Kostol Všetkých Svätých v Kyneku, ktorý sa nachádza neďaleko Nitry, je svedkom bohatej histórie a architektonického vývoja. Táto stavba prešla viacerými prestavbami, ktoré ovplyvnili jej súčasný vzhľad. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektúru podrobnejšie.
Historické Povedomie a Prvá Písomná Zmienka
Prvá písomná zmienka o Kyneku sa datuje do roku 1006 a nachádza sa v kráľovskej listine. Podľa tejto listiny uhorský kráľ Štefan I. Svätý daroval kanonikom kapituly pri kostole svätého Emeráma okrem osady medzi mestom a hradom aj desiatok obilia a vína z Kyneku, Pároviec, Mlynáriec a Krškán. Zistilo sa však, že táto listina je falzifikát zo začiatku 18. storočia. Platnou prvou písomnou zmienkou tak zostáva zápis z roku 1246, kde sa uvádza ako kráľovský majetok Kuniuk, patriaci Nitrianskemu hradu.
Už v roku 1257 sa spomína kňaz na Kyneku. Názov obce sa najčastejšie odvodzuje z maďarského Konyok = lakeť. Stál tu kostolík zasvätený Všetkým svätým. Bola to pravdepodobne pôvodne románska stavba, ktorej apsida / polkruhový výklenok / sa končil klenbou.
Osídlenie a Spustošenie
V roku 1452 pod názvom Kewnewk patril Mikulášovi Šuranskému a mal 13 usadlostí. Nemecky znejúci názov možno poukazuje na čiastočné nemecké osídlenie, ktoré na našich územiach nastalo po tatárskom vpáde v rokoch 1240 - 1241.
V roku 1598 obec úplne spustošili krymský tatári, ktorí boli súčasťou tureckého vojska utáboreného pod vedením veľkovezíra Ibrahima pašu pri Mojmírovciach. Podľa súpisu z roku 1600 bolo v Kyneku vypálených 15 domov, čiže vlastne celá obec. Podľa súpisu z roku 1664 bola obec stále spustnutá a bola iba osadou blízkej obce Lehota. K tomuto neutešenému stavu zrejme prispelo aj dobytie Nitry a spustošenie jej okolia v roku 1688 tureckými vojskami.
Veľký prelom v živote obyvateľov Uhorska a teda aj obyvateľov nášho územia znamenala porážka Turkov pri Viedni roku 1683. Turci začali postupne opúšťať dobyté územia, do ktorých sa postupne prisťahovalo nové obyvateľstvo.
Príchod Užovičovcov
V roku 1694 získal Ján Užovič kráľovskú donáciu na obec Kynek pri Nitre a trvale sa tu usadil ako hlavný zemepán obce spolu zo svojou manželkou Juditou Lévaiovou. Pochádzal z chorvátskeho zemianskeho rodu Horvát-Užovič, ktorý patril medzi mladé armalistické rody. Pôsobil ako úspešný advokát šľachtickýh rodov, právny zástupca a notár Ostrihomského arcibiskupstva a prísažný prísediaci kráľovskej tabule, s čím súvisel aj jeho spoločenský a majetkový vzostup. S majetkovou transakciou Očkai-Užovič na majetky v Lehote a Kyneku súhlasil 27. januára 1694 aj samotný uhorský kráľ a rakúský cisýr Leopold I.
Ján Užovič bol uvedený do majetkovej držby vo Veľkom Záluží, neskôr vo Vrbovom a mal tiež čiastočný majetok v Nitre na Párovciach. Je veľmi pravdepodobné, že na tieto majetky úplne spustošené nájazdami Turkov pozval kolonistov z rôznych severnejších oblastí Slovenska.
Po jeho smrti spravoval kynecký majetok syn Ján Užovič II. zo svojho sídla v Peťovej. Majetok neskôr zdedili jeho synovia Jób, Alexander a Mojžiš. Alexander a Mojžiš si po smrti svojho bezdetného brata Jóba rozdelili majetky v Kyneku a Lehote. Hornú časť kúrie , kde bola situovaná sýpka s objektom kúrie, získal Mojžiš ako starší z bratov. Dolnú časť, vpravo od toku potoka, na ktorej boli postavené stajne, získal Alexander. Zo súrodencov Mojžiša, Alexandra a Jóba Užovičovcov zanechal mužských potomkov iba Alexander - dvojičky Vavrinca a Antona, ktorí bývali na Kyneku a tu aj zomreli.
Po bezdetnom Antonovi a jeho súrodencovi Vavrincovi zdedil majetky Vavrincov jediný syn Ján Užovič,ktorý sa stal najvýznamnejším členom rodu. Hoci zomrel v Pešti, pochovaný bol na Kyneku. Jeho manželkou bola Johana Nepomucena Užovičová, rodená Motesiczká.
Na základe urbárskych zákonov z roku 1853 prišlo ku komasácii, čiže scelovaniu vydelených majetkov v prospech doterajších užívateľov pôdy. V súdnom procese dostala Johana za majetok a pôdu v obci Lehota odškodnenie vo výške 6100 zlatých. Johana je pochovaná na cintoríne v Kyneku. Z piatich plnoletých detí Jána Užoviča prešiel neskôr veľkostatok na jeho syna Pavla. Na konci 19. storočia bol vlastníkom rozsiahleho veľkostatku vo výmere 2700 uhorských jutár v Nitre a obciach Pečeňady, Źlkovce, Kynek a Lehota.
V roku 1752 žilo v Kyneku okrem zemanov 18 rodín, z toho 2 želiarske, 14 sluhovských a 2 rodiny nájomcov pánskej pálenice a sladovne. Podľa daňového súpisu z roku 1828 bolo v Kyneku 12 podželiarských rodín, ktoré obrábali vinice. Roku 1921 mal Kynek 27 domov s 55 bytmi a 311 obyvateľmi.
Časť archívneho fondu rodu Užovičovcov sa našla v roku 1950 na povale kaštieľa v Kyneku. Tento archívny materiál sa nachádza v Štátnom oblastnom archíve v Ivánke pri Nitre. Je uložený do 61 krabíc. Obsahuje majetkovoprávne písomnosti, súdne procesy, hospodárske účty a doklady, hospodárske a osevné výkazy. Je v ňom veľa údajov k dejinám obcí Pečeňady a Peťová a ja dúfam, že aj k dejinám obce Kynek.
Architektúra Kostola
Kostol klasicistický, obnovený 1728 pojatím staršej, pravdepodobne románskej stavby (apsida) do pôdorysu. Upravovaný a opravovaný v r. 1791, 1883 a 1941. Jednoloďový priestor s polkruhovou predĺženou apsidou a bočnými prístavbami z oboch strán pôvodne predstavanej, neskoršie do priečelia vtiahnutej veže. Apsida pôvodne zaklenutá konchou, ktorú v r.
V objekte bol až do 90. rokov píšťalový organ. Podľa záznamov organológa Mariana Alojza Mayera išlo o jednomanuálový bezpedálový nástroj postavený pravdepodobne v 80. rokoch 19. storočia firmou S. Országh, Budapest, pre r. kat.
Zrejme už len apsida sa zachovala z pôvodného románskeho kostolíka v Nitre-Kyneku.
Prehľad rekonštrukcií a úprav kostola:
| Rok | Úprava/Rekonštrukcia |
|---|---|
| 1728 | Obnovenie klasicistickým pojatím staršej románskej stavby |
| 1791 | Úprava a oprava |
| 1883 | Úprava a oprava |
| 1941 | Úprava a oprava |