V živote cirkvi sa neustále prelínajú tradícia a modernita, viera a spoločenské výzvy. Tento článok sa zameriava na teologické aspekty a súčasné udalosti v kontexte reformovanej cirkvi, pričom sa dotýka aj širších otázok, ako sú liturgické zmeny a reakcie na ne.
Úcta k svätým a teologická profilácia
Sv. Jozef z Nazaretu, ženích preblahoslavenej Panny a Božej Matky Márie a otcovský ochranca Dieťaťa Ježiša. Úcta k sv. Jozefovi sa začala vo východnej Cirkvi už skoro, ale nemá v nej svoj sviatok.
V západnej Cirkvi sa začal sv. Jozef uctievať až asi od r. 850 a len veľmi váhavo, keďže právny otcovský vzťah v stredoveku bol veľmi ťažko pochopiteľný. Teologická profilácia jeho osobnosti ako Kristovho pozemského otca, aj ako manžela Panny Márie a obhajcu jej panenstva (defensor virginitatis) sa začala rozvíjať od 15. storočia aj prostredníctvom sv. Bernhardina Sienskeho. Od 17. storočia sv. Jozef, ktorý podľa legendy zomrel v Máriinom lone a v prítomnosti Ježiša, sa stal patrónom umierajúcich. Jeho úctu ako útočiska zomierajúcich (refugium agonizantum) šírili najmä jezuiti.
Súčasné udalosti v cirkvi
Už týždne zamestnáva prípad kardinála Philippe Barbarina (68), lyonského arcibiskupa, francúzsku verejnosť. Od r. 2002 pôsobiaci kardinál v Lyone bol odsúdený 7. marca za neoznámenie sexuálnych zločinov kňaza z rokov 1970 a 1991 na šesť mesiacov podmienečne. Barbarin sa odvolal, no súčasne oznámil, že chce odstúpiť z úradu arcibiskupa.
V pondelok očakávali mnohí koniec drámy aspoň zo strany Cirkvi. Pápež František prijal kardinála Barbarina vo Vatikáne. „Odvolal sa na prezumpciu neviny a neprijal moje odstúpenie,“ oznámil Barbarin na internete v utorok. Kardinál Barbarin napísal o. i.: „Nechal mi slobodu (pápež František), aby som urobil rozhodnutie najlepšie pre život Lyonskej arcidiecézy.“ Uviedol, že si chce vziať čas pre seba a ísť načas do kláštora a vedenie diecézy zverí generálnemu vikárovi Yvesovi Baumgartenovi.
Lyonská arcidiecéza je roky rozpoltená. Niektorí katolíci kritizujú, že Barbarin si zamlčiavanie zločinov zneužívania nepripúšťa, iní považujú Barbarina za obviňovaného neprávom. Poukazujú na to, že obvinený kňaz vtedy, keď sa Barbarin stal arcibiskupom Lyonu, už 11 rokov nepáchal tieto činy. Z kardinála urobili médiá symbol prístupu cirkvi vo Francúzsku k zneužívaniu. Dnes 72-ročný kňaz Bernard Preynat mal vtedy zneužiť desiatky maloletých.
Právnik Erwan Le Morhedec vidí tri rozmery v rozhodnutí pápeža. Po prvé právny rozmer: „Odkedy sa Barbarin odvolal proti rozsudku, platí znova za nevinného,“ uviedol Le Morhedec. Odmietnutím odstúpenia uznáva pápež autoritu justície. Druhý rozmer je cirkev v Lyone. Veriaci sú dlho rozpoltení a želajú si nový začiatok. Tretí rozmer je medzinárodný kontext, kde rozhodnutie pápeža stojí proti odstúpeniu Barbarina.
Rozhodnutie pápeža dať Barbarinovi voľnú ruku, čo sa týka vedenia diecézy, ukazuje ťažkú situáciu hlavy Cirkvi. Aj proti iným vysokým hodnostárom bežia súdne procesy kvôli možnému zneužívaniu alebo zatajovaniu takýchto činov. Šéfredaktor francúzskych novín „La Croix“, Guillaume Goubert, to vyjadril rázne: „Rozhodnutie pápeža proti odstúpeniu arcibiskupa je odôvodnené „právne“ aj „ľudsky“. „No má závažnú nevýhodu. „Povedie to k doteraz nevídanej situácii.
Alexandre Hezez, ktorý v r. 2015 založil spolok obetí v Preynate „La Parole liberee“, pre katolícke noviny „La Croix“ povedal, že mnohí sú nahnevaní. „A ja už mám dosť veľkých slov v Cirkvi, za ktorými nenasledujú nijaké silné gestá. Cirkev pocíti dôsledky. Hezez dodal, že od pápeža niečo očakával, no bol sklamaný.
Synodálna cesta a obnova Cirkvi
Biskupská konferencia Nemecka schválila záväznú „synodálnu cestu“ k obnove Cirkvi. Má sa vykonať „potrebné odbúranie moci duchovných“, ide o celibát a o sexuálnu morálku Cirkvi. Gabriele Kubyová: Tvrdenie, že hlavnou príčinou sexuálneho zneužívania 14 až 18-ročných chlapcov (80 % prípadov) katolíckymi kňazmi, biskupmi a kardinálmi a desaťročia ututlávania týchto do neba volajúcich zločinov biskupov a kardinálov je klerikalizmu...
„Boh pôsobí aj v tejto temnej dobe a pripravuje to nové. My potrebujeme živé spojenie s Duchom Svätým a ochotu nechať sa viesť, aby sme v každej situácii vedeli, čo máme robiť a čo nie. Bez pevného zakotvenia v Božom slove nebudeme môcť odolať.
Liturgické zmeny a reakcie na ne
Pápež František sa po konzultácii so svetovými biskupmi rozhodol zmeniť pravidlá používania misála z roku 1962, ktoré jeho predchodca Benedikt XVI. pred 14 rokmi liberalizoval ako „mimoriadny rímsky rítus“. Vydal motu proprio „Traditionis Custodes“ o používaní rímskej liturgie v podobe pred rokom 1970 a pripojil k nemu list, v ktorom vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia.
Zodpovednosť za úpravu slávenia podľa predkoncilového obradu sa vracia biskupovi - moderátorovi diecézneho liturgického života: „Je v jeho výlučnej kompetencii povoliť používanie Missale Romanum z roku 1962 v diecéze podľa pokynov Apoštolskej stolice“.
Biskup musí zabezpečiť, aby skupiny, ktoré už slávia podľa starého misála, „nevylučovali platnosť a legitimitu liturgickej reformy, nariadenia II. Sväté omše podľa starého obradu sa už nebudú konať vo farských kostoloch, kostol a dni slávenia určí biskup. Čítania budú „v miestnom jazyku“ s použitím prekladov schválených biskupskými konferenciami. Celebrantom musí byť kňaz poverený biskupom.
Biskup je tiež zodpovedný za overenie, či je vhodné zachovať slávenie podľa starého misála a overuje jeho „účinnú užitočnosť pre duchovný rast“. Je totiž nutné, aby kňaz, ktorý má na starosti liturgiu, mal na srdci nielen dôstojné slávenie liturgie, ale aj pastoračnú a duchovnú starostlivosť o veriacich.
Kňazi vysvätení po zverejnení dnešného motu proprio, ktorí majú v úmysle používať predkoncilový misál, „musia odovzdať formálnu žiadosť diecéznemu biskupovi, ktorý sa pred udelením povolenia poradí s Apoštolskou stolicou“. Tí, ktorí tak už robia, musia požiadať diecézneho biskupa o povolenie k jeho ďalšiemu používaniu.
V sprievodnom liste k dokumentu pápež František vysvetľuje, že ústupky, ktoré stanovili jeho predchodcovia pre používanie starého misála boli motivované predovšetkým „snahou podporiť prekonanie schizmy vyvolanej hnutím vedeným biskupom Lefebvrom”.
Pápež pripomína, že rozhodnutie Benedikta XVI. motom proprio „Summorum Pontificum“ (2007) bolo podporené „presvedčením, že takéto opatrenie nespochybní jedno zo zásadných rozhodnutí II. vatikánskeho koncilu, a nepodkopú tak jeho autoritu“. Pred 14 rokmi pápež Ratzinger vyhlásil, že obavy z rozdelenia farských spoločenstiev sú neopodstatnené, pretože, ako napísal, „obe formy používania rímskeho obradu sa môžu vzájomne obohacovať“.
Pápež v liste konštatoval, že je zarmútený zneužívaním liturgického slávenia „na jednej i druhej strane“, ale tiež že je zarmútený „inštrumentálnym používaním Missale Romanum z roku 1962, ktoré sa stále viac vyznačuje rastúcim odmietaním nielen liturgickej reformy, ale aj II. vatikánskeho koncilu s nepodloženým a neudržateľným tvrdením, že zradil tradíciu a ‚pravú Cirkev‘ „.
František nakoniec pridáva posledný dôvod svojho rozhodnutia zmeniť ústupky z minulosti: „Zo slov a postojov mnohých ľudí je stále viac zrejmé, že existuje úzky vzťah medzi výberom slávenia podľa liturgických kníh pred Druhým vatikánskym koncilom a odmietaním Cirkvi a jej inštitúcií v mene toho, čo považujú za ‚pravú Cirkev‘. Je to správanie, ktoré je v rozpore so spoločenstvom a živí snahu o rozdelenie … proti ktorému apoštol Pavol tvrdo reagoval.
Kritika a reakcie na Traditionis Custodes
Motu proprio pápeža „Traditionis custodes“ (TC) obsahuje viaceré slabé miesta, ako povedal americký kardinál Raymond Burke, emeritný prefekt Apoštolskej signatúry pre National Catholic Register. „Mimoriadna forma omše je živou formou rímskeho obradu a nikdy tým neprestala byť.
Je mi ľúto tvrdého tónu v TC, ktorý cítiť voči veriacim spojeným s mimoriadnym obradom omše. Podľa správy katolíckych novín The Remnant iba asi 30 percent biskupov reagovalo na prieskum, ktorý robil Vatikán v r. 2020 k realizácii „Summorum Pontificum“.
Vzhľadom na drastické kroky je iba správne uverejniť presnú správu o výsledku prieskumu. „Pápež František vytvoril situáciu, ktorá je neschodnou cestou, pretože mimoriadna forma rímskeho obradu bola vypudená z farských kostolov. Dokument je veľkým sklamaním pre mnohých kňazov i laikov.
Úmyslom motu proria Traditionis custodes je zabezpečiť či znovu nastoliť jednotu Cirkvi. Ako prostriedok slúži totálne zjednotenie rímskeho obradu Ritus Romanus vo forme misálu Pavla VI. (vrátane jeho doterajších variant).
Preto sa drasticky obmedzuje slávenie svätej omše v mimoriadnom rímskom obrade pápeža Benedikta XVI. skrze Summorum pontificum (2007) a na základe misálu Pia V. (1570) až Jána XXIII. (1962). V „Liste biskupom celého sveta“ sa pápež František pokúša prezentovať motívy, ktoré ho ako najvyššiu autoritu Cirkvi pohli k potlačeniu liturgie mimoriadneho obradu.
Pápežská autorita totiž nepozostáva prednostne vo vyžadovaní poslušnosti veriacich podriadením vôle, ale oveľa viac v tom, aby sa im umožnil aj presvedčený súhlas rozumu. Už sv. Pavol bol taký zdvorilý voči vzdorovitým Korinťanom, že povedal: „Ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov,“ (1 Kor 14, 19).
Jednota vo vyznaní zjavenej pravdy a slávenie tajomstiev milosti v siedmych sviatostiach si totiž vôbec nevyžaduje sterilnú jednotnosť vonkajšej liturgickej podoby na podobu stále rovnakých filiálok hotelových reťazcov. Aj po Tridentskom koncile bola istá (hudobná, celebračná, regionálna) mnohorakosť liturgického stvárnenia omše. Úmyslom Pia V. nebolo potláčať mnohorakosť obradov, ale nešváry, ktoré u protestantov viedli k ničivému nepochopeniu omšovej obety, charakteru obety a reálnej prítomnosti Krista.
Ustanovenia motu proprio „Traditionis custodes“ sú disciplinárnej a nie dogmatickej povahy a každý budúci pápež ich môže modifikovať. Katolíckym sa nemôže nazývať nikto, kto chce zájsť za koncil ako do doby „pravej Cirkvi“, alebo ako k medzistupňu k „novej Cirkvi“.
Vzhľadom na disproporciu v úsilí brániť masívnym útokom na jednotu Cirkvi nemeckou „synodálnou cestou“ a tvrdý zásah proti prívržencom starého obradu omše sa natíska obraz hasičov, ktorí namiesto prudko horiaceho domu zachraňujú malú stodolu povedľa. Bez najmenšej empatie sa prehliada náboženské cítenie často mladých účastníkov svätých omší podľa misála Jána XXIII. (1962).
Čo si zaslúži mimoriadnu pozornosť v Traditionis custodes je potreba použitia axiómy „lex orandi-lex credendi“. Meniace sa liturgické obrady nepredstavujú inú vieru, ale svedčia o jedinej a tej istej apoštolskej viere Cirkvi v jej rôznych výrazoch. To pápež potvrdil tým, že slávenie staršej formy obradu za istých podmienok pripúšťa. Právom poukazuje na ústredný rímsky kánon novších misálov ako jadra rímskeho obradu. Ten zaručuje do očí bijúcu kontinuitu rímskej liturgie v jej podstate, organickom vývoji a vnútornej jednote.
Ak má Traditionis custodes slúžiť jednote Cirkvi, tak môže ísť iba o jednotu vo viere, „kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna“ (porovn. Efez 4, 13).
Reakcia z Hongkongu
Už v júni sa kardinál Jozef Zen, emeritný arcibiskup Hongkongu (89) vyjadril k vtedy veľmi diskutovanému obmedzeniu alebo zrušeniu dokumentu pápeža Benedikta XVI. „Summorum Pontificum“.
Dokument obsahuje mnohé tendenčné zovšeobecnenia, ktoré zraňujú srdcia mnohých dobrých ľudí. Je plný neodôvodnených, zraňujúcich zovšeobecňovaní. Údajný konzultačný proces bol zmanipulovaný.
Postup varšavského biskupa
V pohotovej reakcii na nové motu proprio pápeža Františka, ktoré od piatku 16. júla 2021 obmedzuje slúženie sv. omše v tradičnom ríte, varšavský pomocný biskup, Mons. Jacek Grzybowski, vydal dekrét, ktorým prakticky pozastavil slúženie tradičnej sv. omše v diecéze.
Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia vydal komuniké, v ktorom sa odvolal na nové motu proprio pápeža Františka. Uviedol, že v rámci diecézy sa doteraz slúžili viaceré tradičné sv. V prvom rade pozastavil slúženie svätých omší, kým neurčí „vhodné miesto“, pretože „pápež František najskôr zaviazal biskupov, aby určili vhodné miesto, kde sa bude pokračovať v Eucharistii podľa misálu sv. Jána XXIII.“
Predtým ako určí „vhodné miesto“, sa chce poradiť s farármi, na miestach, kde sa doteraz slúžila tradičná sv. omša a „ubezpečiť sa, že nejde o komunity, v ktorých sa podkopáva magistérium pápežov, predpisy II. vatikánskeho koncilu a rešpektuje sa legitimita liturgickej reformy.“
Po druhé píše biskup v komuniké, že podľa nového motu proprio „Od 16. júla 2021 kňazi stratili právo sláviť mimoriadny obrad. Po tretie: čerstvo vysvätení kňazi, ktorí by mali záujem o slúženie tradičnej sv. omše, musia požiadať o povolenie varšavského arcibiskupa, Mons. kardinála Kazimierza Nycza.“
Postup varšavského biskupa by mohol byť označený ako ukážkový a pravdepodobne plne zodpovedajúci predstave pápeža Františka. Časové limity na ustanovenie „vhodného miesta“, ani na ustanovenie „presbytera“ neboli stanovené. Veriaci môžu potenciálne čakať na nájdenie „vhodných“ daností mesiace, alebo možno aj roky. Pokiaľ budú vyhodnotení ako dostatočne dôveryhodní.
Iné udalosti zo sveta
Rakúsky Caritas prosí o príspevky na podporu pomoci obetiam ničivého cyklónu Idai v Mozambiku. V oblasti katastrofy chýbajú potraviny, pitná voda a lieky. Treba urýchlene postaviť aj núdzové prístrešky, aby sa ľudia chránili pred poveternostnými podmienkami, ako sa uvádza na webovej stránke Caritasu.
Jeho žena Hosne Ahmed sa dokázala oslobodiť z nebezpečnej zóny, no potom bežala naspäť, aby pomohla svojmu mužovi odkázanému na vozíček. Pri tomto hroznom atentáte na modliacich sa ľudí v dvoch mešitách v Christchurch zomrelo 50 ľudí a niekoľkí sú stále v kritickom stave.
No „Saint-Sulpice“ je veľmi poškodený, pretože v nedeľu popoludní tam vypukol požiar. Videá na internete ukazujú horiaci bočný oltár a plamene, ktoré šľahajú von z kostola. Požiar dokázali hasiči dosť rýchlo uhasiť, ľudia zranení neboli.
Františkán informoval, že na neho pred kostolom tvrdo zaútočili žobráci a že ho museli pred nimi zachraňovať. Rumunskí žobráci však potom ešte udali františkána na polícii, za údajné ublíženie na zdraví! Polícia dokázala neskôr spor urovnať.
Schody pri Lateránskej bazilike, ktoré podľa historickej tradície dala priviezť z Jeruzalema do Ríma cisárovná Helena, matka rímskeho cisára Konštantína okolo r. 326 po Kristovi, sú súčasťou cesty, po ktorej kráčal Ježiš na Krížovej ceste. Po prvý raz od r. 1723 sa tieto mramorové schody znovu sprístupnili veriacim, ako informoval britský katolícky týždenník „The Tablet“.
Švédska žiačka Greta Thunbergová (16) iniciovala podľa oficiálnej verzie protesty proti znečisťovaniu životného prostredia a jej pomocníci sú očividne schopní organizovať sa iba v čase vyučovania, no nie v sobotu, ani v nedeľu. Kritické hlasy sa už pred porovnaním s prorokom Ámosom obávali zintenzívnenia náboženského významu aktivity tejto žiačky. Biblický záväzok zachovávať a pestovať stvorenstvo mutuje v Katolíckej aj v evanjelickej cirkvi stále výraznejšie na náhradné náboženstvo!
Všetkými uctievaný svätý Charbel, mocný príhovorca, pomocník v núdzi, verím v tvoj príhovor u Boha, osvieť ma a pomôž mi. Uč ma tomu, čo je Bohu milé. Sv. Milovaný brat Charbel, ktorý žiariš ako jasná hviezda na cirkevnom nebi, osvieť moju cestu a posilni moju nádej. Nekonečne dobrotivý Bože, ktorý si oslávil sv. Charbela milosťou konať zázraky, zmiluj sa nado mnou a udeľ mi na jeho príhovor to, o čo ťa vrúcne prosím. Trojjediný Bože, moje hriechy bránia tomu, aby ma zasiahla Tvoja milosť. Daj mi milosť robiť pokánie. Najdrahší Ježišu, udeľ mi milosť žiť podľa Tvojich prikázaní a podľa tvojho Evanjelia, lebo tebe patrí sláva naveky.
tags: #reformovana #cirkev #a #archanjel #michal