Apoštoli Slovanov, svätý Cyril a svätý Metod, zostávajú v pamäti Cirkvi spolu s veľkým evanjelizačným dielom, ktoré uskutočnili. Ba možno tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne živou a aktuálnou za našich dní. Uverejnenie môjho spomenutého apoštolského listu v roku 1980, diktovaného pevnou nádejou, že v Európe i na svete sa prekoná to, čo rozdeľuje Cirkev a národy, sa viazalo na tri okolnosti, ktoré boli predmetom mojich modlitieb a úvah.
Dokument spred piatich rokov smeroval k tomu, aby oživil povedomie týchto slávnych aktov a zamýšľal upútať pozornosť kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle, ktorým leží na srdci dobro, svornosť a jednota Európy, na stále živšiu aktuálnosť vynikajúcich postáv, Benedikta, Cyrila a Metoda ako konkrétnych príkladov a duchovných opôr pre kresťanov našej doby a zvlášť pre národy európskeho svetadielu, ktoré už dávno, predovšetkým vďaka modlitbám a pôsobeniu týchto svätcov, zapustili vedome a svojrázne korene do Cirkvi a do kresťanskej tradície.
Život a pôsobenie svätých Cyrila a Metoda
Podľa príkladu encykliky Grande munus chcel by som pripomenúť život svätého Metoda bez toho, že by som zanedbal osudy jeho brata svätého Cyrila, ktoré sú s ním úzko spojené. Urobím to v hrubých obrysoch, ponechávajúc spresnenie historickému bádaniu a diskusiám okolo jednotlivých bodov.
Mesto, v ktorom sa narodili dvaja svätí bratia, sú terajšie Thesaloníki, ktoré v deviatom storočí boli dôležitým obchodným a politickým strediskom byzantského cisárstva a zaujímali význačné miesto v intelektuálnom a spoločenskom živote tej balkánskej oblasti. Pretože ležali na hranici slovanských oblastí, istotne mali aj slovanský názov: Solún.
Metod bol starším z bratov; jeho krstné meno pravdepodobne bolo Michal. Narodil sa medzi rokom 815 a 820. Mladší Konštantín, neskoršie lepšie známy pod rehoľným menom Cyril, prišiel na svet roku 827 alebo 828. Ich otec bol vysokým úradníkom cisárskej správy.
Spoločenské postavenie rodiny otváralo obom bratom podobnú kariéru, na ktorú ostatne Metod aj nastúpil, dosiahuc úrad archonta, čo znamená správcu jednej z pohraničných provincií, v ktorej žilo mnoho Slovanov. Predsa však už okolo roku 840 sa jej vzdal, aby sa mohol uchýliť do jedného z kláštorov na úpätí hory Olymp, ktorá bola vtedy známa pod menom Svätá hora.
Brat Cyril študoval s mimoriadnym úspechom v Byzancii, kde prijal kňazské svätenie, keď predtým rozhodne odmietol význačnú politickú funkciu. Vďaka jeho vynikajúcim darom a náboženským a kultúrnym vedomostiam boli mu už v mladom veku zverené chúlostivé cirkevné úlohy; bol knihovníkom archívu pri veľchráme Hagia Sofia v Carihrade a zároveň mal významnú funkciu sekretára patriarchu tohto mesta.
Čoskoro však ukázal, že sa chce vzdať týchto úradov, aby sa mohol venovať štúdiu a kontemplatívnemu životu ďaleko od akýchkoľvek ctižiadostivých cieľov. Tak sa skryto uchýlil do jedného kláštora na pobreží Čierneho mora. Keď ho tam po šiestich mesiacoch našli, presvedčili ho, aby sa ujal vyučovania filozofických odborov na vysokej škole v Carihrade. Vďaka svojim vynikajúcim vedomostiam si získal prímenie Filozof, s ktorým je známy dodnes.
Neskoršie ho cisár i patriarcha vyslali k Saracénom. Keď splnil toto poslanie, odišiel z verejného života, vyhľadal staršieho brata, aby s ním žil ako mních. Ale znovu spolu s ním bol zaradený do jednej byzantskej delegácie, vyslanej ku Chazarom, ako odborník na náboženské a kultúrne otázky. Tieto pozostatky potom sprevádzali dvoch svätých bratov na ich nasledujúcej misijnej ceste na Západ až do chvíle, keď ich mohli slávnostne uložiť v Ríme a odovzdať ich pápežovi Hadriánovi II.
Bol vysvätený za biskupa starobylej Panónskej diecézy, menovaný za pápežského legáta ad gentes (pre slovanské národy), prevzal cirkevný titul obnoveného biskupského stolca v Srieme. Metodovu apoštolskú činnosť prerušili politicko-náboženské spory, ktoré vyvrcholili v jeho dvojročnom väzení; bol obvinený, že si prisvojil biskupskú právomoc druhého.
Až po osobnom zásahu pápeža Jána VIII. bol prepustený na slobodu. Aj nový panovník Veľkej Moravy knieža Svätopluk sa nakoniec stal protivníkom Metodovho pôsobenia; odporoval slovanskej bohoslužbe a Rímu naznačoval, že má pochybnosti o pravovernosti nového arcibiskupa.
V roku 880 Metod bol znova pozvaný ad limina apostolorum, na návštevu do Ríma, aby celý problém ešte raz osobne predložil Jánovi VIII., ktorá aspoň v podstate navrátila slovanskej bohoslužbe prednostné práva, ktoré jej dal jeho predchodca Hadrián II. Metodovi sa dostalo podobného uznania dokonalej právoplatnosti aj od byzantského cisára a od patriarchu Fócia, ktorý bol v tej dobe v plnom spoločenstve s Rímom, a to počas jeho cesty do Carihradu v rokoch 881 a 882.
V posledných rokoch svojho života sa venoval predovšetkým prekladaniu Svätého písma a bohoslužobných kníh, ďalej prekladaniu diel cirkevných otcov, ako aj zbierky cirkevných a občianskych byzantských zákonov, nazývaných Nomokánon. Starosť o pokračovanie započatého diela ho viedla k tomu, že vybral za svojho nástupcu učeníka Gorazda. Zomrel 6. apríla 885 v službe Cirkvi, ktorú vybudoval u slovanských národov.
Význam Hagie Sofie
Najkrajší chrám v Carihrade a vôbec vo vtedajšom byzantskom svete bol zasvätený Božej múdrosti - Hagia Sofia. Vďaka jeho vynikajúcim darom a náboženským a kultúrnym vedomostiam boli mu už v mladom veku zverené chúlostivé cirkevné úlohy; bol knihovníkom archívu pri veľchráme Hagia Sofia v Carihrade a zároveň mal významnú funkciu sekretára patriarchu tohto mesta.
Cieľom pre neho nebude ľudská sláva a kariéra, ale štúdium múdrosti, to znamená teológie a filozofie. Konštantín mal totiž nielen veľký prehľad v gréckej profánnej filozofii, ale mimoriadne vynikal aj v kresťanskej filozofii.
Metod a Cyril: Apoštoli Slovanov
Vďaka svojej práci v Hagii Sofii získal rozsiahle vzdelanie a prehľad v teológii a filozofii, čo ho neskôr predurčilo k jeho misijnému poslaniu. Práve tu mohol naplno rozvinúť svoj intelektuálny potenciál a pripraviť sa na náročné úlohy, ktoré ho čakali.
Solún - mesto svätých bratov
Rodiskom svätých bratov Cyrila a Metoda je Solún. Po grécky sa volá Thessaloniki (novogrécky: Saloniki). Leží v krásnom zálive Egejského mora, medzi gréckou pevninou a polostrovom Chalkidiki. Založil ho vladár Kassander okolo r. 315 pred Kristom a pomenoval ho po svojej žene Thessalonike, sestre macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého.
Hneď po založení bol Solún hlavným mestom macedónskeho kráľovstva. Pod nadvládou Rimanov bol hlavným mestom provincie Macedónsko a za čias byzantského a tureckého panstva bol po Carihrade druhým najdôležitejším mestom v ríši.
V roku 51 po Kr. prišiel do Solúna apoštol Pavol, aby tam ohlasoval kresťanskú vieru. Obrátil sa pekný počet Grékov a sv. Pavol napísal solúnskej cirkevnej obci dva listy. Z nich vieme, že solúnski veriaci sa vyznačovali živou vierou, láskou a dobročinnosťou, takže sa stali „vzorom všetkým veriacim v Macedónsku a v Achajsku.
V neskorších storočiach bol Solún strediskom úcty sv. Dimitrija, mučeníka. Tento muž bol umučený okolo r. 306 za cisára Maximiána v Syrmiu (Sriem) , ale jeho pozostatky boli prenesené do Solúna, kde mu bola v r. 418 zasvätená veľkolepá bazilika. Od 6. storočia sa začali sťahovať na Balkánsky polostrov slovanské kmene, ktoré postupujúc na juh obsadili takmer celé vnútrozemie Grécka.
Grécke obyvateľstvo utekalo pred návalom nových prišelcov a uchýlilo sa do pobrežných miest, kde sa obklopilo silnými obrannými múrmi. Postupujúc na juh, slovanské kmene viackrát napadli aj Solún, ale nikdy ho nemohli vydobyť pre seba. Mnohí Slovania sa však v okolí mesta usadili a časom, keď už bol zlomený nápor Slovanov, aj v samom meste. Celé okolie Solúna od 7. storočia až do počiatku 20. storočia bolo slovanské, kým samotné mesto bolo väčšinou grécke.
Slovanské kmene mali spočiatku rôzne mená, kým neprevládlo spoločné meno, prevzaté z názvu krajiny: Macedónci. Stáročné pomery trvali na okolí Solúna až do balkánskej vojny v r. 1912 - 1913, keď bolo Macedónsko rozdelené medzi Grécko, Bulharsko a Srbsko. Macedónski Slovania však aj naďalej považovali Solún za svoje hlavné mesto a nevzdávali sa myšlienky, že ho raz predsa len dostanú.
V snahe predísť tomu po prvej svetovej vojne Grécko vypovedalo z okolia Solúna slovanské obyvateľstvo, ktoré sa uchýlilo do Bulharska alebo do Juhoslávie. V 9. storočí, v cyrilometodskej dobe, bol Solún strediskom byzantskej župy, zvanej po grécky thema. Na jej čele stál vojvoda - strategos - a jeho zástupca sa volal drungarios. Keďže to bolo druhé najväčšie mesto v Byzantskej ríši, na také dôležité úrady tam posielali len mužov, ktorým cisár dôveroval. Celú správu držali v rukách Gréci. V Solúne sa narodili svätí bratia Cyril a Metod.
Dedičstvo svätých Cyrila a Metoda
Aj napriek tomu ich evanjeliová sejba neprestávala vydávať ovocie a ich pastorálny postoj, zameraný na to, aby niesol zjavenú pravdu novým národom - a pri tom rešpektoval ich kultúrnu originalitu -, zostáva živým vzorom pre Cirkev a pre misionárov všetkých dôb.
Hoci bratia Cyril a Metod boli vychovaní v byzantskej kultúre, vedeli sa stať apoštolmi Slovanov v plnom zmysle tohto slova. Odlúčenie od vlasti, ktoré Boh niekedy požaduje od vyvolených ľudí, prijaté kvôli viere v jeho prisľúbenie, je vždy tajomnou a plodnou podmienkou pre rozvoj a rast Božieho ľudu na zemi.
Dvaja svätí bratia okrem veľkej úcty k jednotlivým osobám a nezištnej starostlivosti o ich skutočné dobro mali dosť sily, múdrosti, horlivosti a lásky, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby priniesli budúcim veriacim svetlo, aby im zároveň ukázali dobro a ponúkli konkrétnu pomoc, ako ho dosiahnuť. Kvôli tomu sa chceli stať vo všetkom podobní tým, ktorým prinášali evanjelium; chceli sa stať časťou tých národov a zdieľať s nimi vo všetkom osud.
Často sa označujú ako vierozvestcovia, ale kresťanstvo sa na našom území šírilo už pred ich príchodom. Byzantský kríž, ktorý doniesli na Veľkú Moravu, je však dodnes v našom štátnom znaku. Hlaholika sa postupne zmenila na cyriliku a azbuku, avšak používa sa v krajinách, do ktorých ušli žiaci Cyrila a Metoda, nie na Slovensku.
Pamiatky v Solúne
Napriek tomu je Solún jedinečný svojimi ranými kresťanskými a byzantskými stavbami, ktoré sa v roku 1988 dostali na zoznam UNESCO. Celkovo ide o 15 stavieb, z ktorých si tie najvýznamnejšie prezrieme na našej spoločnej BUBO prehliadke. Najznámejšia veža v meste je vysoká 33,9 metra a má priemer úctyhodných 21,7 metrov. Postavená bola v 15. storočí po tom, ako mesto obsadili osmanské vojská na mieste, kde predtým stála možno podobná byzantská strážna veža. Jej názov sa často menil. V minulosti sa nazývala Levia veža, potom Veža Janičiarov, následne Krvavá veža (Kanli kulesi), pretože sa v nej nachádzalo väzenie a na jej vrchu sa vykonávali verejné popravy a krv odsúdených stekala po stenách dole.
Osmanská ríša sa však chcela prezentovať ako moderný štát a zakrvavená veža tomuto imidžu určite neprospievala. Prestala byť väzením a neskôr slúžila ako sklad starožitností, meteorologická stanica Aristotelovej univerzity a od roku 1983 spadá pod Ministerstvo kultúry. Janičiari boli elitní vojaci v osmanskej armáde. Ich názov vznikol spojením dvoch tureckých slov - yeŋi çeri, čo v preklade znamená „nový vojak“. Janičiari boli pôvodne kresťanskí chlapci, ktorých ako malých odviedli do Istanbulu a Anatólie, kde sa najprv naučili rozprávať po turecky a potom sa učili bojovať.
Po tom, ako si urobíme nádherné fotky, pokračujeme ku šesť metrov vysokej soche Alexandra Veľkého, ktorá sa nachádza len 400 metrov od veže, v časti Nea Paralia. Pri soche si môžete všimnúť aj dlhé macedónske kopije „sarissy“, vďaka ktorým Alexandrovi vojaci porazili početnejšiu perzskú armádu. Kôň Bukefalos je zrejme najznámejším koňom staroveku. Koňa doviezli do Pelly a nikto ho nedokázal skrotiť. Mladý Alexander si však všimol, že kôň sa bojí vlastného tieňa, a preto ho viedol proti slnku. Bukefalos sprevádzal Alexandra až do Indie, kde ho zabili v krvavej bitke pri rieke Hydaspes v Pandžábe.
Na obidvoch stranách sa nachádzajú kaviarne, reštaurácie a obchodíky, avšak naším cieľom sú ruiny rímskej agory. Ešte predtým, ako sa k nim dostaneme, prejdeme cez cestu Egnatia. Napravo od sochy si môžete všimnúť turecký hamam z roku 1444 a na ľavej strane kostol Panagia Chalkeon. Nenápadný kostolík je zasvätený Panne Márii „meďotepcom“, pretože sa nachádzal v štvrti, kde mali svoje dielne spracovatelia medi. Postavený bol zrejme v roku 1028 a je zapísaný na zozname UNESCO.
Po ulici Agnostou Stratiotou potom ideme ku kostolu sv. Prečo je kostol sv. Kostol sv. Do kostola, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO, vchádzame cez ulicu Ag. Dimitriou. Pôvodne sa tu nachádzali rímske kúpele, v ktorých bol zabitý kresťanský martýr sv. Demetrius. Podľa legendy svätec zachránil mesto pred avarskými a slovanskými útokmi v siedmom storočí a jeho sviatok pripadá na 26. októbra. Okrem relikviáru si spoločne prezrieme aj vzácne mozaiky z 8.
Malou nevýhodou Solúnu je to, že historické pamiatky sa nachádzajú uprostred moderných (a nie príliš vkusných) panelákov. Ak si chcete urobiť peknú fotku kostola sv. Aké ďalšie byzantské kostoly a chrámy navštíviť?
Je to jeden z najstarších kostolov v Solúne a rovnako ako Kostol sv. Demetria, aj tento bol postavený v 5. Ide o ranú kresťanskú trojloďovú baziliku zasvätenú Panne Márii, ktorá sa počas osmanskej vlády zmenila na mešitu nazývanú Eski cami - Stará mešita. Istanbul nie je jediné mesto, v ktorom sa nachádza Hagia Sofia. Chrám Božej múdrosti navštívime na našej ceste po Grécku hneď dva razy - prvýkrát v Solúne a druhýkrát v Mystre. Tá v Solúne bola postavená v 6.
Na ľavej strane kostola sa nachádza minaret a vo vnútri na vás čaká nádherne zdobený strop. Z reproduktorov sa zvykne ozývať byzantský chór, čo vytvára nádhernú atmosféru a na chvíľu budete mať pocit, že ste sa preniesli v čase do doby, kedy mocná Byzancia kontrolovala celé Stredomorie.
Pri všetkých tých byzantských pamiatkach človek rýchlo zabudne, že Solún má aj rímske dedičstvo. Galeriov oblúk je víťazný oblúk, ktorý bol postavený medzi rokmi 298 a 299 n.l. a pripomína víťazstvo cisára Galeria nad Peržanmi. Len dve minúty peši od oblúka sa nachádza Rotunda. Je to ďalšia ikonická budova v Solúne postavená na začiatku 4. storočia.
Pravdepodobne slúžila ako chrám rímskym bohom alebo ako mauzóleum cisára Konštantína. Vysoká je 29,8 metra a priemer mala 24,5 metra. Krátko po postavení stavby však bola zmenená na kresťanský kostol zasvätený archanjelom. Medzi rokmi 1524 a 1591 bola rotunda Thessalonickou katedrálou, a potom ju zmenili na mešitu. V roku 1912 sa zase stala kostolom, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi.
Po prehliadke sa vraciame po rovnakej ceste smerom k oblúku a pokračujeme ďalej ulici Dim. Gounari k zvyškom Galeriovho paláca. Jeho súčasťou bol aj Oktagon, ktorý slúžil ako audienčná miestnosť a neskôr ako kresťanský kostol. Z Oktagonu sa však žiaľ veľa nezachovalo, pretože bol zničený zemetrasením v 7. Veľa sa nezachovalo ani z Hippodrómu, ktorý ležal medzi palácom a pobrežím. Jeho časti sa však dodnes nachádzajú v pivniciach okolitých domov. Dostanú sa niekedy na svetlo sveta?
Naša BUBO prehliadka sa končí pri malom kostolíku zasvätenom Panne Márii, odkiaľ je Biela veža vzdialená necelých päť minút cesty. Choďte smerom k veži, ale na ulici Leof. Nikis zabočte doprava, kde nájdete veľa reštaurácií, barov a kaviarní.
Prvé hradby boli postavené ešte v helenistickom období pred príchodom Rimanov. Ďalšie nechal postaviť cisár Theodosius ako kópiu konštantínopolských hradieb a zostali zachované pri štvrti Kastra. Po odrazení slovanských a avarských útokov sa hradby prestali udržiavať, čo pri neskoršom arabskom útoku v roku 904 n.l. dopomohlo k pádu mesta. Hradby boli vysoké 6,1-6,6 metra a široké 2 až 2,3 metra. Dodatočnú ochranu posilňovalo takmer 70 veží. Súčasné hradby sú zo 14.
Heptapyrgion, v preklade sedem veží, je byzantsko-osmanská pevnosť, ktorá má v skutočnosti 10 veží a jej názov vznikol z názvu pevnosti v Konštantínopole. Nachádza sa na akropole a od roku 1431, kedy bolo mesto dobyté, tu sídlila osmanská posádka. Kláštor Vlatadon bol postavený v 14.
Gastronómia v Solúne
Thessaloniki sú chutným mestom a rozhodne tu nebudete mať problém vynikajúco sa najesť. Vyberte sa do podniku „Kivotos ton Gefseon“ na ulici Patriarchou Ioakim, len zopár metrov od vzácnej historickej Rotundy a niekoľko desiatok metrov od Galeriovho oblúku. Skúste Kipriako, grilovaný syr Haloumi s medom, tymianom a citrónovou šťavou a určite nešliapnete vedľa ani pri syre Saganaki. Skúste klasický grécky šalát (v Grécku ho volajú Choriatiki) so zeleninou, feta syrom a kalamatskými olivami a, napokon, tradičné souvlaki grilované na drevenom uhlí.
K Thessalonikam rozhodne patrí aj Bougatsa a dokonca mnohí tvrdia, že vznikla práve na tomto mieste. Ak by ste si mali vybrať len jedno jediné miesto, vyberte sa do podniku Bantis (leží na ulici Panagias Famoremenis 33). Nájdete tu najlepšiu Bougatsu celého mesta, kde sa jej umenie dokonalosti dedí z generácie na generáciu od roku 1969. Rodina si stále robí ručne svoje phyllo cesto. Dajte si jej sladkú verziu, nechajte si ju posypať cukrom ...