 1589 bolo mesto kompletne obostavané kamennými hradbami za účelom ochrany proti nájazdom nepriateľských Turkov. V roku 1620 tu bol na krajinnom sneme zvolený za kráľa Gabriel Bethlen.
Požiar a obnova mesta
V roku 1761 došlo v jednej medenej huti k ničivému požiaru, ktorý zachvátil veľkú časť mesta a spôsobil veľké škody. Po požiari došlo k renováciám budov, taktiež farský kostol prešiel v roku 1767 barokovou obnovou. Zrútenú klenbu nahradili barokovou. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu.
Saleziánsky kostol Panny Márie Pomocnice
Keď don Bosco začínal stavať chrám Panny Márie Pomocnice v Turíne, vyslovil presvedčenie, že Panna Mária si postaví kostol sama a on bude jej pokladníkom. Dnes ďakujeme Panne Márii aj za tento chrám v Banskej Bystrici - Sásovej, ktorého sa ujala ako patrónka a učila nás prekonávať všetky ťažkosti spojené s prípravou a výstavbou kostola. Vzdialená príprava trvala 11 rokov. V roku 1990 prišli saleziáni do Banskej Bystrice a v nasledujúcom roku sa začali zaujímať o výstavbu saleziánskeho diela, k čomu ich povzbudzoval diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Pre tento účel daroval aj pozemok, ktorý 1. mája 1994 slávnostne posvätil.
Po vybudovaní mládežníckeho strediska a ihriska v rokoch 1995 - 97 sme začali pozornosť upriamovať na stavbu kostola. Uskutočnili sme viacero urbanisticko-architektonických súťaží, kým sme nadobudli morálne presvedčenie, že kostol má stáť na tomto mieste a má mať súčasné stvárnenie. Následne sme uskutočnili novú architektonickú súťaž, z ktorej jednoznačne vyšiel návrh spoluautorov Ing. arch. Mariána Sitarčíka a Ing. Martina Muránskeho. Takto súhlasne posúdili návrh veriaci farnosti, diecézna liturgická komisia a samotní saleziáni ako investori. Súťažou sme vybrali z viacerých stavebných firiem banskobystrickú firmu I.K.M. Reality Staving a.s., ktorá kostol a následne aj katechetickú časť vybudovala. Práce viedol odborne zdatný stavbyvedúci Ing. Martin Sedmina a jeho spolupracovník skúsený majster Štefan Melicherčík. Stavbu kostola sme začali 28. júna 2001, kedy aj biskup Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň. Konsekráciu oltára a posviacku kostola uskutočnil 21. decembra 2002 za hojnej účasti kňazov a božieho ľudu opäť Mons. Rudolf Baláž. Výstavba teda trvala 1,5 roka.
Otec biskup pri posviacke prejavil obdiv nad postaveným kostolom slovami: „V našej diecéze je za posledné roky postavených asi 40 nových kostolov, ale tento je jeden z najlepších.“ Je to najkrajšie uznanie špičkovému architektovi sakrálnych stavieb na Slovensku Ing. arch. Mariánovi Sitarčíkovi. Sme vďační Pánu Bohu aj za robotníkov, ktorí zodpovedne pracovali. Taktiež za priateľskú atmosféru, ktorú sme medzi sebou vytvárali. Vďačne si spomíname na Janka Giertla, Jožka Gombalu, Jožka Behula, p. Tisovského a Paľka Oravca.
Chrámová loď so štyrmi radmi lavíc, centrálne usporiadanými, napomáha vytvoriť spoločenstvo okolo Krista, ktorý je oltárom, obetným Baránkom a obetujúcim kňazom. V zadnej časti lode je 7 stĺpov podopierajúcich podkovitý chór a rebrový strop. Stĺpy symbolizujú 7 sviatosti a stabilitu Cirkvi. Pevný kamenný oltár je z 3 blokov kameňa, stupňovito usporiadaných. Znázorňuje drámu Kristovej obety prinášajúcu Otcovi za našu spásu, keď „zem sa triasla a skaly sa pukali.“ (Mt 27, 51) Kríž nad oltárom umocňuje vieru kňaza i božieho ľudu, že aj keď sa opakujú slávenia sv. omše, Kristova obeta sa neopakuje, ale každou sv. omšou nekrvavým spôsobom sprítomňuje.
Svätyňa je jasne osvetlená nepriamym svetlom z hora, čo sa v chráme vníma ako studňa svetla, ktoré prichádza z výsosti. V osi apsidy sú nápisy posledných Kristových slov na kríži, z ktorými trpiaci Kristus nad oltárom vytvára hlbokú spätosť a vyzýva k uvažovaniu. V chráme je mystické šero, ktoré napomáha modlitbe a tajomnému stretaniu sa s Bohom. Bohostánok z nerezu je umiestnený na kamennom pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej steny naproti adoračnej kaplnke. Na dverách bohostánku je reliéf pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou, čo symbolizuje Krista, ktorý nám dáva svoje telo za pokrm a krv za nápoj. Krížová cesta je umiestnená na čelnej stene. Ambo - stôl slova je hrubo opracovaný kamenný blok, do ktorého sú vložené dve hladké kamenné tabule, čo symbolizuje, že dokonalé božie slovo je vložené do nedokonalého hlásateľa a poslucháča, aby ich pretváralo. Pulpit ambóny znázorňuje otvorenú knihu hovoriaceho Boha. Erby pápeža, diecézneho biskupa, saleziánsky erb a hudobníkov sú namaľované na pevnom zábradlí chóru. Bývalý farník JUDr. Ďurica, ktorý prišiel na slávnosť po obradoch skonštatoval: „Konečne som sa v modernom kostole cítil ako v kostole.“ Ďakujeme Bohu, že Banská Bystrica - mesto sv.